—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Bez doplatku pacienta alebo s doplatkom maximálne do 1 eura je 2529 liekov, teda 51 percent z celkového množstva kategorizovaných liekov. Vyplýva to z novej kategorizácie liekov platnej od začiatku tohto roku. Úplne bez doplatku je 1771 liekov, čo predstavuje viac ako tretinu z celkového počtu liekov. Do skupiny liekov bez doplatku tak v porovnaní s októbrom minulého roka pribudli takmer tri desiatky, informovala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Martina Lidinská. Naďalej platí, poukázalo ministerstvo, že na každé chronické ochorenie existuje liek s nulovým alebo so sociálne únosným doplatkom do 1 eura.
Topoľčianska lekárka Ľudmila M. vypracovávala také posudky, ktoré ľuďom zaistili rodičovské príspevky, aj keď na ne nárok nemali. Pracovala totiž ako posudková doktorka úradu práce a od každého „klienta“ inkasovala 50 eur. V utorok ju odsúdil Špecializovaný trestný súd v Pezinku za štyri prípady odhalenej korupcie. Usvedčiť ju mal kamerový záznam z jej kancelárie. Súd lekárke vymeral dvojročné väzenie s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu štyroch rokov. Ďalej jej uložil peňažný trest 2000 eur, ako aj trest prepadnutia veci. Ide o jeden z mála prípadov odhaleného a aj potrestaného úplatkárstva v slovenskom zdravotníctve.
Ľudia, ktorí zmenili od nového roka zdravotnú poisťovňu, by nemali zabudnúť na vrátenie preukazu poistenca svojej pôvodnej poisťovni. Podľa zákona tak musia urobiť najneskôr do 8. januára. Preukaz môžu vrátiť osobne v pobočke alebo poštou. Rovnako musia vrátiť aj európsky preukaz zdravotného poistenia, pokiaľ im bol vydaný. V opačnom prípade môže dostať poistenec pokutu do 165 eur. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne, ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný zmenu oznámiť každému zamestnávateľovi. Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré zmenili poisťovňu, sú zase povinné do 8. februára písomne vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni výšku preddavku na poistné.
Pacienti aj lekári volajú po zmene fungovania ambulantných pohotovostí. Čoraz viac ich totiž navštevujú ľudia s bežnými problémami, ktoré by mal cez deň riešiť všeobecný lekár. Tento trend je citeľný najmä v okolí veľkých miest. Za napĺňanie pohotovostí môže podľa sociologičky dlhší pracovný čas, ktorému lekári neprispôsobili ordinačné hodiny. Tí tvrdia, že to nie je možné. V piatkovej pohotovostnej službe býva dvakrát toľko pacientov ako v iný pracovný deň. Ďalej prvú pomoc využívajú pacienti, ktorí cez deň nechcú čakať v preplnenej čakárni. Radšej prídu večer na pohotovosť aj keď platia poplatok dve eurá.
Slovensko sa v rámci krajín OECD radí medzi tie s najvyšším počtom návštev u lekára na osobu za rok. Kým priemer OECD sa pohybuje medzi 6-7 návštevami za rok, na Slovensku navštívime lekára približne až 11-krát ročne. Takýto a vyšší počet návštev u lekára absolvujú už len Česi, Maďari, Japonci a najviac Kórejčania s viac ako 13 návštevami. Počtom nemocničných postelí sa pohybujeme nad OECD priemerom s približne šiestimi lôžkami na 1000 obyvateľov. Najviac nemocničných postelí majú v Kórei a Japonsku (viac ako 9 lôžok na 1000 obyvateľov). Počet ukončených hospitalizácií na Slovensku (184/1000 obyvateľov) tiež presahuje OECD priemer (156/1000 obyvateľov).
Slovensko sa v rámci krajín OECD radí medzi tie s najvyšším počtom návštev u lekára na osobu za rok. Kým priemer OECD sa pohybuje medzi 6-7 návštevami za rok, na Slovensku navštívime lekára približne až 11-krát ročne. Takýto a vyšší počet návštev u lekára absolvujú už len Česi, Maďari, Japonci a najviac Kórejčania s viac ako 13 návštevami. Počtom nemocničných postelí sa podľa jeho slov pohybujeme nad OECD priemerom s približne šiestimi lôžkami na 1000 obyvateľov. Najviac nemocničných postelí majú v Kórei a Japonsku (viac ako 9 lôžok na 1000 obyvateľov).
V členských štátoch OECD možno za posledné desaťročia pozorovať výrazné predlžovanie strednej dĺžky života. Slovensko však zaostáva za OECD priemerom (80,1 roka) s priemernou dĺžkou života 76,1 roka, čo je síce viac ako napríklad v Maďarsku (75,0) alebo Turecku (74,6), avšak menej ako v krajinách OECD, v ktorých sa obyvatelia dožívajú najdlhšieho veku presahujúceho 80 rokov. Rozdiel medzi pohlaviami v strednej dĺžke života je relatívne malý na Islande, Novom Zélande, v Izraeli, Holandsku a vo Švédsku (rozdiel menej ako štyri roky), ale oveľa väčší v Estónsku (viac ako desať rokov). V Maďarsku, Slovenskej republike a Poľsku je to 7,5 roka a viac.
Podle studie Evropské komise vymizel díky regulačním poplatkům z českých ordinací zvyk dávat lékařům drobné peněžní úplatky jako pojistku lepší péče. Paradoxně studie o korupci přichází ve chvíli, kdy u nás poplatky v nemocnici skončily a koaliční smlouva počítá i se zrušením poplatků v ambulancích. Poplatky určitě změnily vnímání pacientů - lidé mají pocit, že když už si platí, jsou zákazníkem a nemají potřebu dávat lékaři něco navíc, říká Jana Petrenko z Koalice pro zdraví, která sdružuje pacientské organizace. Nejvíce se nyní uplácí při nákupech předražených přístrojů do nemocnic a zadávání zakázek a také díky propojení politiků s firmami ve zdravotnictví.
Súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera sa nepáči, že by poisťovne mali po novom preplácať starostlivosť sestier v zariadeniach sociálnych služieb a zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. V pripomienkach k novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti z dielne ministerstva zdravotníctva preto takýto návrh odmieta. Ako pripomína zdravotná poisťovňa, podľa zákona je povinná uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovanú výlučne poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Podľa Dôvery súčasne navrhované znenie zmeny nie je koncepčným riešením. Za to považuje riešiť súbežne s ošetrovaním osôb v zariadeniach sociálnych služieb aj problematiku tzv. sociálnych hospitalizácií.
Slováci užívajú viac antibiotík ako obyvatelia okolitých krajín. Ako ukázali dáta OECD, po antibiotikách siahajú častejšie ako Česi, Maďari aj Poliaci. Slovenskí pacienti ročne spotrebujú asi osem miliónov balení antibiotík. Kým spotreba antibiotík vyjadrená v doporučenej dennej dávke na 1000 osôb je v Rakúsku 15, Maďarsku 15,7 a Českej republike 17,9, na Slovensku je táto hodnota vyššia, a to 23,8. Slováci tak užívajú viac antibiotík ako je priemer v krajinách OECD (20,5), v niektorých krajinách je to však ešte viac.
Podobne ako sú preventívne prehliadky povinné u stomatológov mali by byť podľa viceprezidenta Asociácie súkromných lekárov (ASL) Dušana Liptáka povinné aj u iných lekárov. Za ideálne považuje, aby boli v takomto prípade vyčlenené vekové skupiny, kedy sa začínajú prejavovať závažné ochorenia. V prípade, že poistenec neabsolvuje preventívnu prehliadku u stomatológa, za každé ošetrenie zubov si v nasledujúcom roku zaplatí plnú sumu. Ako donútiť ľudí k prevencii u všeobecných lekárov a špecialistov Lipták nevie. Podľa prezidenta ASL Ladislava Pásztora je potrebné na prevenciu zatlačiť v súčasnosti, tak aby starnúca populácia bola čo najmenej chorá, pretože o pár rokov to systém nebude vedieť ufinancovať.
Kým lekárov má Slovensko približne toľko ako majú v priemere krajiny OECD, v prípade sestier sú štatistiky podpriemerné. Na 1000 obyvateľov pripadalo v roku 2011 5,9 sestry, priemer OECD je 8,8. Najväčším počtom sestier na 1000 obyvateľov sa môžu pochváliť Švajčiari (16,6) a tiež Dánsko a Belgicko s rovnakým počtom (15,4). V prípade lekárov je priemer 3,2, na Slovensku na 1000 obyvateľov pripadá 3,3 lekára. Rovnaký počet lekárov ako naša krajina dosahujú aj krajiny ako Francúzsko, Austrália, Fínsko alebo Izrael. Najmenej lekárov na 1000 obyvateľov vykazuje Indonézia (0,2), India (0,7) a Južná Afrika (0,8).
Špekulanti si našli nový spôsob, ako sa rýchlo a bez čakania pred ordináciou dostať k liekom. Falšujú lekárske recepty. Kontrolami na to prišli zdravotné poisťovne, ktoré už kvôli tomu podali aj trestné oznámenia. V poslednom období poisťovňa dostala viacero podnetov od lekárnikov, ktorí identifikovali podozrivé recepty, ktoré neobsahovali kompletné údaje, prípadne boli nesprávne, uviedla hovorkyňa Dôvery Monika Šimunová. Skúsenosti so špekulantmi má aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá len v Nitrianskom kraji odhalila 119 fiktívnych výpisov. Najmenšia Union ZP zachytila tento trend aj v Žilinskom kraji.
Zavádzanie DRG (skupiny súvisiacich diagnóz) na Slovensku bude v aktuálnom roku pokračovať školeniami užívateľov systému ako aj prípravou v poradí druhej verzie SK-DRG. V tomto roku by malo byť vyškolených ďalších 680 manažérov. Do mája by mali DRG ovládať už kóderi a teda lekári a zdravotné sestry. Postupne sa školiť začnú aj ďalšie kategórie užívateľov, a to odborne spôsobilé osoby. Doškolení v tomto roku budú aj národní metodici, ktorí sa vzdelávať začali ako prví ešte vlani. Na konci roka by malo vedieť so systémom DRG pracovať celkovo 3 126 osôb. ÚDZS, ktorý na Slovensku zastrešuje zavedenie DRG, financuje vzdelávanie vďaka nenávratnému finančnému príspevku.
Chorvátske úrady obvinili farmaceutickú spoločnosť Farmal a 364 ľudí, prevažne lekárov, z korupcie na trhu s liekmi. Manažéri firmy sídliacej v chorvátskom meste Ludbreg vraj podplácali lekárov a lekárnikov, aby pacientom predpisovali jej produkty. Podľa miestnych médií ide o najväčšie obvinenie tohto druhu v histórii Chorvátska. Ak by boli všetci obvinení lekári prepustení, hrozil by údajne kolaps chorvátskeho zdravotníckeho systému. V Chorvátsku pracuje približne 5 000 lekárov, píše BBC. Podľa vyhlásenia chorvátskeho protikorupčného úradu USKOK bolo vedenie spoločnosti Farmal obvinené, že podplácalo "lekárskych pracovníkov", aby objednávali a predpisovali lieky, ktoré firma vyrába.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
