Spravodlivejšie ohodnotenie pre zdravotníkov

1. Celý spor vôbec nie je o reforme.

Novinári už týždeň kĺžu po povrchu a neplnia si svoju úlohu. Pritom je to také jednoduché a priezračné: ak by neexistovala nijaká poisťovňa, keby všetky peniaze rovno bez kontroly, zmlúv, limitov a pod. putovali priamo k zdravotníkom, stále by to bolo málo. Komora žiada navýšenie len zo strany VšZP o 9 mld, čo je ďaleko viac než celá správa tejto poisťovne (cca 2 mld). Spor je teda v prvom rade o objeme peňazí v zdravotníctve, nie o reforme či zlých poisťovniach, ktoré na požadované navýšenie nemajú zdroje (9 > 2). A tiež sa nezdôrazňuje fakt, že lekári sa nedohodli so štátnou poisťovňou, nie so súkromnými, ktoré doteraz podozrievali z potenciálne nekalých úmyslov.

2. Peňazí v systéme je viac.

Peňazí je v systéme viac ako pred reformou. Od roku 2004 (posledný predreformný rok) stúpli solidárne zdroje v zdravotníctve zo 63 na 77 mld Sk v roku 2006, teda o 14 miliárd. Zaplatia ich do systému najmä ekonomicky aktívni občania. Tieto zdroje neskončili v poisťovniach (viď vyššie), ale premietli sa do navýšenia platieb poskytovateľom. Navýšenie akceptovala asociácia súkromných lekárov, únia špecialistov i asociácia nemocníc ako maximum, ktoré je pri súčasných zdrojoch možné dosiahnuť. Dokonca i lekárska komora s tým súhlasila („Odporučíme lekárom zmluvy podpísať, pretože vieme, že v tejto chvíli jednoducho nie je viac peňazí v systéme,“ povedal prezident komory pre denník Pravda 24. februára 2006). Zmenu názoru vedenia SLK vysvetľujem v samostatnom článku.

3. Poskytovateľom doterajšie zdroje nestačia.

Rozumiem pritom zdravotníkom, že ani toto navýšenie nestačí na to, aby mali pocit spravodlivého ohodnotenia a že im dochádza trpezlivosť. Hovoria, že solidárne zdroje s dnešnou spolúčasťou jednoducho nestačia finančne pokryť doterajšiu verejnú objednávku.

4. Zvýšiť zdroje. Solidárne alebo individuálne?

Možnosti sú dve – zvýšiť solidárne zdroje alebo zvýšiť individuálne zdroje (zúžiť verejnú objednávku). Zvýšenie solidárnych zdrojov znamená ešte viac zaťažiť ekonomicky aktívnu populáciu, pričom najviac čerpajú zdravotnú starostlivosť ekonomicky neaktívni občania. Zvýšenie individuálnych zdrojov znamená zvýšiť spoluúčasť (obmedziť rozsah bezplatnej starostlivosti), pričom spoluúčasť platí ten, kto čerpá služby zdravotníctva.

1. solidárne zdroje sa dajú navýšiť
   1. zvýšením odvodov,
   2. zvýšením daní (Smer navrhuje napr. dane z dividend a monopolov) alebo
   3. presunom peňazí medzi kapitolami štátneho rozpočtu.
2. zvýšenie individuálnych zdrojov znamená zúženie rozsahu bezplatnej zdravotnej starostlivosti (vyššia spoluúčasť pacientov).

5. Pokračovanie reformy: zužovanie bezplatného rozsahu.

Zredukujme spoločenskú objednávku a pripusťme, že sa v ambulancii či nemocnici bude platiť za drobné výkony a za menej závažné diagnózy. V rámci reformy sa podarilo presadiť len minimálne zúženie rozsahu. Táto vláda na takýto krok nemala odvahu. Prijal sa preto politický kompromis. Rozsah sa zúžil len minimálne, spoluúčasť sa de facto obmedzila na 20- a 50-korunáčky.

6. Nesprávne požiadavky komory.

Lekárom by podľa mňa demaskovanie neudržateľnosti bezplatného zdravotníctva v neobmedzenom rozsahu pomohlo. Komora však takéto riešenie vo svojich vyhláseniach odmieta. Nežiada zúženie rozsahu zdravotnej starostlivosti, ale navýšenie solidárnych zdrojov a zrušenie reformy.

7. Modelujme dôsledky.

Ok, povedzme, že dosiahnu svoje a po voľbách sa začne uskutočňovať program Smeru, Slobodného fóra a Slovenskej lekárskej komory.

• Rozsah sa nezúži.
• So zvýšením odvodov (podľa výpočtov zvýšenie zo 14 na 16 %) nebudú súhlasiť ani zamestnanci ani zamestnávatelia.
• Zvýšenie daní neprinesie dodatočné zdroje, Šulajov návrh ekonomickej reformy označili všetci ekonomickí analytici za nerealizovateľný blud, podrobnejšie viď analýza časopisu Trend).
• Presuny medzi kapitolami štátneho rozpočtu budú len obmedzené o.i. kvôli programovému rozpočtovaniu. Náš vstup do ERM-II pritom obmedzuje vládu Maastrichtskými kritériami, tie neumožňujú zvyšovať štátny dlh. V štátnom rozpočte bude naozaj náročné nájsť vôbec nejaké dodatočné zdroje pre zdravotníctvo.
• Zrušenie 20- a 50-korunáčok zníži zdravotníkom bezprostredné výnosy.
• Zároveň to bude znamenať zvýšenie plytvania – a ako v začarovanom kruhu objem zdrojov zasa nebude stačiť na bezhraničnú bezplatnosť.

Lekárom to teda finančne nepomôže, frustráciu zo zlého odmeňovania to neodstráni a do roka a do dňa stojíme znova pred tou istou otázkou.

8. Čo zdravotníkom a pacientom naozaj pomôže?

Zdravotníci aj pacienti sa budú mať lepšie vtedy, keď zúžime rozsah bezplatnej starostlivosti. Lekár nebude musieť dotovať svojich pacientov, čo odstráni zbytočné napätie z ich vzájomného vzťahu. Bežné a lacné výkony budú uhrádzať v hotovosti, náročné a drahé operácie pritom zostanú plne hradené poisťovňou. Väčšina politikov o takomto riešení však nechce ani počuť. Ale ak sa rozsah nezúži, budeme problém frustrovaných lekárov a frustrovaných pacientov riešiť každý rok, a to bez ohľadu, či ponecháme súčasný zdravotný systém, vrátime sa k predchádzajúcemu, zavedieme Škodlerov komorový model alebo budeme mať nejaký štátny monopol podľa predstáv Smeru.

článok bol publikovaný na szalay.blog.sme.sk