—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Zdravotné poisťovne uhradili vlani kúpeľnú starostlivosť viac ľuďom ako rok predtým. Ako ukazujú štatistiky najväčšej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP), medziročne zaznamenala takmer desaťpercentný nárast počtu poistencov liečených v kúpeľoch. Podľa VšZP šlo vlani na kúpeľnú liečbu 30,7 milióna eur. Predpokladá, že nárast pacientov v kúpeľoch súvisí s nárastom počtu operácií. Kúpele navštívilo aj viac poistencov Dôvery. Návrh na kúpeľnú starostlivosť vypisuje odborný lekár, alebo lekár poskytujúci všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, alebo všeobecný lekár pre deti a dorast na základe nálezu príslušného lekára špecialistu. Nie každý návrh na preplatenie kúpeľnej starostlivosti však zdravotné poisťovne schvália.
Lieky, ktorých vývoz Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) v tomto roku pre hrozbu ich nedostatku na slovenskom trhu zakázal, mali smerovať najmä na západoeurópsky trh. Štatistiky ukazujú, že lieky mali smerovať najmä do Nemecka, ale aj Belgicka, Holandska, Dánska či Veľkej Británie. Niektoré vývozy boli ale naplánované aj do krajín ako Česko, Poľsko a Litva. Podľa ŠÚKL bola skladba krajín, kde sa lieky vyvážali, podobná aj vlani. ŠÚKL v tomto roku zakázal vývoz lieku pre ľudí so schizofréniou Xeplion, lieku pre parkinsonikov Azilect, ako aj antireumatík Cimzia a Enbrel, lieku pre epileptikov Lyrica, onkologického lieku Sutent a Salofalk určený pre pacientov s ochoreniami čriev.
Lekárska komora opäť rozvírila hladinu zdravotníctva. Zdravotným poisťovniam chce diktovať, s ktorými špecialistami majú uzatvoriť zmluvy. Súčasné zazmluvňovanie totiž považuje za netransparentné. Slovenská lekárska komora navrhuje, aby zdravotná poisťovňa vytvorila miesto a lekára by už dosadila komora na základe vlastného zoznamu. Takto by sa ambulancie podľa nej obsadzovali transparentne. Ministerstvo zdravotníctva o zmene, akú navrhuje komora, ani neuvažuje. Zdravotné poisťovne tvrdia, že zodpovedajú za zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre svojich poistencov, a preto je ich právom vybrať si lekára, s ktorými uzavrú zmluvu.
Ministerstvo zdravotníctva rozdalo všetky licencie na záchranky. V súťaži uspela najmä dánska firma Falck Záchranná, ktorá pôsobí najviac na východnom a strednom Slovensku. Po piatkovom prerozdelení jej pribudlo desať záchranných staníc. Spolu ich tak má už 107, teda viac ako tretinu z necelých tristo záchraniek na Slovensku. Je tak najsilnejšou zo všetkých firiem, čo u nás záchranky prevádzkujú. Je aj najväčšou záchranárskou spoločnosťou na svete. Falck uspel aj pred štyrmi rokmi, keď sa licencie rozdeľovali. Vtedy získal 91 záchranných staníc, no len na štyri roky.
Firmy nakoniec nevyjde povinná zdravotná služba, ktorá má dohliadať na zdravie ich zamestnancov, tak draho. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská ustúpila od plánu, aby službu vykonával iba atestovaný lekár. Namiesto lekára to bude môcť robiť aj preškolený bezpečnostný technik alebo hygienik. Tí si účtujú menej ako profesionálny tím lekárov. Ministerstvo zdravotníctva takto opravuje zákon o ochrane zdravia, podľa ktorého má každá firma zabezpečiť zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov bez ohľadu na to, v akej rizikovej skupine pracujú.
Novým rektorom Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) v Bratislave bude profesor Peter Šimko, zvolili ho v pondelok na zasadnutí akademického senátu. Funkciu rektora bude vykonávať od 4. októbra tohto roku do 3. októbra 2018. Ako informoval mediálny odbor univerzity, voľba rektora sa ukončila spísaním zápisnice hneď po ukončení hlasovania a vyhlásení výsledkov. Zápisnicu prevzal predseda Akademického senátu SZU profesor Andrej Černák, ktorý do 15 dní od voľby odošle ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej návrh na menovanie zvoleného kandidáta na funkciu rektora.
Štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) sa za desať mesiacov podarilo znížiť počet pacientov na čakacích listinách o 32 percent. Kým v máji 2013 mala na nich zaradených 8572 poistencov, vo februári 2014 to bolo 5797 ľudí. Ako dnes poznamenal šéf poisťovne Marcel Forai, vo februári tak VšZP dosiahla historicky najnižšiu úroveň čakajúcich pacientov. Podľa Foraia je to dôsledok nelimitovania výkonov a poskytnutia špeciálneho bonusu za operácie pre poistencov VšZP. Priemerná doba čakania poistencov VšZP je podľa jeho slov okolo 180 dní. Najdlhšie sa zvyčajne čaká na operáciu bedrového kĺbu, a to asi 200 dní.
Drahú zdravotnú sestru v ambulancii by mohla nahradiť lacnejšia zdravotnícka asistentka. Tá má strednú školu a aj nižší plat ako sestra s vysokou. Lekári, ktorí sú zároveň majitelia ambulancií, by si chceli vyberať, koho zamestnajú. Dnešná legislatíva im to neumožňuje, podľa nej v ambulancii musí byť sestra. Lekárska komora to navrhuje zmeniť. Zdravotné sestry to považujú za ich odsunutie na vedľajšiu koľaj. Slovenská lekárska komora lobuje za zmenu zdravotníckeho výnosu, ktorá by dala všeobecným lekárom možnosť výberu, koho zamestnajú v ambulancii. Namiesto sestry by to podľa komory mohol byť zdravotnícky asistent, asistentka alebo lekár po skončení štúdia, ktorý by si v ambulancii vykonal prax.
Osem miliónov eur je ochotná poskytnúť Európska únia našim lekárskym fakultám, aby vyškolili medikov, ktorí pôjdu do ambulancií na slovenskom vidieku, kde je nedostatok všeobecných a detských lekárov. Ministerstvo zdravotníctva v stredu vyhlásilo výzvu na čerpanie peňazí z operačného programu Vzdelávanie pre verejné a štátne vysoké školy, akreditované na vzdelávanie v odbore všeobecné lekárstvo a pediatria. Výzva je súčasťou rezidentského programu, ktorý má dostať mladých lekárov na vidiek a zlepšiť v dedinách dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Lekárska fakulta UK sa do programu nezapojí. Jej dekan hovorí, že nemá odborníkov na školenie vidieckych lekárov.
Vydávať bločky z registračných pokladníc možno budú musieť aj lekári. Ministerstvo financií si od tohto kroku sľubuje viac peňazí do štátneho rozpočtu. V súčasnosti sa v ambulanciách pokladnice používať nemusia, hoci tam pacienti platia aj v hotovosti a lekári by z týchto peňazí mali odvádzať dane. Doktorom sa tento návrh nepáči a v prípade, že vstúpi do platnosti, avizujú zvýšenie poplatkov pre pacientov. Lekári dnes vyberajú v hotovosti od pacientov peniaze za úkony, ktoré im zdravotná poisťovňa neprepláca. Elektronickú pokladnicu nepoužívajú, a tak nevydávajú ani bločky. Stačí, ak vypíšu príjmový doklad. Skontrolovať skutočné príjmy lekárov tak nie je možné.
Dlhy nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) presiahli ku koncu minulého roka sumu 34 miliónov eur. Najväčší dlh mala Nemocnica s poliklinikou v Považskej Bystrici, vyšplhal sa na 15,512 milióna eur. Nemocnica v Bojniciach mala dlh 13,42 milióna eur a dlh myjavskej nemocnice ku koncu minulého roka dosiahol 5,753 milióna eur. Zadlžovanie nemocníc je podľa predsedu TSK Jaroslava Bašku jedným z najväčších problémov kraja. Podľa Bašku, ak sa nezastabilizujú nemocnice, určite tam budú nepopulárne opatrenia. Ako dodal, musí sa to však urobiť, aby nemocnice zostali fungovať a poskytovali zdravotnú starostlivosť obyvateľom kraja. Podľa jeho slov sa žiadna z troch nemocníc nebude predávať.
Na liečbu pacientov so zhubnými nádorovými ochoreniami vynaložila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vlani takmer 292 miliónov eur. V roku 2013 sa na tieto ochorenia liečilo skoro 264.000 poistencov štátnej poisťovne. Medzi finančne najnáročnejšie a zároveň najčastejšie sa vyskytujúce zhubné diagnózy u žien stále patrí nádor prsníka, celkové náklady VšZP na jeho liečbu v roku 2013 predstavovali približne 46 miliónov eur, uviedla poisťovňa. U mužov dominuje zhubný nádor prostaty. VšZP dala na jeho liečbu v roku 2013 takmer 15,5 milióna eur. Medzi ďalšie finančne nákladné onkologické diagnózy patrí napríklad zhubný nádor konečníka, hrubého čreva alebo liečba leukémie.
V liečbe aj v prevencii rakoviny pankreasu Slovensko patrí medzi európsku špičku. Potvrdili to výsledky prieskumu švédskej spoločnosti zameranej na zdravie obyvateľov. Slovensko môže byť podľa nej vzorom pre iné štáty. Rakovina pankreasu je agresívna forma rakoviny, pretože nemá výrazne príznaky, zistí sa väčšinou neskoro. Podľa prieskumu organizácie Health Consumer Powerhouse sme jedinou krajinou v strednej a vo východnej Európe, ktorá poskytuje solídne údaje o liečbe rakoviny pankreasu. V práce sa píše, že diagnostika a liečba fungujú na Slovensku veľmi dobre a v celkovom zhrnutí je Slovensko skutočným vzorom pre ďalšie krajiny strednej a východnej Európy.
7. ročníka Tesco Behu pre život, jedného z najväčších charitatívno-športových podujatí svojho druhu na Slovensku začne 7. júna 2014 v Nitre a podujatie uzavrie beh v Bratislave 28. júna. Behy sa uskutočnia aj v mestách Žilina, Banská Bystrica, Košice a Prešov. Všetky vyzbierané finančné prostriedky sú určené na podporu edukačných aktivít zameraných na prevenciu obezity a kardiovaskulárnych ochorení. Až 12 percent detí v školskom veku je obéznych a približne polovica detí vo veku 11-12 rokov na Slovensku má vyššiu hladinu cholesterolu ako 4,3 mmol/1 , čo je odporúčaná hodnota u detí. Detská obezita je alarmujúca, nakoľko 70 percent obéznych detí zostáva obéznych aj v dospelosti.
Pacienti v lekárňach z roka na rok siahajú hlbšie do peňaženiek. A to aj napriek tomu, že výrobcovia ceny liekov znižujú. Kým v roku 2012 pacienti za lieky zaplatili približne 150 miliónov eur, o rok neskôr to už bolo o 4 milióny eur viac. Ministerstvo zdravotníctva sa už dlhšie chváli tým, že ceny liekov sú u nás jedny z najnižších v únii. Pacienti majú k dispozícii veľkú skupinu liekov s nulovým doplatkom. Podľa údajov rezortu v priemere doplácajú za jedno balenie lieku len 1,5 eura. Súhrnné čísla spoluúčasti pacientov za rok však hovoria niečo iné. Doplatky od roku 2012 stúpajú nahor, zatiaľ čo zdravotné poisťovne platia menej.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
