—
Mnoho mladých žien dnes považuje cisársky rez za dobrý a moderný spôsob pôrodu. O rizikách cisárskeho rezu sa hovorí málo. Respektíve podstatne menej ako o jeho výhodách, ktoré sú podporené príbehmi mamičiek zo sveta showbiznisu ktoré podstupujú tento spôsob pôrodu. Kedy je cisársky rez prínosom a kedy nie je správnou voľbou?
článok bol napísaný v rámci projektu Sprievodca pôrodnicami |
Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že normálny počet cisárskych rezov je asi 15 % z celkového počtu pôrodov. U nás sa rodí cisárskym rezov až v 30-tich percentách (priemerná hodnota cisárskych rezov v SR v roku 2011).
Cisársky rez je operácia, ktorá v mnohých prípadoch zachraňuje zdravie a život žien i detí. Prínos tejto operácie je ťažko porovnateľný s akýmkoľvek iným operačným výkonom v medicíne. História tejto operácie je fascinujúca a jej prínos je nevyčísliteľný. Napriek tomu má jeho „zneužívanie“ nepriaznivé následky pre matku, dieťa i celú spoločnosť.
„Okrem cisárskeho rezu a plastickej chirurgie asi neexistuje iná dobrovoľná „radosť“ z operácie. V týchto prípadoch stráca verejnosť rešpekt z operovania a keď príde ku komplikáciám, mamičky i príbuzní sú prekvapení. Dnes podľa nich niet nič ľahšieho ako vykonať cisársky rez. Treba si však uvedomiť, že každý invazívny zásah do organizmu predstavuje isté riziko,“ upozorňuje Peter Kaščák, prednosta gynekologicko – pôrodníckej kliniky trenčianskej fakultnej nemocnice.
„Je pravdou, že po určité percento cisárskych rezov sa perinatologické výsledky (parametre zdravotného stavu matky i dieťaťa počas a po pôrode) zlepšujú. Po prekročení hrsranice, ktorá je dnes vo vyspelom svete stanovená na 15 – 25 % však riziká a komplikácie u žien i detí paradoxne stúpajú. Vo všeobecnosti sa stráca trpezlivosť, ktorá je zásadne potrebná pre prácu pôrodníka. Normálny pôrod trvá často niekoľko hodín, cisárskym rezom je možné odrodiť za 30 – 45 minút. Pre pôrodníka je plánovaný cisársky rez väčšinou jednoduchší, môže si ho naplánovať, nemusí pomáhať rodiť v noci. V niektorých krajinách je pôrod cisárskym rezom lepšie zaplatený poisťovňou, inde stúpajú obavy pôrodníkov zo súdnych procesov, ktoré môžu nasledovať najčastejšie po komplikovanom alebo neúspešnom vaginálnom pôrode. Takisto sa veľmi rado a veľa píše ako „VIP“ rodičky museli alebo chceli rodiť cisárskym rezom. Cisársky rez je takto predstavený ako zdanlivo „lepšie riešenie“, ktoré často požadujú i ostatné ženy,“ hovorí Peter Kaščák.
Nárast cisárskych rezov je kontinuálny, odborná verejnosť upozorňuje na tento problém už od 90-tych rokov dvadsiateho storočia.
„Myslím si, že zvyšovanie percenta cisárskych rezov súvisí často s pohodlnosťou tehotných i pôrodníkov. Tí nie sú ochotní prežívať a akceptovať niečo tak prirodzené ako je vaginálny pôrod. Takmer všetky ženy hovoria, že chcú to najlepšie pre svoje dieťa. Požiadavkou na medicínsky neindikovaný cisársky rez však robia pre svoje dieťa presný opak,“ varuje Peter Kaščák.
Prirodzeným spôsobom rodenia detí vždy bude vaginálny pôrod. Je pravdou, že takýto prirodzený pôrod trvá väčšinou dlhšie. Nebýva naplánovaný na „správnu časť dňa“, respektíve správny dátum. Samotný pôrod je bolestivejší, vyžaduje si psychickú i fyzickú prácu.
No prirodzený pôrod má mnoho výhod pre dieťa i matku. Pri prirodzenom pôrode sa dieťa na nové prostredie adaptuje oveľa lepšie ako po cisárskom reze. Veľmi dôležité je totiž priloženie bábätka na kožu matky hneď po pôrode a spoločný bonding (nadväzovanie vzťahu) prvé hodiny po pôrode. Hoci po pôrode cisárskym rezom je priloženie bábätka už bežnou praxou, predsa pre pooperačne zotavovanie a vytváranie bondingu je potrebná pomoc ďalšej osoby. V poslednom čase sa stále viac hovorí i o zvýšenom riziku porúch imunity, autoimunitných ochorení (napr. astma), alergických ochorení a ďalších problémoch u detí, ktoré sa narodili cisárskym rezom. Ich gastrointestinálny trakt nemal možnosť získať prirodzené bakteriálne osídlenie počas prechodu pôrodným kanálom, normálne osídlenie čreva potrebnými baktériami tak trvá podstatne dlhšie. Niekomu sa to môže zdať ako maličkosť, pre dieťa to môže významne ovplyvniť ďalší život.
„Cisársky rez je operačný zákrok a ako pri každej operácii, aj tu sú sté riziká. Cisársky rez vyžaduje prerezanie všetkých vrstiev brušnej steny. Je tu riziko krvácania, infekcie rany, vzniku neplnohodnotného tkaniva v mieste operačnej rany, a teda rizika komplikácií pri následných graviditách. Riziko pretrhnutia steny maternice a riziko vrastenej placenty sú častejšie u žien po predchádzajúcom cisárskom reze. Hojenie po cisárskom reze je dlhšie ako po vaginálnom pôrode. Ženy musia často ostať v nemocnici dlhšie. Pri prirodzenom pôrode sa vstrebáva tekutina z pľúc dieťaťa, preto po cisárskom reze môže mať prechodné problémy s dýchaním. Nástup laktácie, čiže tvorby materského mlieka je neskorší, stáva sa napríklad, že nemôžu priložiť bábätko hneď po pôrode k prsníku, často je oveľa ťažšie dojčiť aj v dôsledku bolesti pri hojení rany. Preto komplikácie pri dojčení bývajú častejšie. Toto mladé ženy väčšinou nevedia,“ hovorí MUDr. Silvia Hnilicová z Inštitútu HPI.
„Podľa platných medicínskych postupov by nemalo byť na Slovensku možné vykonať cisársky rez na želanie pacientky bez medicínskej indikácie. Ak ho lekár vykoná, porušuje tým etiku a koná takzvane „non lege artis“, teda nekoná v súlade so súčasnými poznatkami vedy. Ak je však cisársky rez medicínsky indikovaný, prináša tehotnej žene a jej nenarodenému dieťaťu viac pozitív ako negatív,“ dodáva Peter Kaščák.
V súčasnosti pokračuje tendencia zvyšovania percenta cisárskych rezov. Na druhej strane pribúda tehotných, ktoré chcú rodiť prirodzene, dokonca s minimálnym zasahovaním zdravotníckeho personálu. Na Európskom kongrese perinatálnej medicíny mal tento rok krásnu prednášku s názvom „Ženy sú stvorené na to, aby rodili vaginálne“ profesor Visser.
„Stačí, aby sme si to všetci uvedomili. Lekári i tehotné. A vzostup cisárskych rezov sa zastaví. Cisársky rez je v každom prípade operácia, bez ktorej dnes niet možnosť hovoriť o kvalitnom a bezpečnom pôrodníctve. Ale ako ku každej operácii k nej treba mať rešpekt, úctu, ale i pokoru a tak k nej treba pristupovať. S rešpektom a len v indikovaných prípadoch,“ dodáva Peter Kaščák.
článok bol uverejnený v časopise Slovenka a na zenskyweb.sk