—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Novým dekanom Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave sa stal Juraj Šteňo, doterajší prednosta Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave. O jeho zvolení za dekana rozhodol v utorok Akademický senát lekárskej fakulty. Doterajší dekan fakulty Peter Labaš kandiduje za rektora univerzity. V minulosti vypracoval posudok týkajúci sa zranení, ktoré utrpela pri napadnutí Hedviga Malinová. Spochybnilo ho dvanásť lekárskych autorít. Okrem Labaša za rektora kandiduje aj doterajší šéf univerzity Karol Mičieta a nevymenovaný generálny prokurátor Jozef Čentéš.
Najmenej 652 eur v hrubom by mali zarábať sestry od budúceho roka. Takúto výšku ich základnej mzdy navrhuje ministerstvo zdravotníctva v novom zákone, o ktorom v utorok informovalo na svojom webe. Návrh na úpravu platov sa netýka iba sestier, ale všetkých zdravotníkov okrem lekárov. Tí si vyššie platy vybojovali už skôr štrajkom. Ministerstvo platy plánuje upravovať len v štátnych, nie v súkromných nemocniciach. Kedy sa návrh zákona dostane do pripomienkového konania, zatiaľ nie je jasné. Ministerstvo sa na ňom chce dohodnúť so všetkými zdravotníkmi. Dlhodobo sa mu to však nedarí so sestrami.
Záujem o zmenu zdravotnej poisťovne prejavilo v tomto roku menej ľudí ako vlani. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) eviduje 93.070 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne od 1. januára 2015, tie ešte bude teraz preverovať. Vlani prišlo vyše 115.000 prihlášok, asi päť tisíc však úrad pre chyby neakceptoval. Poistenci mohli zmeniť zdravotnú poisťovňu najneskôr do konca septembra, pričom zmena bude akceptovaná od 1. januára 2015. Túto možnosť majú poistenci len jedenkrát počas kalendárneho roka. Tí, ktorí sa pre zmenu rozhodli, až do konca tohto roka používajú preukaz poistenca a európsky preukaz svojej terajšej zdravotnej poisťovne. Oba preukazy sú povinní vrátiť najneskôr do 8. januára.
Asociácia súkromných lekárov (ASL) SR bude aj naďalej poskytovať neodkladnú zdravotnú starostlivosť tak ako doteraz. Odopretie tejto formy neprichádza do úvahy ani v prípade, že pacient je neplatičom ktorejkoľvek zdravotnej poisťovne. Uviedol to prezident ASL Ladislav Pásztor. Podľa Pásztora niektoré médiá nesprávne interpretovali Dodatky, keď uviedli, že ošetrujúci lekár musí na podnet poisťovne odoprieť zdravotnú pomoc neplatičom, prípadne, že bude povinný vyberať od nich nedoplatky.
V michalovskej nemocnici dnes uviedli do oficiálnej prevádzky moderný digitálny mamograf fínskej značky Planmed. Vyznačuje sa vysokou a rýchlou zobrazovacou schopnosťou, vďaka nižším radiačným dávkam je zároveň šetrnejší k zdraviu pacientok. Tomáš Kráľ zo spoločnosti Svet zdravia, ktorá je prevádzkovateľom michalovskej nemocnice, uviedol aj jej ďalšiu novinku, ktorou je inovovaný proces manažmentu pacientok, ktorého výsledkom sú kratšie čakacie lehoty na diagnostiku a na prípadnú terapiu. Celkové investície do nového pracoviska a digitalizácie nemocnice sa vyšplhali na 200.000 eur.
Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave má od apríla tohto roku nového rektora. Stal sa ním profesor Peter Šimko. Na tomto poste rektora vystrieda Peter Šimko bývalú rektorku Danu Farkašovú. V polovici apríla tohto roku ho v prvom kole zvolil akademický senát univerzity. Na dnešnej slávnostnej inaugurácii zložil sľub rektora. Súčasne si stanovil úlohy a ciele, ktorými sa by sa chcel v budúcnosti intenzívne venovať. Medzi ne patrí napríklad aj rozvíjanie ďalších medzinárodných projektov alebo určenie jasných pravidiel čerpania rozpočtových prostriedkov.
Ministerstvo zdravotníctva pokračuje v reforme primárneho kontaktu. Po zavedení rezidentského programu či rozširovaní kompetencií všeobecných lekárov predstavilo dnes koncept integrovanej zdravotnej starostlivosti. Chce tak zvýšiť počet všeobecných lekárov na jednom mieste v danom mikroregióne. Viacerí lekári by tak po dohode mohli denne či niekoľkokrát v týždni ordinovať v jednom zdravotnom stredisku. Pacienti by tak mali vždy počas týždňa nájsť zdravotnú starostlivosť na jednom mieste a nemali by chodiť od dverí k dverám. Na vznik či rekonštrukciu centier bude možné čerpať peniaze z 280-miliónového balíka eurofondov pre nemocnice a ambulancie. Kedy by mohli vzniknúť prvé centrá, však zatiaľ nie je jasné, najprv sa musí začiatkom budúceho roka schváliť operačný program.
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu septembra 2014 na poistnom Sociálnej poisťovni (SP) približne 110,9 milióna eur. Od minuloročného decembra ich dlh narástol o 24,5 milióna eur. Pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam v pôsobnosti štátu dosiahli 74,4 milióna eur, čo predstavuje 67,1 percenta z celkového objemu pohľadávok. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa zvýšili o vyše 4,2 milióna eur. SP v súčasnosti eviduje osem transformovaných zdravotníckych zariadení s pohľadávkou. Dlh vo výške 36,4 milióna eur majú voči SP. Oproti minulému mesiacu ich dlh vzrástol o 959.000 eur. K 30. septembru 2014 eviduje SP 21 zdravotníckych zariadení s pohľadávkou.
Štát sa podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR Ladislava Pásztora tvári ako keby boli ambulantní lekári nepriatelia či nie príliš priatelia. Podľa ASL SR nevytvára poskytovateľom rovnaké podmienky v porovnaní so štátnymi. Za aktuálny príklad Pásztor dáva zavedenie povinnosti pre neštátnych poskytovateľov mať registračnú pokladnicu, kým pre štátnych to nie je potrebné. Asociácia je presvedčená, že štát by mal garantovať rovnaké podmienky pre neštátnych poskytovateľov ako pre štátnych, a to aj v otázke povinného zazmluvňovania v rámci pevnej siete, či otázke garancie platov.
Opozičný poslanec Viliam Novotný (SDKÚ-DS) volá po odkrytí financovania projektu novej nemocnice v Bratislave. Chcel preto od ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej (nominantka Smer-SD) podrobnejšiu správu o doterajších a predpokladaných nákladoch. V takomto duchu predložil dnes aj návrh uznesenia parlamentného výboru pre zdravotníctvo. Poslanci Smeru-SD sa hlasovania zdržali, takže návrh napriek hlasom opozície neprešiel. Podľa Novotného tak dokázali, že vládna strana chystá na ľudí finančnú pascu a skrýva ministerské plány. Nová nemocnica má byť súčasťou projektu BioMedPark-u, ktorý počíta s vybudovaním univerzitnej nemocnice či biomedicínskeho vedeckého parku SAV
Odmietam robiť exekútora pre zdravotné poisťovne, napísala psychiatrička Kornélia Fabišíková o nových dodatkoch k zmluvám so zdravotnou poisťovňou Dôvera. Lekárov pobádajú, aby pacientov, ktorí dlhujú za zdravotné poistenie, upozorňovali a prípadne od nich nedoplatky priamo vyberali. Psychiatrička nie je jediná, čo s touto časťou dodatkov nesúhlasí. Je to len možnosť, hovorí o vyberaní nedoplatkov od poistencov šéf Dôvery Martin Kultan. Ak lekár nebude informovať neplatiča o dlhu a nezoberie od neho nedoplatok za poistné, nebude to podľa Dôvery mať vplyv na jeho zmluvu. Kultan však pripúšťa, že lekári, ktorí sa zapoja do online spolupráce s Dôverou, budú mať vyššie platby za kapitovaných pacientov alebo špecialisti vyššie platby za výkony.
Zapájanie pacienta do manažovania svojej zdravotnej starostlivosti by mohlo šetriť peniaze. Nedávna analýza poradenskej spoločnosti KPMG International naznačuje, že väčšina aktívnych pacientov stojí o osem až 21 percent menej. Upozorňuje, že existujúce modely starostlivosti v tejto oblasti zlyhávajú, čo môže mať za následok zbytočne veľa diagnostiky, liečebných kúr a zvýšené náklady. Podľa štúdie by sa mali preto pacienti a ich opatrovatelia oveľa viac zapájať do voľby liečby a svojich zdravotných plánov. V správe KPMG sa konštatuje, že ľudia s dlhodobo zlým zdravotným stavom trávia u lekárov len malú časť svojho liečenia. Drvivá väčšina starostlivosti je poskytovaná samostatne, s pomocou opatrovateľov alebo rodiny.
Všeobecní lekári žiadajú rozšírenie svojich kompetencií tak, aby sa komplexná zdravotná starostlivosť dostala čo najbližšie k pacientom. Odstránila by sa tak podľa nich prvá prekážka poskytovania integrovanej starostlivosti pacientom. Zhodli sa na tom účastníci 35. výročnej konferencie Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva (SSVPL). K požiadavkám patrí aj zachovanie súčasnej siete všeobecných lekárov v existujúcich geografických centrách, ktoré sú podľa nich vhodnou základňou pre budovanie moderného systému integrovanej zdravotnej starostlivosti. Integrovanú zdravotnú starostlivosť chápu účastníci podujatia ako horizontálnu integráciu zdravotnej starostlivosti do komunít pacientov, a nie ako odchod lekárov primárnej zdravotnej starostlivosti z komunít a ich integráciu do vzdialených centier.
Návrh rozpočtu pre zdravotníctvo kritizuje opozičná strana KDH. Ak by bola zdravotná starostlivosť pre vládu prioritná, nenavrhla by menej ako dvojpercentné zvýšenie, poznamenal expert strany pre zdravotníctvo Marian Faktor. Viaceré rezorty si podľa neho polepšili viac. Problém vidí v tom, že vláda opäť nerieši výrazný rozdiel medzi platbami za poistencov štátu a odvodmi ekonomicky aktívnych obyvateľov. Jeho prepočty ukazujú, že štát dá za svojich poistencov 30,2 eura, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom menej. Naproti tomu živnostník platí tento rok 56,35 eura, zamestnanec dvojnásobok, uvádza. Faktor v stanovisku poukazuje aj na fakt, že zdravotná starostlivosť o deti a dôchodcov patrí medzi najnákladnejšie, hoci sú najväčšou skupinou štátu.
Akademický senát Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (AS LF UPJŠ) v Košiciach si bude voliť nového dekana na štvrtkovom (16.10.) zasadnutí. Predchádzajúci dekan Leonard Siegfried oznámil odstúpenie z funkcie 24. septembra, čo zdôvodnil "konfrontačným charakterom riadenia" zo strany rektora UPJŠ Ladislava Mirossaya k Lekárskej fakulte. Rektor chcel odvolať Siegfrieda z postu dekana v súvislosti s medializovanou kauzou štúdia syna prednostu kliniky stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie LF UPJŠ Andreja Jenču. Podľa vedenia univerzity Andrej Jenča ml. vyštudoval zubné lekárstvo v rozpore so študijným poriadkom a vnútornými predpismi školy. Rektor vyčítal Siegfriedovi nečinnosť v kauze, čo bývalý dekan odmietol.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
