Éra švédskych stolov sa vracia

Ministerstvo zdravotníctva sa zaviazalo túto sumu kompenzovať, avšak pri tomto sľube sa dopustilo dvoch chýb:

• skutočným nákupcom zdravotnej starostlivosti sú zdravotné poisťovne a  ministerstvo zdravotníctva má priamy vplyv len na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), ktorá má 2/3 trhu;
• k  dátumu účinnosti zníženia poplatkov ministerstvo nemalo zabezpečené žiadne dodatočné zdroje na kompenzáciu výpadku príjmu poskytovateľov.

Preto jediný finančný kanál, ktorý ministerstvu zdravotníctva zostal, bolo pritlačiť na predstavenstvo VšZP, aby nejaké zdroje predsa len našla. Všeobecná zdravotná poisťovňa reagovala vyhlásením, že zdroje zabezpečí zlepšením výberu poistného . Našla teda zdroje, ktoré mali tak či tak u  poskytovateľov skončiť. Tí na „nové“ zdroje z  lepšieho výberu obratom reagovali veľkorysými vyhláseniami o  výhodnosti ponuky (Pravda, 25.8.2006), aby ju po zvážení o  päť dní tvrdo kritizovali (SITA, 30.8.2006).

Ak však VšZP nedokáže adekvátne zvýšiť výber poistného, zostávajú jej už len dve možnosti – ľahká a  ťažká. Tá ľahká spočíva v  spoľahnutí sa na ochrannú ruku štátu, že ministerstvo zdravotníctva presadí zníženie DPH na lieky a  zvýšenie platby za poistenca štátu. Tá ťažká spočíva v  hľadaní zdrojov v  efektívnom nákupe zdravotnej starostlivosti, čo bude v  praxi znamenať toľko očakávanú redukciu zmluvných poskytovateľov (Tabuľka 1).

#TABULKA

Model kompenzácie je plošný a nevyvážený

VšZP koncom augusta predstavila plošný model kompenzácie výpadku príjmov u  poskytovateľov. U všeobecných lekárov navýši kapitáciu za jedného poistenca o  6 Sk, u  detských lekárov približne o  7 Sk a  u  gynekológov o  2 koruny. U  špecialistov zvýši zmluvné objemy o  9 % a  u  nemocníc o  2,5%.

Pri takomto nastavení kompenzácie sa ako dočasný víťaz javia lekári– špecialisti, ktorí získajú 234 miliónov navyše (Tabuľka 2), lenže v ich prípade sa nejedná o  skutočnú kompenzáciu poplatkov, lebo forma kompenzácie spočíva vo  zvýšení objednaných výkonov, čiže na dosiahnutie rovnakého príjmu ako predtým budú musieť ošetriť viac pacientov.

Na prvý pohľad porazení všeobecní lekári (prídu o  140 mil. Sk) však môžu byť relatívne spokojní, lebo na získanie kompenzácie nepotrebujú ošetriť ani jedného pacienta navyše. Najväčšiu stratu utrpia nemocnice a  lôžkové zariadenia, ktoré reálne prídu o  265 mil. Sk, pričom na získanie kompenzácie musia zvýšiť obrat pacientov.

#TABULKA

Nepremysleným znížením poplatkov na 0 Sk ministerstvo zdravotníctva znížilo reálny objem zdrojov v  zdravotníctve. Pri ambícii dodržať 3%-ný deficit verejných financií bude ministerstvo financií len veľmi ťažko hľadať vyše 10 mld. Sk, ktoré požaduje MZ SR (Tabuľka 1). Ak ich nenájde, zrušením poplatkov minister Valentovič pripravil poskytovateľov zatiaľ o  viditeľných 1,5 mld. Sk . V druhom kroku ich pripraví o  ďalších, síce neviditeľných, avšak citeľných 1,4 mld. Sk, ktoré namiesto do ambulantnej a  lôžkovej starostlivosti pôjdu na lieky. Navyše kompenzácie, ktoré predstavila VšZP sú nevyvážené, nepredstavujú nové zdroje a  k  poskytovateľom prídu efektívne až v novembri 2006.

Ani táto kalkulácia dopadov kompenzácií však dostatočne nevystihuje skutočný efekt zníženia poplatkov, ktorým je odstránenie regulačného mechanizmu na obmedzenia nadbytočného dopytu a  sladký návrat k  bezplatnému zdravotníctvu, ktoré je v  konečnom dôsledku drahšie, ako zdravotníctvo, v  ktorom majú poistenci rozumnú mieru spoluúčasti. Píšeme rok 2006 a  namiesto zníženia poplatkov z  20 a  50 korún na nulu, by správnym krokom bolo ich zvýšenie na 50 a  100 Sk. Nevzrástli by tým len príjmy poskytovateľov, ale hlavne uvedomelosť občanov, že nič takého ako „obed zdarma“ neexistuje. Ani keď sa podáva pri švédskych stoloch.

článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 36/2006