—
Ešte v roku 2007 označil vtedajší minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič ako „reálne“ zvýšenie plátov lekárov do roku 2010 na trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a u zdravotných sestier na 1,5-násobok.1) Tieto isté násobky sa objavili už skôr (spomínali sa napr. počas nátlakových akcií lekárov v apríli 2006) v rovine požiadaviek odborových organizácií.2) Vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia si tieto násobky osvojila zrejme v záujme získania zdravotníkov medzi svojich spojencov. Dnes je však jasné, že sľuby ohľadne výšky miezd splnené nebudú.
Začneme pohľadom z výšky – z makroekonomickej roviny kvôli možnosti porovnania miezd s inými odvetviami. Konkrétne ide o porovnanie s ostatnými odvetviami tzv. netrhových služieb (medzi ne patrí aj zdravotníctvo a sociálna pomoc). Nevýhodou tohto odvetvového pohľadu je, že nevypovedá o mzde lekárov alebo sestier ale o priemernej mzde v odvetví a navyše odvetvie zdravotníctva je podľa štatistických štandardov spojené s odvetvím sociálnej pomoci. Výhodou však je, že nám umožňuje potvrdiť, že mzdy v zdravotníctve a sociálnej pomoci sa vyvíjali v rokoch 2007 a 2008 inak ako v príbuzných odvetviach3) netrhových služieb (Graf 1).
Kým v odvetviach školstvo a verejná správa a obrana nedošlo v rokoch 2007-2008 ku zmene pomeru k priemernej mzde za celé hospodárstvo, tak v prípade zdravotníctva a sociálnej pomoci ku zmene došlo: priemerná mzda v odvetví postúpila z úrovne 80,6 % celoštátneho priemeru v roku 2006 na 90,1 % v roku 2008. z toho vyplýva, že rast miezd v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc bol podstatne silnejší ako rast miezd v iných odvetviach netrhových služieb a podstatne silnejší ako rast celoštátnej priemernej mzdy (konkrétne: v roku 2007 vzrástla nominálna mzda v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc o 15,9 % a v roku 2008 o 11,9 %).
Ak zúžime odvetvový pohľad na samotné zdravotníctvo (v záujme tohto zúženia vymeníme údaje ŠÚ SR za údaje SOZZASS), dostávame priaznivejší výsledok: v roku 2008 sa prvýkrát po roku 1992 dostáva priemerná mzda v zdravotníctve nad úroveň celoštátneho priemeru (Graf 2). Aj tu je, rovnako ako v predchádzajúcom porovnaní, nápadné zlepšenie relatívnej pozície zdravotníctva v rokoch 2007-2008. Kým v roku 2006 dosahovala priemerná mzda v odvetví zdravotníctva 88 % celoštátneho priemeru, v roku 2008 to už bolo 102 %.
Zdroj: Štatistický úrad SR
Zdroj: Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZASS)
Pri opustení makroekonomickej či odvetvovej roviny a zaostrení pozornosti len na kategórie „lekári“ a „sestry“ možno posúdiť šance na dosiahnutie sľúbenej úrovne miezd v roku 2010.
Výška miezd je diferencovaná podľa zriaďovateľskej pôsobnosti aj podľa právnej formy zdravotníckych zariadení. Lekári a sestry vo fakultných nemocniciach majú k prisľúbenému troj- a jedenapolnásobku celoštátneho priemeru najbližšie, stále však priďaleko na to, aby ho v roku 2010 dosiahli. Mzdy lekárov v FN by sa museli do roku 2010 zvýšiť o viac ako 50 % (keďže aj celoštátny priemer bude v pohybe, hoci oslabenom kvôli ekonomickej recesii). a lekári mimo FN by potrebovali nárast nad 70 %. Je to nereálne aj v období ekonomickej expanzie, nie to ešte v čase recesie (pri značnej závislosti zdrojov zdravotníctva od parametrov trhu práce).
Priemerné mzdy lekárov v zariadeniach zriaďovaných VÚC boli v roku 2008 na úrovni necelých 87 % priemernej mzdy lekárov fakultných nemocníc. Výraznejšia je diferencia v prípade sestier: sestry pracujúce v zariadení zriadenom VÚC mali priemernú mzdu len na úrovni 74 % sestier pracujúcich v FN.
Pri konfrontácii údajov z rokov 2005 a 2008 (Tabuľka 1) je nápadné zlepšenie relatívnej pozície sestier v zariadeniach zriaďovaných MF SR (z 88 % na 98 % celoštátneho priemeru), ale pri stagnácii relatívnej pozície sestier v iných zariadeniach. v prípade lekárov došlo k miernemu zlepšeniu inak nepriaznivej pozície v zariadeniach pretransformovaných na neziskové organizácie.
Ešte nápadnejšia je diferenciácia miezd podľa právnej formy zdravotníckeho zariadenia. Priemerné mzdy lekárov a sestier v zdravotníckych zariadeniach, ktoré sú akciovými spoločnosťami, sú nápadne vyššie ako inde (Graf 3).
Zdroj: Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZASS)
Pre mzdový vývoj v roku 2009 a 2010 možno očakávať:
Zdržanlivosť pri zvyšovaní miezd alebo až zmrazenie miezd. Kvôli ekonomickej recesii nastáva výpadok zdrojov pre zdravotníctvo. Je úplne vylúčené, aby sa opakovali mimoriadne vysoké tempá rastu priemerných nominálnych miezd v zdravotníctve z rokov 2007 a 2008.
Takisto je vylúčené, aby priemerná mzda lekárov dosiahla v roku 2010 trojnásobok celoštátnej priemernej mzdy. To isté platí pre možnosť zvýšiť priemernú mzdu sestier na jedenapolnásobok celoštátneho priemeru. Pravdepodobne sa výrazne spomalí rast miezd v zdravotníctve aj v celej ekonomike. Preto pomer miezd lekárov a sestier k celoštátnemu priemeru bude pravdepodobne stagnovať (možný je aj menší pokles pomeru). Dôvodom neúspechu vládneho sľubu však nie je ekonomická recesia. Nebol by pravdepodobne splnený ani v prípade „bezkrízového“ vývoja.
Politické špičky dávajú nezmyselné sľuby v oblasti miezd. Či už ide o z minulosti známy prísľub dvojnásobných miezd, alebo o nedávny sľub trojnásobku priemeru pre lekárov, stále ide o sľubovanie niečoho, na čo sľubujúci subjekt nemá ani dobrý dosah. A je dobré, že ho nemá.
Autor ďakuje Andrejovi Kučinskému, podpredsedovi Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZASS) za pomoc pri získavaní údajov pri tvorbe tohto článku. |