—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Individuálne pripravované lieky, ktoré u nás slúžia najmä na liečbu kožných či očných ochorení, nerobí v niektorých regiónoch ani pätina lekární, hoci podľa zákona by ich mali robiť všetky. Ak lekáreň nedokáže pripraviť lieky, môže jej župa dať pokutu od 500 do 25-¬tisíc eur. U nás pripravované lieky netvoria ani percento zo všetkých používaných. V zahraničí je to až šesť percent. Šéf komory Tibor Czuľba uvádza, že individuálne pripravované lieky je ťažké zohnať najmä cez víkend, keď sú otvorené zväčša len lekárne v supermarketoch. Hlavný dôvod, prečo lekárne lieky nepripravujú, je podľa prvého viceprezidenta komory Ondreja Sukeľa, že táto činnosť je ekonomicky nevýnosná.
Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v roku 2013 zaznamenala príjem z regresných náhrad a spätného vyňatia spolu vo výške 4.866.209,50 eura. Z toho príjem z regresných náhrad predstavoval 3.708.886,31 eura. Najväčšiu časť z regresných náhrad, až 2223 výziev, tvorili príjmy za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencom pri poškodení zdravia v dôsledku dopravných nehôd a to vo výške 2.375.192,97 eura. Pokiaľ ide o užitie návykových látok a alkoholu VšZP zaznamenala spolu 476 takýchto prípadov v celkovej výške 203.249,64 eura. Viac ako 1000 eur VšZP vymáhala napríklad od zákonných zástupcov maloletého poistenca, ktorému musela byť v dôsledku požitia alkoholu poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Od utorka zaviedla Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdšie pravidlá pre lekárov špecialistov. Zatiaľ sa týkajú nových ambulancií, ktoré so štátnou poisťovňou nemajú zmluvu. Od nich VšZP dostáva zhruba sto nových žiadostí ročne, tvrdí šéf poisťovne Marcel Forai. Vyše štyritisíc starších zmlúv má poisťovňa prehodnotiť od budúceho roka. Výnimku z pravidiel by mali mať vysoko špecializované ambulancie alebo tie, kde je málo lekárov. Špecialisti s novou ambulanciou musia ordinovať aspoň 30 hodín týždenne, čo je šesť hodín denne. To dnes podľa poisťovne nespĺňa štvrtina všetkých ambulancií. Prísnejšie bude poisťovňa vystupovať aj voči lekárom, ktorí pracujú v nemocniciach a ambulanciách súčasne.
Odporcov očkovania je oveľa menej, než sa môže zdať z debát v médiách a na sociálnych sieťach. Rodičov, ktorí tvrdia, že by nedali dieťa vôbec zaočkovať, sú len štyri percentá. Väčšina ľudí nemá výhrady k rozsahu očkovania ani k jeho časovému harmonogramu. Súhlasí s ním 61 % opýtaných, ktorí by dieťa dali povinne zaočkovať proti všetkým určeným chorobám a v predpísaných termínoch. S pravidlami sa najviac stotožňujú rodičia s deťmi medzi tretím až piatym rokom. Až 73 % z nich nemá výhrady. Z rodičov s deťmi do troch rokov sa s pravidlami stotožňuje len 56 %. Výhrady má niečo vyše pätiny respondentov.
Antikoncepcia nebude bezplatná pre viacdetné matky.Parlament v utorok zamietol novelu zákona o zdravotnej starostlivosti, v ktorej opoziční poslanci Lucia Nicholsonová (SaS), Eva Horváthová (OĽaNO) a Ľudovít Kaník (SDKÚ) presadzovali, aby zavedenie vnútromaternicového telieska ako jednej z foriem antikoncepcie bolo pre ženy s minimálne štyrmi deťmi zadarmo. Predkladatelia odôvodňovali svoj návrh tým, že cena vnútromaternicového telieska sa pohybuje okolo 200 eur, preto môže byť pre rodiča, ktorý vyživuje štyri deti, príliš vysoká. Predkladatelia tvrdili, že ich návrh nebude mať vplyv na kontinuálne sa znižujúci trend pôrodnosti, keďže táto bezplatná antikoncepcia by bola prístupná len pre matky, ktoré majú minimálne štyri deti.
Rezort zdravotníctva chcel zákonom, ktorý firmám obchodujúcim s liekmi, zakázal ich vývoz za hranice Slovenska, ochrániť pacientov pred prípadným nedostatkom liekov. Keďže u nás sú lacné, vo veľkom sa vyvážajú za hranice. Tým sa mohli porušiť európske pravidlá o voľnom pohybe tovaru. Komisia preto posudzuje súlad týchto opatrení s právom Európskej únie. Ak by Brusel rozhodol, že týmto krokom Slovensko skutočne pochybilo, hrozili by nám podľa advokátky Jany Martinkovej sankcie. Konkrétne penále, ktoré môže byť v desiatkach až stovkách tisíc eur. Ministerstvo zdravotníctva Zuzany Zvolenskej si takýto scenár nepripúšťa. Dané opatrenia sú podľa nich adekvátne a v súlade s európskou legislatívou.
Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) investoval od roku 2006 do štyroch nemocníc v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti v Čadci, Dolnom Kubíne, Trstenej a Liptovskom Mikuláši a polikliniky v Námestove z rozpočtu viac ako 12 miliónov eur. Podľa predsedu ŽSK Juraja Blanára išlo z tejto sumy 7,3 milióna eur na rekonštrukciu budov a oddelení, 4,8 milióna eur na modernizáciu prístrojového vybavenia a z fondov Európskej únie (EÚ) preinvestovali 8,2 milióna eur. V minulom roku bolo podľa neho z rozpočtu ŽSK vyčlenených na zdravotníctvo 2,435 milióna eur. Doplnil, že v schválenom rozpočte na rok 2014 je pre zdravotnícke zariadenia ŽSK odsúhlasená suma 791.000 eur na obnovu prístrojovej techniky.
Po Eve Kollárovej, ktorá s bývalým zamestnávateľom uzavrela mimosúdnu dohodu o urovnaní ešte 5. marca, dosiahli podobné dohody aj jej bývalé kolegyne Mária Dulajová a Denisa Wagnerová. Na základe nich im firma Nemocnice a polikliniky, ktorá hronskožiarsku nemocnicu prevádzkuje, zaplatila náhradu vo výške ich priemerných miezd za deväť mesiacov a trovy súdnych konaní. Kollárová, Dulajová a Wagnerová ako jediné zo zhruba 150 zdravotných sestier tejto nemocnice koncom marca 2012 odmietli podpísať dodatok k pracovnej zmluve rozdeľujúci ich úväzok na 35 percent výkonu zdravotnej sestry a 65 percent výkonu administratívnej pracovníčky – manažérky dokumentácie pacienta. Následne dostali k začiatku apríla ako jediné výpoveď z organizačných dôvodov, čo napadli na súde.
Technologické novinky postupne menia spôsob starostlivosti o pacientov. Šetria čas a peniaze nemocniciam, pacientom aj zdravotným poisťovniam a zvyšujú šance na hladký priebeh liečby. Dobré výsledky vykazuje elektronická jednotka intenzívnej starostlivosti (JIS), ktorá lekárom a sestrám umožňuje zo vzdialeného centra sledovať na monitoroch vitálne funkcie pacientov v niekoľkých nemocniciach súčasne. Ak vidia u pacienta zmeny, môžu okamžite upozorniť svojich kolegov, ktorí sú priamo v danej nemocnici. Štúdia z decembra ukázala, že elektronická JIS oproti klasickej zvyšuje šance na prežitie pacientov o 26 percent a ich pobyt v nemocnici dokáže skrátiť o 20 percent.
Parkovanie pri nemocniciach, resp. iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, teda vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, má byť bezplatné. Chcú to dosiahnuť opoziční poslanci József Nagy (Most-Híd), Martin Chren (nezaradený), Viliam Novotný (SDKÚ-DS) a Branislav Škripek (OĽaNO) v novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Platiť by nemali tí, ktorí budú vedieť preukázať, že parkovisko využili pre zdravotnícke služby. Nagy, Chren, Novotný a Škripek sú presvedčení, že ich novela odstraňuje nielen faktické obmedzenie dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov, ale napravuje aj minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi.
Regionálne nemocnice zrejme nevypovedajú zmluvy so súkromnou Union zdravotnou poisťovňou (ZP). Rada Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) im dnes odporučila, aby pokračovali v zmluvnom vzťahu s touto poisťovňou. Malé a stredné nemocnice pritom žiadali, aby Union ZP odstránila zo zmlúv tzv. degresívny koeficient. Ten v praxi znamená, že ak nemocnica presiahne dohodnutý finančný objem, zdravotné výkony poisťovňa uhradí vo výške 60 percent z dohodnutých zmluvných cien. Petko po rokovaní so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) a Union ZP 14. marca povedal, že keď degresívny koeficient Union neprehodnotí, nevylučuje, že rada vyzve nemocnice k vypovedaniu zmlúv. Union ZP však tento utorok (25. 3.) rozhodla, že požiadavke regionálnych nemocníc neustúpi.
Z trhu v Spojených štátoch sťahujú takmer šesťdesiat homeopatických prípravkov. Úrady zistili, že tieto produkty by mohli obsahovať potenciálne nebezpečnú kontamináciou, ktorou je, paradoxne, skutočný liek. Americká Správa potravín a liečiv (FDA), ktorá v krajine reguluje potraviny, liečivá či potravinové doplnky, zistila, že pri procese výroby homeopatík spoločnosti Terra Medica sa do jej produktov mohol dostať penicilín. Ten by mohol spôsobiť problémy ľuďom, ktorí sú na toto antibiotikum alergickí. Firma sa následne rozhodla, že z trhu stiahne 56 svojich výrobkov.
Umelých potratov na Slovensku medziročne ubudlo. V roku 2013 ich bolo evidovaných 7999, čo je o 444 menej ako v roku 2012. Na druhej strane, počet spontánnych potratov je z roka na rok vyšší. Vyplýva to z najnovších štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Oproti roku 2012 NCZI zaznamenalo nárast o 76 spontánnych potratov a celkovo sa ich počet vyšplhal na 5248. O 344 medziročne vzrástol aj počet iných potratov (celkovo 2750) kde sú započítané napríklad tzv. zamĺknuté potraty. Celkovo bolo vlani evidovaných 16.362 potratov vrátane mimomaternicových tehotenstiev, čo je o 30 menej ako v roku 2012.
Najlepšie pôrodnice na Slovensku sú v Trenčíne, vo Vranove nad Topľou, v Košiciach-Šaci a v Čadci. Vyplýva to z hodnotenia Sprievodca pôrodnicami 2013, ktorý koordinoval Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku – Health Policy Institute (HPI) a rodinka.sk. Rebríček vznikol na základe hodnotenia služieb 50 z 54 slovenských pôrodníc, ktoré mali záujem sa na projekte zúčastniť. Hodnotila sa kvalita zdravotnej starostlivosti, služby ktoré nemocnice poskytujú i spokojnosť mamičiek. V celkovom hodnotení zvíťazila Fakultná nemocnica Trenčín, na druhom mieste bola nemocnica Košice-Šaca a tretie miesto získala Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca. Trenčianska fakultná nemocnica neobhájila iba prvenstvo v celkovom hodnotení, ale aj prvenstvo v hodnotení expertov.
Ak príde žena rodiť do Fakultnej nemocnice v Nových Zámkoch, je viac ako päťdesiatpercentná pravdepodobnosť, že dieťa porodí cisárskym rezom. V tejto nemocnici v roku 2012 ženy odrodili najviac detí cisárskym rezom – 52,6 percenta zo všetkých pôrodov. Nemocnica sa bráni, tým, že pôrodnica centralizuje najrizikovejšie stavy v tehotenstve a každý cisársky rez je medicínsky indikovaný. Naše pôrodnice majú vyššie hodnoty aj pri nastrihnutí hrádze, upozorňujú analytici. Svetová zdravotnícka organizácia WHO odporúča, aby lekári tento postup nepoužívali vo viac ako desiatich percentách prípadov. V našich nemocniciach sa však používa pri takmer 60 percentách pôrodov.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
