Vznik reward based healthcare (prednáška 2/8)

1. Čo ovplyvňuje zdravotný stav?

Podľa renomovanej štúdie o determinantoch zdravotného stavu je správanie zodpovedné až za 40 % výsledku. Práve preto je potrebné venovať rizikovým faktorom správania zvýšenú pozornosť – najmä fajčeniu, spotrebe alkoholu, nezdravej strave a fyzickej neaktivite.

Graf 1: O výsledku kriticky rozhoduje správanie jednotlivca

Zdroj: J. Michael McGinnis, Pamela Williams-Russo, and James R. Knickman. The Case For More Active Policy Attention To Health Promotion. Health Affairs, March/April 2002; 21(2): 78-93

2. Rizikové faktory správanie Skracujú náš život

Ľudia, ktorí pijú alkohol s mierou, pravidelne cvičia, prestanú fajčiť a jedia päťkrát denne ovocie a zeleninu sa v priemere dožívajú o 14 rokov dlhšie ako tí, ktorí neurobia žiadnu z týchto zmien vo svojom životnom štýle.

Tabuľka 1: Rizikové faktory správania Skracujú náš život

3. Ak toto všetko vieme, prečo ľudia pre svoje zdravie nič nerobia?

Odpoveď sformuloval Adrian Gore (Juhoafrická republika) v roku 1992, podľa ktorého je to problém behaviorálnej ekonómie – benefity pre zdravý životný štýl sú v čase veľmi „ďaleko“, pričom náklady sú veľmi „blízko“:

• Udržovanie zdravia: Náklady (čas, námaha, peniaze) sú zjavné, pričom úžitok je skrytý v neistej budúcnosti.
• Zdravotné služby: Úžitok je zjavný, náklady sú skryté (vďaka platbe treťou stranou).

Väčšina ľudí preto uprednostňuje konzumáciu zdravotných služieb pred udržovaním zdravia.

4. Akým spôsobom je možné ovplyvniť správanie ľudí?

V princípe existujú dve cesty:

• Intervencie štátu (prístup „zhora“) – môžeme ich charakterizovať ako reštriktívne
• Inovácie súkromného sektora (prístup „zdola“) – môžeme ich charakterizovať ako motivačné

5. Intervencie štátu pre udržanie zdravia

Intervencie štátu pre udržanie zdravia by sme mohli charakterizovať ako reštriktívne. Štát sa snaží správanie ľudí (znižovaniu spotreby nezdravých statkov) ovplyvňovať tromi spôsobmi:

1. Obmedzovaním dostupnosti vybraných statkov
2. Zvyšovaním ceny vybraných statkov (Podľa štúdie „Price and cigarette consumption in Europe“ z roku 2005 nárast reálnej ceny cigariet o 10 % spôsobí pokles spotreby cigariet o 5 až 7 %)
3. Zvyšovaním informovanosti spotrebiteľov, resp. ich nevystavenie reklame

Tabuľka 2: Príklady intervencií štátu pri jednotlivých rizikových faktoroch

6. Aké sú tendencie v SR?

Niektoré z uvedených intervencií sú aplikované aj u nás. Výsledky o ich efektívnosti však zatiaľ nie sú úplne presvedčivé. Tú sú niektoré tendencie medzi rokmi 2003 až 2009, na základe dát OECD:

• Počet fajčiarov mierne klesá
• Spotreba alkoholu je stabilná na úrovni 10 až 11 litrov čistého alkoholu na hlavu
• Počet ľudí s nadváhou/obezitou mierne rastie, resp. stagnuje (v závislosti od metodiky)

Tabuľka 3: Tendencie v SR vo fajčení, spotrebe alkoholu a nadváhe/obezite

Zdroj: OECD, 2013

Štátne intervencie sa ukazujú byť účinné pri znižovaní fajčenia, ale sa zdajú byť menej efektívne pri znižovaní spotreby alkoholu alebo boja s nadváhou/obezitou. Na druhej strane majú nezanedbateľný rozpočtový dopad. V roku 2012 priniesli spotrebné dane z alkoholu (lieh, pivo a víno) do štátneho rozpočtu 260 mil. € a spotrebné dane z tabaku dokonca až 635 mil. €. Celkovo obe dane tvorili 10,6 % daňových príjmov štátneho rozpočtu za rok 2012.

7. Súkromný sektor inovuje – vznik reward based healthcare (Príbeh Adriana Gore-a a jeho firmy Discovery Health)

Reakciou súkromného sektora na vzniknutú situáciu bolo pracovať s motiváciou ľudí, a nie s reštrikciami (ako to robí štátna intervencia). To dalo vznik novému fenoménu „Reward Based Healthcare“, čo znamená zdravotníctvo založené na odmenách. Pôvodne vzniklo v Južnej Afrike (už spomínaný Adrien Gore a jeho firma Discovery s programom VITALITY), dnes je však používané prakticky vo všetkých plánoch s vysokou spoluúčasťou a osobnými zdravotnými účtami v USA.

Motivačný systém VITALITY je založený na dohode s klientom – venuj úsilie tomu, o čom si všetci (poisťovňa, lekár a poistenec) myslíme, že je pre Teba dobré a my ti dáme to, čo je pre teba príjemné. V motivačnom programe sú benefity distribuované nie úplne automaticky, ale ako odmena za žiaduce správanie.

Podstata VITALITY programu spočíva v tom, že každý klient na základe vyplneného dotazníku získava tzv. Vitality age = biologický vek, rizikový profil ním ovplyvniteľných rizík a špecifický wellness plán.

Vitality age funguje tak, že riziko kalkulované prediktívnym modelom je vyjadrené ako Skrátenie očakávanej dĺžky života. Napr. 45-ročný muž, ktorý je obézny, fajčí a má zvýšený cholesterol má vitality age 59 rokov.

Na základe plnenia špecifického wellness plánu získava tzv. Vitality status: modrý, bronzový, strieborný alebo zlatý. Získaný status mu otvára cestu k pôžitkom – odmenám, ktoré si užíva po dobu, kedy udržuje svoj „Vitality status“.

Odmeny sú závislé od Vitality status klienta a môžu zahŕňať: Zľavy na športové potreby, zdravú stravu, fitness, ale aj reštaurácie, zľavy u leteckých společnosti, či zľavy na rekondičné pobyty, alebo dovolenky.

Sunday Times udelil Adrienovi Goreovi v roku 2010 cenu Business Leader of the Year, v roku 1998 bol zvolený za najlepšieho podnikateľa Južnej Afriky v projekte Ernst & Young Cena pre najlepšieho podnikateľa roka. Povolaním je Adrien Gore aktuár.

8. A výsledky? (podľa prezentácie Adriana Gore-a)

Medzi aktívnym plnením „Vitality programu“ a nižšími náklady na zdravotné služby existuje korelácia. Ak takáto korelácia existuje, je to iba selekcia rizika, alebo skutočne výsledok wellness aktivít? A ak je to výsledok wellness aktivít, dokáže systém odmien motivovať ľudí k zmene správania?

Odpoveď nám dá rozsiahla epidemiologická štúdia z rokov 2003 – 2007, ktorá potvrdila, že aktívna starostlivosť o zdravie znižuje náklady zdravotného poistenia. Vplyv je dokonca tým vyšší, čím je klient viac chorý!

Členovia s nízkou mierou aktivity vo VITALITY programe majú o 21 % nižšie náklady. Členovia s vysokou mierou aktivity vo VITALITY programe majú o 29 % nižšie náklady.

9. Zhrnutie

1. Správanie je zodpovedné až za 40 % výsledku zdravotného stavu
2. Rizikové faktory správania (fajčenie, alkohol, nezdravá strava, fyzická neaktivita) môžu podstatne Skrátiť náš život
3. Benefity pre zdravý životný štýl sú v čase veľmi „ďaleko“, pričom náklady sú veľmi „blízko“:
4. Intervencie štátu sú zväčša reštriktívne (niečo zakazujú), resp. zvyšujú cenu nezdravého statku (cez dane) alebo informujú o jeho škodlivosti
5. Efektívnosť štátnej intervencie ohľadom zlepšenia zdravia je otázna, avšak spotrebné dane z alkoholu a tabaku tvorili viac ako 10 % daňových príjmov štátneho rozpočtu za rok 2012
6. Motiváciu ľudí udržať si zdravie využíva kocept „Reward base healthcare“ – odmeňuje ľudí za to, že sa starajú o svoje vlastné zdravie
7. Výsledky sú veľmi sľubné – členovia s vysokou s mierou zapojenosti do motivačného programu majú až o 29 % nižšie náklady

Ďalšiu hodinu budeme venovať otázke, prečo zdravotníctvo nemôže byť „bezplatné“.

Literatúra:

1. J. Michael McGinnis, Pamela Williams-Russo, and James R. Knickman. The Case For More Active Policy Attention To Health Promotion. Health Affairs, March/April 2002; 21(2): 78-93
2. Price and cigarette consumption in Europe, 2005
3. OECD Health Data, 2013
4. Údaje z prezentácia Adriana Gore-a (s láskavým dovolením Tomáša Macháčka)