—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Napriek tomu, že situácia v zdravotníctve je v posledných rokoch turbulentná, podľa šéfky rezortu Zuzany Zvolenskej sa začína pomaly stabilizovať. Ako poznamenala, končiaci sa rok sa niesol aj v znamení odmeňovania zdravotníkov. Verí, že túto tému sa podarí doriešiť v roku 2014. Ministerstvo koncom tohto roku predstavilo legislatívny návrh úpravy miezd zdravotníkov v štátnych nemocniciach.Za najväčšie pozitívum roku 2013 ministerka považuje spustenie rezidentského programu, ktorého cieľom je vychovávať nových všeobecných lekárov. Šéfka rezortu musela v tomto roku čeliť v parlamente odvolávaniu, dôvodom bol tender na licencie pre letecké záchranky. Podľa ministerky však napriek vzniknutej situácii nie je proces prerozdeľovania licencií potrebné do budúcna meniť.
Ak dnes príde záchranka po človeka, ktorý odpadol na ulici a je v bezvedomí, záchranár sa z jeho preukazu zdravotnej poisťovne veľa nedozvie. O dva roky by to malo byť inak. Záchranár by sa mal pri návšteve pacienta dozvedieť o jeho alergiách či liekoch, ktoré užíva. Mal by vedieť aj to, či nemá kardiostimulátor, alebo či netrpí chronickou chorobou. Zabezpečiť by to malo elektronické zdravotníctvo, takzvaný eHealth, ktoré pôvodne už malo fungovať. Aktuálny plán ráta s jeho ostrou prevádzkou na celom Slovensku od roku 2016. V polovici budúceho roka by sa mala spustiť skúšobná prevádzka. Systém pripravuje za peniaze z eurofondov konzorcium firiem Ness a Lynx.
Vedci z Harvardu tvrdia, že výskum prínosov multivitamínov je uzatvorený. Pri dlhodobom užívaní sa neprejavili žiadne lepšie zdravotné výsledky. Vedci odporúčajú kupovať ovocie a zeleninu a viac cvičiť ako sa spoliehať na tablety z lekárne. Po fiasku s účinkami antibakteriálnych mydiel prišli americkí vedci s ďalším zaujímavým zistením. Ľudia, ktorí dlhodobo užívajú vitamíny a minerály ako prevenciu voči chorobám, zbytočne vyhadzujú peniaze. Tvrdia to vedci z Harvardskej univerzity, ktorí svoje zistenia z niekoľkých štúdií zverejnili v prestížnom magazíne The Annals of Internal Medicine. V prvej štúdií sa zamerali na vplyv užívania multivitamínových tabliet na zdravie ľudí po infarkte alebo po cievnej mozgovej príhode.
Ambulancie zubárov v niekdajších strediskových obciach sa vyprázdňujú. Buď dentisti odchádzajú do dôchodku, alebo sa presúvajú bližšie k mestám a priamo do nich. S dostupnosťou zdravotnej starostlivosti zubára začínajú mať problémy najmä v hornatých a chudobných oblastiach Slovenska. Podľa Jána Gašiča, šéfa Slovenskej komory zubných lekárov, sú pacienti nútení cestovať 20 až 30 kilometrov. Týka sa to podľa neho najmä Kysúc, Oravy, vidieka na východnom Slovensku a na juhu Banskobystrického kraja.
Ťažko zdravotne postihnutí si výmenu preukazov nechali skutočne na poslednú chvíľu. Aj keď o nej úrady práce informovali už päť rokov, dlhé rady sa na posudkových oddeleniach tvoria až v posledných mesiacoch. Ľudia sú nervózni a hovoria o byrokracii. Ak si nové preukazy nevyzdvihnú do konca roka, budú si ich musieť vybavovať nanovo. Výmena sa týka všetkých, ktorí vlastnia preukazy ŤZP a ŤZP/S vydané do 31. decembra 2008. Dôvodom je európska legislatíva a ochranné prvky, ktoré na preukazoch vydávaných od začiatku roka 2009 pribudli. Majú zvýšiť bezpečnosť a predísť zneužitiu kariet.
Ministerstvo zdravotníctva vypracovalo rámec, ktorý určuje zásadné zmeny v zdravotníctve do roku 2030. Ten počíta s redukciou postelí v nemocniciach. Kým teraz je ich spolu zhruba 34-tisíc, za 17 rokov by mal ich počet klesnúť na 19-tisíc. Materiál v stredu odobrila vláda. Zámerom ministerstva je posilniť lepšie využitie tzv akútnych lôžok. Tie sú určené pre pacientov, ktorým sa náhle zhorší zdravotný stav a nepatria medzi chronických pacientov. Rezort plánuje znížiť počet a zmeniť štruktúru akútnych postelí, naopak, by mal narásť počet doliečovacích, rehabilitačných, ošetrovateľských lôžok a postelí pre dlhodobo chorých (tzv. chronické lôžka).
Chirurgovia vlani na Slovensku zoperovali v nemocniciach takmer 275.000 pacientov. Ako ďalej vyplýva z údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ďalších asi 160.000 ľudí absolvovalo zákrok v rámci jednodňovej starostlivosti. Okrem toho vyše dva milióny menších chirurgických ošetrení sa riešilo ambulantne. Najviac ľudí operovali najmä pre problémy s pohybovou sústavou. V roku 2012 navštívilo ambulancie chirurgie, úrazovej chirurgie a detskej chirurgie takmer 2,7 milióna pacientov, čo je takmer o 177.000 návštev viac ako v roku 2011.
Penta potvrdila, že chce stavať veľkú nemocnicu v Bratislave. Predpokladá, že by ju vedela postaviť lacnejšie ako predpokladá odhad ministerstva zdravotníctva. Ide o stavbu, ktorá vznikne namiesto tridsať rokov rozostavanej nemocnice Rázsochy. Namiesto nich chce štát úplne novú nemocnicu postaviť na bratislavskej Patrónke, kde dnes sídli vojenská nemocnica. Nové zariadenie nahradí niektoré nemocnice, ktoré patria pod univerzitnú a sú v zlom stave. Najviac sa hovorí o nemocniciach na Kramároch a Mickiewiczovej. Štát chce nemocnicu stavať cez PPP, bude teda hľadať partnera, ktorý by ju postavil. Ministerstvo odhaduje, že nová nemocnica so 775 lôžkami bude stáť 250 miliónov eur.
Zazmluvňovanie lekárov-špecialistov štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) sa má na budúci rok zmeniť. Najväčšia poisťovňa im predĺži zmluvy do konca roka 2014, cenové podmienky však budú platiť len do marca. Podľa šéfa poisťovne Marcela Foraia sa neplánuje odzmluvňovanie súčasných lekárov, nastavia sa však kritériá pre zazmluvňovanie ďalších a nové pravidlá pre objednávanie zdravotnej starostlivosti. Od tohto kroku si poisťovňa sľubuje spravodlivejšie odmeňovanie špecialistov na základe transparentnejších kritérií. Štátna poisťovňa chce lekárov po novom zazmluvňovať cez rozsah ordinačných hodín a nie cez počet lekárov. Ako poukázal Forai, napríklad v Bratislavskom kraji má VšZP zazmluvnených 27 endokrinológov, z pohľadu odrobených hodín je to však iba 23 lekárov.
Čína potvrdila prvú obeť nového kmeňa vírusu vtáčej chrípky, ktorou sa stala 73-ročná žena. Informovala o tom dnes agentúra DPA. Žena, ktorej identitu úrady nezverejnili, zomrela 6. decembra na zlyhanie dýchacieho aparátu šesť dní po tom, ako ju v provincii Ťiang-si ležiacej na východe krajiny hospitalizovali so zápalom pľúc. Laboratórne testy potvrdili, že bola nakazená vírusom vtáčej chrípky H10NB, ktorého výskyt u človeka predtým nebol zaznamenaný. Riziko, že sa vírus prenesie aj na iných ľudí, je nízke, uviedli čínske lekárske zdroje. Čína oznámila 142 prípadov výskytu iného kmeňa vtáčej chrípky (H7N9), ktorému od prvého zisteného výskytu v marci tohto roku podľahlo 45 ľudí.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa mala ku koncu novembra zisk 33,7 milióna eur. Je to o sedem miliónov eur viac ako zisk za celý minulý rok. Pôvodne Všeobecná očakávala, že jej hospodársky výsledok bude zisk 25 miliónov eur. Zisk chce poisťovňa zaúčtovať tak, aby sa znížila jej stará strata. Tá vznikla v čase, keď viedla poisťovňu dnešná ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Na budúci rok čaká poisťovňu aj zmena organizačnej štruktúry. Jej šéf Marcel Forai predpokladá, že bude prepúšťať, koľkých zamestnancov sa znižovanie stavov dotkne, nepovedal. Obchodno-finančný plán na budúci rok budú pripravovať až v januári budúceho roka.
Vláda dnes odobrila smerovanie zdravotnej politiky, ktoré presahuje viac ako jedno volebné obdobie. Ministri schválili Strategický rámec v oblasti zdravia pre roky 2013 až 2030. Má ísť o základný dokument, ktorý smerovanie zdravotnej politiky určuje v strednodobom a dlhodobom horizonte. Ambíciou tohto dokumentu je na základe metodického postupu identifikovať reálne problémy slovenského zdravotníctva, nájsť merateľné ukazovatele a stanoviť dosiahnuteľné ciele do roku 2030, konštatuje sa v materiáli. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská už po svojom nástupe avizovala, že chce dať zdravotníctvu dlhodobejšiu víziu. Strategický rámec stanovuje priority v troch oblastiach, a to ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo verejnom zdraví.
Investičná skupina Penta má záujem podieľať sa na projekte novej bratislavskej univerzitnej nemocnice, a to ako developer či prevádzkovateľ, prípadne byť v úlohe oboch týchto subjektov. Vyplýva to zo slov Eduarda Matáka partnera Penty, ktorý má na starosti investície a stratégiu v zdravotníctve. Nové zdravotnícke zariadenie by mohlo byť prvým, ktoré vyrastie vďaka verejno-súkromnému partnerstvu takzvanému PPP projektu. Štát totiž priznáva, že prostriedky na výstavbu nemá, no zároveň považuje za nevyhnutné, aby hlavné mesto dostalo novú budovu nemocnice, keďže tie súčasné sú v zlom technickom stave. Maták očakáva, že o projekt prejavia záujem aj zahraničné firmy.
Slovenskí zubári sa obávajú prílevu zubárov z Ukrajiny. Vinia za to najmä schvaľovací systém žiadostí z krajín mimo Európskej únie, ktorý podľa nich nie je dosť prísny. Sú malo vzdelaní a štát ich púšťa na náš trh príliš ľahko, myslia si slovenskí zubári o ukrajinských kolegoch. Na Slovensku je 3400 zubárov, z toho 33 z Ukrajiny. Ich počet rastie od čias protestov z roku 2011. V súčasnosti v Slovenskej komore zubných lekárov zaregistrovaných len 33 zubárov z Ukrajiny, počet žiadostí o vykonávanie tejto práce podľa údajov ministerstva školstva každým rokom stúpa.
Ošetrovateľské výkony v zariadeniach sociálnych služieb a zriadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately by po novom mohli hradiť zdravotné poisťovne. Novela o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti preto upravuje novú formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorou je ošetrovateľská starostlivosť sestier v takýchto zariadeniach. Návrh má byť výsledkom spolupráce ministerstiev zdravotníctva a sociálnych vecí. Predpokladaný ročný dosah na zdroje verejného zdravotného poistenia je odhadovaný na základe vykonaného auditu ministerstva práce, a to ročne na takmer dva milióny eur. Právna norma by mala v prípade súhlasného stanoviska vlády, parlamentu a prezidenta platiť od apríla 2014.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
