—
1. júna 2013 uplynie 10 rokov od zavedenia 20- a 50-korunových poplatkov v zdravotníctve – tzv. zajacoviek. Výročie si pripomenuli na tlačovej besede niekdajší členovia reformného tímu ministra Rudolfa Zajaca, ktorí dnes pôsobia v Health Policy Institute.
Podľa Petra Pažitného, riaditeľa HPI, hlavným dôvodom zavedenia poplatkov pred desiatimi rokmi bolo:
Hoci sa ciele zavedenia poplatkov podarilo naplniť, nepopularita z nich urobila tému politického boja. Po voľbách v roku 2006 vláda väčšinu poplatkov odbúrala.
Ako upozornil Pažitný, poplatky v skutočnosti neboli dodnes zrušené. V nariadení vlády, ktoré ich upravuje, bola ich výška znížená na nulu. To znamená, že kedykoľvek v budúcnosti ich môže ľubovoľná vláda znovu zaviesť bez potreby meniť zákon. Niektoré z poplatkov pritom platia pacienti doteraz (napr. za návštevu pohotovosti, za pobyt v kúpeľoch, za dopravu alebo za recept).
Legislatíva stanovuje maximálnu výšku poplatkov. Ak by boli poplatky v takejto výške znovuzavedené, celkovo by mohli zdravotníctvu priniesť vyše 115 mil. € ročne.
Po vzore Slovenska zaviedlo poplatky Maďarsko (2007) i Česká republika (2008). Kým v Maďarsku obyvatelia po necelom roku poplatky v referende odmietli, v Českej republike platia dodnes. Dokonca sa pred dvoma rokmi zvýšili.
Od apríla tohto roku zaviedli poplatok za hospitalizáciu vo výške 1,25 až 2,50 € aj v Rumunsku.
Analytik Peter Balík predstavil rôzne prístupy vybraných krajín OECD k zavádzaniu poplatkov a spoluúčasti pacientov v zdravotníctve. Spoločným prvkom takýchto schém je systém kompenzácie dopadov na sociálne slabších.
Podľa Tomáša Szalaya, partnera HPI, by sa tvorcovia zdravotnej politiky na Slovensku mohli týmito skúsenosťami inšpirovať.
Nevyhnutným predpokladom, aby poplatky alebo prípadná spoluúčasť neohrozili nízkopríjmové domácnosti, je zavedenie limitu maximálnej spoluúčasti. Takéto riešenie už navrhovalo HPI v publikácii Dopady krízy v roku 2009. Limit spoluúčasti sa následne dostal do programového vyhlásenia vlády Ivety Radičovej a dnes úspešne funguje pre doplatky na lieky.
Tento limit je možné rozšíriť na ďalšie platby v zdravotníctve. Zvýši sa tým ochrana zraniteľných skupín, a zvýši sa disciplína pri vykazovaní platieb pre daňové účely.
Pacienti dnes platia – v údajne bezplatnom zdravotníctve – vysoké priame platby za rôzne „služby“. Napríklad za prednostné ošetrenie, prípadne za rôzne výkony, údajne neuhrádzané zdravotnými poisťovňami. Zrušenie týchto živelných platieb a ich nahradenie transparentným mechanizmom poplatkov a spoluúčasti, spolu so stanoveným ochranným limitom, zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým u zraniteľných skupín. Môže sa tak dokonca znížiť finančná záťaž domácností.
Ďalším z opatrení, ktoré možno jednoducho zaviesť bez negatívnych dopadov, je platba za návštevu špecialistu bez odporúčacieho lístka. Naďalej by pritom zostala zachovaná možnosť bezplatného prístupu k zdravotnej starostlivosti (s odporúčacím lístkom), dodal Szalay.