Zajacove 20-korunáčky inšpirovali strednú Európu

Poplatky na Slovensku

6. marca 2003

Národná rada SR schválila poplatky za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti 6. marca 2003 s účinnosťou od 1. apríla 2003. Tento zákon však prezident nepodpísal a vrátil ho na prerokovanie do parlamentu. Parlament prelomil prezidentovo veto a poplatky za služby schválil na májovej schôdzi s účinnosťou od 1. júna 2003.

Hlavným dôvodom zavedenia poplatkov bolo:

1. Obmedziť nadbytočný dopyt po zdravotnej starostlivosti znížením počtu návštev u lekára a znížiť spotrebu liekov, pri rešpektovaní dostupnosti zdravotnej starostlivosti
2. Zvýšiť spoluzodpovednosť pacienta za svoj zdravotný stav, čo malo mať do budúcnosti významný edukačný charakter
3. Znížiť mieru korupcie

1. júna 2003

Poplatky oficiálne nadobúdajú účinnosť. 20- a 50-korunáčky sa stali jedným zo symbolov reformy zdravotníctva Rudolfa Zajaca.

Tabuľka 1: Výška poplatkov, ktoré boli zavedené s platnosťou od 1. júna 2003

Implementácia do praxe sa nevyhla dvom kardinálnym problémom. Po prvé, poslanci do zákona vložili príliš veľa výnimiek (napr. výnimka pre občanov v hmotnej núdzi – asi 700 tisíc ľudí), takže niektorí lekári prevažne v ekonomicky slabších regiónoch boli týmto krokom diskriminovaní. Po druhé, občania nemali dostatok informácií o poplatkoch a tak sa neraz stávalo, že platili aj vtedy, keď nemuseli, resp. platili viac než mali.

Dopady zavedenia poplatkov boli zjavné:

• Klesli nadbytočné návštevy. Návštevy u lekárov PAS poklesli v druhom polroku 2003 o 10 %. Návštevy u lekárskej služby prvej pomoci poklesli o 13 %. Počet návštev pri lekároch špecialistoch a v nemocniciach bol oveľa menší (v oboch prípadoch mierny pokles o 2 %).
• Obava zo zhoršenia dostupnosti zdravotných služieb sa nepotvrdila. Len 1,5 % respondentov uviedlo, že zavedenie poplatkov natoľko ovplyvnilo ich správanie, že k lekárovi prestali chodiť úplne. Na druhej strane, až 58,4 % opýtaných svoje správanie nezmenilo a k lekárovi chodili rovnako často ako predtým. Redukcia (nadbytočného) dopytu bola zaznamenaná u 18 % občanov, ktorí obmedzili počet návštev. Zavedenie poplatkov nespôsobilo u viac ako 60 % opýtaných žiadne väčšie ťažkosti. Pre 21,2 % ľudí to spôsobilo dosť vážne finančné problémy a pre 5,8 % to spôsobilo veľmi vážne finančné problémy.
• V decembri 2002 viac ako 32 % respondentov považovalo korupciu v zdravotníctve za najzávažnejší problém (v celkovom poradí sa umiestnila hneď na druhom mieste). Oproti tomu v januári 2004 ju za najzávažnejší problém označilo už iba 10 % respondentov, pričom v celkovom poradí klesla až na siedme miesto. Zavedením poplatkov prišiel očakávaný substitučný efekt, že ľudia už nebudú mať chuť platiť ešte raz vo forme drobných pozorností, ak už raz legálne zaplatili.

Graf 1: Vývoj počtu návštev v jednotlivých štvrťrokoch roku 2006

Graf 2: Vývoj počtu kontaktov so zdravotníctvom

Zdroj: VšZP

Graf 3: Prieskum verejnej mienky: zmenila sa frekvencia vašich návštev u lekára po zavedení poplatkov?

Zdroj: Focus

Graf 4: Prieskum verejnej mienky: zmenilo sa Vaše užívanie liekov po zavedení poplatkov?

Zdroj: Focus

1. januára 2004

Od 1. januára 2004 bol zavedený systémový príspevok na zdravotníctvo pre ľudí v hmotnej núdzi vo výške 50 Sk mesačne na každého člena domácnosti s cieľom krytia nákladov na služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Zároveň sa zrušila výnimka z platenia za služby pre ľudí v hmotnej núdzi.

Ako reakciu na zníženú mieru informovanosti pacientov pripravilo ministerstvo zdravotníctva informačnú brožúrku o poplatkoch, ktorú distribuovalo do ordinácií, nemocníc a k ostatným poskytovateľom. Zároveň viedlo širokú vysvetľujúcu kampaň k zavedeniu poplatkov.

17. mája 2004

Ústavný súd na návrh dvoch skupín poslancov preskúmal ústavnú legitímnosť poplatkov za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Poplatky boli zavedené ako administratívne poplatky za spracovanie údajov, nie ako poplatky za zdravotnú starostlivosť. Ich výška podľa Ústavného súdu neohrozila zákonom garantovanú dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Podaniu poslancov v otázke poplatkov preto súd nevyhovel (PL. ÚS 38/03-89).

1. januára 2005

Nový zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 98/1995 Z. z. (Liečebný poriadok) po novom nedefinoval presnú výšku poplatkov, ale iba maximálnu výšku poplatkov určené ako % zo životného minima (Tabuľka 2). Presná výšku poplatkov sa odvtedy určuje nariadením vlády (č. 722/2004 Z. z.). Od tohto momentu je ich zníženie/zvýšenie vecou nariadenia vlády a nie je nutné ich zavedenie schvaľovať opätovne v parlamente.

1. septembra 2006

Vláda Róberta Fica nariadením vlády „zrušila“ viaceré poplatky zavedené druhou Dzurindovou vládou. V skutočnosti ich však neodstránila z právnych predpisov, ale len znížila ich výšku na 0 Sk. Od 1. septembra 2006 poistenci neplatia poplatok 0,66 € za návštevu ambulancie a 1,66 € za deň pobytu v nemocnici. Od 1. októbra 2006 sa znížil 0,66 € poplatok v lekárni pri vydávaní lieku na predpis na 0,17 €. Zníženie poplatkov na nulovú hranicu sa okamžite odrazilo v počte kontaktov s lekármi. Podľa údajov VšZP sa počet konzultácií po znížení poplatkov medziročne zvýšil o takmer 9 %.

10. augusta 2010

Parlament schvaľuje programové vyhlásenia vlády Ivety Radičovej. Opätovné zavedenie poplatkov v zdravotníctve sa v ňom nenachádza. Poplatky zostávajú na úrovni, v akom ich nastavila prvá Ficova vláda.

15. mája 2012

Národná rada schválila programové vyhlásenie druhej vlády Róberta Fica. Zvýšenie poplatkov sa v ňom nenachádza. Poplatky zostávajú na úrovni, v akom ich nastavila prvá Ficova vláda.

1. júna 2013

Ako sme už spomínali, k samotnému zrušeniu poplatkov v zákone nikdy neprišlo, výška niektorých sa však nariadením vlády v roku 2006 znížila na 0 Sk (resp. 0 €). Ak by teda niektorá súčasná, alebo budúca vláda opätovne chcela zaviesť poplatky, nemusí ich komplikovane schvaľovať v parlamente, stačí ich upraviť novelou nariadenia vlády. Pri ich zavedení je však potrebné rešpektovať zákonné obmedzenia v zákone, ktorý definuje maximálny horný strop poplatku ako % zo životného minima (= 194,58 € od 1. 7. 2012).

Dnes by tak bolo možné zaviesť poplatok za návštevu lekára vo výške 1,25 €, či poplatok za deň v nemocnici 2,92 € (Tabuľka 2). Pri odhadovanom počte 6 mil. hospitalizačných dní by to nemocniciam prinieslo 17,5 mil. € ročne. Pri odhadovanom počte 50 mil. receptov by to zdravotnému systému prinieslo 54,0 mil. € ročne (počítame s prírastkom 1,08 € na jeden, recept = 1,25 € – 0,17 €). Pri odhadovanom počte 35 miliónov návštev ambulancie by to ambulantným lekárom prinieslo 43,8 mil. € ročne. Celkovo by znovu-zavedenie poplatkov mohlo zdravotníctvu priniesť 115,3 mil. € ročne (v kalkulácie nie sú zohľadnené výnimky z platenia poplatkov).

Tabuľka 2: Regulácia zdravotníckych poplatkov na Slovensku

*) životné minimum v r. 2013 je 194,58 €

Zdroj: §38a zákona č. 577/2004 Z. z. a nariadenie vlády č. 722/2004 Z. z.

Maďarsko – poplatky zavedené v roku 2007 vydržali iba 13 mesiacov

15. februára 2007

Kým na Slovensku boli poplatky k 1. septembru 2006 znížené na nulu, tak v Maďarsku ich 15. februára 2007 zaviedli. Presadil ich reformný minister druhej Gyurcsányovej vlády Lajos Molnár. Dôvodom zavedenia poplatkov za návštevu lekára vo výške 300 forintov (približne 1 €) bolo zníženie kontaktov medzi pacientom a lekárom, zúženie rozsahu zdravotného poistenia a čiastočné finančné krytie nákladov.

Poplatok vo výške 600 forintov (2 €) HUF bolo potrebné platiť za dobrovoľné čerpanie zdravotnej starostlivosti mimo ambulancie všeobecného lekára a za dobrovoľné čerpanie zdravotnej starostlivosti u lekára, ku ktorému nie je regionálne príslušný. Až 1000 forintov (3,3 €) sa platilo za neopodstatnené čerpanie zdravotnej starostlivosti na pohotovosti a za návštevu špecialistu bez výmenného lístku.

Poplatok bol podobne ako v prípade Slovenska príjmom všeobecného lekára, resp. špecialistu, či nemocnice. Priemerný príjem jednej ambulancie z poplatkov bol približne 180 000 forintov (600 €), rozptyl bol však veľký, od 100 000 (330 €) do 400 000 HUF (1 330 €). Pri priemernom príjme ambulancie všeobecného lekára zo zdravotnej poisťovne v objeme 600 000 až 800 000 forintov to znamenalo značný prírastok príjmu lekára.

Po zavedení poplatkov poklesla návštevnosť u všeobecných lekárov pre dospelých o 25 %, v zmiešaných ambulanciách (dospelí/deti) o 19 %. V ambulanciách pediatrov, kde nebolo potrebné platiť poplatky bol pokles návštev iba o 1 %.

V nemocniciach, kde ambulujú špecialisti, sa príjmy zvýšili o 4 až 5 miliónov forintov mesačne. Vo veľkých nemocniciach to bolo až 10 miliónov forintov mesačne. Výrazne poklesol počet dní strávených v nemocnici – až o 22 %. Podobne medzi októbrom a marcom 2007 počet receptov poklesol o 8 %.

Podľa GfK Hungaria poplatky ovplyvňovali 18 % populácie, pričom 15 % sa kvôli nim nedostavilo k lekárovi. Najviac boli ovplyvnení tí ľudia (26 %), ktorých príjem neprevyšoval 90 000 forintov (300 €) mesačne.

Celkovo v roku 2007 priniesli poplatky dodatočné zdroje vo výške 21,7 mld. forintov (72,3 mil. €). Z toho získali všeobecní lekári 31,7 mil. €, špecialisti 20,6 mil. € a  nemocnice 7,3 mil. €. Zvyšok zdrojov smeroval k zubárom, poskytovateľom CT či MRI. Poplatky zároveň vytvorili úspory na zdravotnej starostlivosti 25 mld. forintov, na liekoch 15 mld. forintov, na zdravotníckych pomôckach 1 mld. forintov a na dopravnej službe 1,2 mld. forintov.

Napriek tomu, že až 4 milióny ľudí mali výnimku z platenia, sa väčšina verejnosti stavala proti poplatkom. V referende konanom 9. marca 2008 sa zúčastnilo 50,1 % voličov až 82,62 % hlasovalo za zrušenie poplatkov a návrat k plnému rozsahu krytia zo zdravotného poistenia. Vláda poplatky zrušila 31. marca 2008.

Regulačné poplatky sú od roku 2008 v Česku stále v platnosti – a zvyšujú sa

1. januára 2008

V Česku sa o zavedenie štyroch regulačných poplatkov, ktoré sú v platnosti až dodnes, výrazne zaslúžil minister zdravotníctva Tomáš Julínek. Presadil platbu 30 Kč za návštevu lekára, 30 Kč za položku na recepte, 60 Kč za každý deň v nemocnici a 90 Kč za pohotovostnú službu.

V roku 2011 sa regulačný poplatok za jeden deň v nemocnici zvýšil zo 60 Kč na 100 Kč. Od roku 2012 sa poplatok 30 Kč hradí za recept, nie za položku na recepte.

Viac informácií nájdete v článku Daniely Kandilaki o regulačných poplatkoch v Českej republike.

Rumunsko: Poplatky od apríla 2013 zavedené za každú hospitalizáciu

1. apríla 2013

Po dohode s Medzinárodným menových fondom zaviedla rumunská vláda poplatky v zdravotníctve od 1. apríla 2013. Pacienti platia poplatok vo výške 5 až 10 lei (1,25 až 2,50 €) za hospitalizáciu v nemocnici. Poplatok sa platí pri odchode z nemocnice bez ohľadu na počet dní strávených v nemocnici. Výška poplatku závisí od rozhodnutia nemocnice, ale nesmie vybočiť zo stanoveného intervalu.

Petre Iulian, prezident pacientskej organizácie zastrešujúcej chronické ochorenia povedal, že tento poplatok bude zvyšovať frustráciu medzi pacientmi, pretože nie je sprevádzaný zlepšením zdravotnej starostlivosti.

Minister zdravotníctva Eugen Nicolaescu si od zavedenia poplatkov sľubuje zníženie fiktívnych hospitalizácií a odradenia ľudí od spotreby peňazí bez klinického dôvodu.