„Relatívna cena“ lekára v SR rastie. V domácom aj medzinárodnom meradle

Vzhľadom na kvalitu dostupných údajov tu pracujeme s priemernými mzdami lekárov alebo všetkých zamestnancov zdravotných zariadení (či odvetvia zdravotníctva) v SR, Maďarsku a Česku. Neberieme do úvahy počty odpracovaných hodín, štruktúru priemernej mzdy, výšku stabilných či premenlivých častí mzdy a pod. Pracujeme len s kategóriou priemerná mzda v takej výške, ako ju sprostredkovali príslušné kompetentné inštitúcie v spomínaných krajinách.¹⁾

Relatívna mzda v odvetví je pomerom priemernej mzdy v danom odvetví k priemernej mzde v celej ekonomike. V Grafoch 1 až 3 konfrontujeme relatívnu mzdu v odvetví zdravotníctva s relatívnou mzdou v ostatných odvetviach tzv. netrhových služieb (školstvo ako aj verejná správa, obrana a povinné sociálne zabezpečenie). To sú totiž štátom silno regulované odvetvia, poskytujúce služby vo verejnom záujme, závislé od verejných financií. Spoločným prvkami pri porovnávaní relatívnych miezd v týchto odvetviach sú tieto:

• Vo všetkých troch krajinách je relatívna mzda v zdravotníctve výrazne pod hodnotou 1 (teda pod priemerom ekonomiky).

• Z odvetví netrhových služieb je najvyššia relatívna mzda dosahovaná v odvetví verejnej správy, obrany a povinného sociálneho zabezpečenia.

Špecifiká SR vidno v týchto javoch:

• Na začiatku sledovaného obdobia (2005) bola relatívna mzda v zdravotníctve najnižšia spomedzi týchto krajín. V roku 2008 je už rovnaká (dokonca nepatrne vyššia) ako v ČR a MR, pozri v Grafe 4.

• V SR je relatívna mzda v zdravotníctve podobná alebo vyššia ako v školstve. V ostatných štátoch relatívna mzda v zdravotníctve významnejšie zaostávala za relatívnou mzdou v odvetví školstva.

Relatívna mzda lekára (vyjadrujúca relatívnu vzácnosť profesie) je pomerom mzdy lekára k priemernej mzde v ekonomike. Vyjadrujeme tu relatívnu mzdu vo vnútri odvetvia (pomer mzdy lekára k priemernej mzde v odvetví zdravotníctva) aj v ekonomike ako celku (pomer mzdy lekára k priemernej mzde v celej ekonomike).

Relatívna mzda lekára (na rozdiel od väčšiny profesií) tu nevzniká čisto ako funkcia trhom generovanej vzácnosti, ale je tiež funkciou regulácie odvetvia.

Graf 1: Relatívna mzda vo vybraných odvetviach v Maďarsku

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov KSH

Graf 2: Relatívna mzda vo vybraných odvetviach v Česku

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov ČSÚ

Graf 3: Relatívna mzda vo vybraných odvetviach v SR

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov ŠÚ SR

Graf 4: Porovnanie relatívnej mzdy v zdravotníctve

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov KSH, ČSÚ a ŠÚ SR

Pozn. (*) v prípade MR ide o údaje za 1.-3. štvrťrok

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov SOZZASS, ÚZIS ČR, ESKI. 

V minulosti bola relatívna príjmová pozícia lekára v SR v porovnaní s ČR a MR menej priaznivá. V rokoch 2007 a 2008 sa však situácia mení: relatívna príjmová pozícia lekára v SR sa nápadne zlepšuje.

Už v období 2007-2008 došlo k zmierneniu (či zániku) nevýhody lekára v SR, pritom predpokladáme, že v roku 2009 sa táto tendencia ešte zvýrazní. Dôvodom je kurzový vývoj (zavedenie eura v SR a znehodnotenie CZK aj HUF voči EUR v prvom polroku 2009). Ak abstrahujeme od rastu miezd v roku 2009 (ktorý bude nevýrazný kvôli vplyvu ekonomickej recesie) a posledný známy údaj o mzdách lekárov prepočítame výmennými kurzami z 1. polroka 2009, zistíme nasledovné:

• Pomer mzdy lekára v SR ku mzde lekára v MR sa posúva na hodnotu 1,27 (z 1,03 v roku 2008 – Graf 5).

• Pomer mzdy lekára v SR ku mzde lekára v ČR sa posúva na úroveň 0,87 (z 0,77 v roku 2008).

Pravda, tu ide len o „analytické cvičenie“ bez reálnej znalosti vývoja miezd lekárov za rok 2009 a bez znalosti priemerného výmenného kurzu za celý rok. Predpokladáme však, že v roku 2009 sa opäť významne zníži miera mzdového zaostávania lekárov v SR za lekármi v ČR a dokonca práca v slovenskom zdravotníctve môže byť mzdovo atraktívna pre lekára z Maďarska.

Táto analýza nemá za cieľ posúdiť oprávnenosť mzdových požiadaviek lekárov (či v širšom chápaní zdravotníckych pracovníkov) v SR. Ukazuje len, že ustupuje „mzdová nevýhoda“ lekára v SR oproti susedným krajinám. Narastá tak mzdová atraktivita slovenského zdravotníctva pre lekárov zo susedných krajín (alebo aspoň ustupuje pôvodná mzdová neatraktivita).

Pozn. (*) v prípade MR ide o údaje za 1.-3. štvrťrok

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov SOZZASS, ÚZIS ČR, ESK a NBS.

Graf 5: Pomer priemernej mzdy lekára v SR k mzde lekára v ČR a MR

Pozn. (*) v prípade MR ide o údaje za 1.-3. štvrťrok

Pomer je vyjadrený z priemerných miezd prepočítaných na SKK.

Zdroj: Prepočty HPI podľa údajov SOZZASS, ÚZIS ČR, ESKI a NBS.

Poznámky

1. Zámerne sa tak vyhýbame zložitým debatám o tom, ako je kto odmeňovaný tarifnou mzdou, príplatkami za pracovnú pohotovosť, za práce nadčas a pod.

2. Časť lekárov či zdravotníckych pracovníkov v ČR je odmeňovaná podľa predpisov o plate, časť podľa predpisov o mzde. Štatistické dáta sú prístupné separátne za obe skupiny a v niektorých prípadoch bolo problematické dospieť k jednej spoločnej priemernej hodnote. Tam sme použili priemernú hodnotu tých, ktorí sú odmeňovaní podľa predpisov o plate. Štruktúre tejto skupiny lepšie vyhovovala obsahu analýzy. Týka sa to Tabuliek 1 a 2 aj Grafu 5 (k problému bližšie ÚZIS ČR).

3. V prípade Maďarska boli v čase spracovania tohto textu prístupné dáta o mzdách lekárov len po III. štvrťrok 2008. Predpokladáme však len malú odchýlku celoročného priemeru mzdy od priemeru mzdy za prvé tri štvrťroky. Celoročný údaj o priemernej mzde za celú ekonomiku MR bol v roku 2008 o 2,4% vyšší ako údaj za tri štvrťroky. Je to dané pravidelným sezónnym výkyvom v poslednom štvrťroku, ktorý však v roku 2008 nebol silný kvôli efektom blížiacej sa recesie.