—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Od budúceho roka bude štát platiť za svojich poistencov menej. Pôjde o historicky najnižší odvod, ktorý bude na úrovni štyroch percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov. Poistenci štátu sú najdrahšími pacientmi, patria sem deti, penzisti, nezamestnaní či ženy na materskej. Ide o viac ako tri milióny ľudí. Odvody štátu za svojich poistencov z roka na rok klesajú. Kým v roku 2010 to bolo 4,78 percenta z priemernej mzdy, tento rok už len 4,25 percenta. Mesačne to na jedného poistenca vychádzalo 33,44 eura, od Nového roka bude štát platiť 32,20 eura.
Nemocnice by mali matky, ktoré odídu po pôrode zo zdravotníckeho zariadenia bez súhlasu lekárov, nahlasovať orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Podľa návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti sa tak má stať bez ohľadu na to, či matka odíde s dieťaťom alebo bez neho. Poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti dostanú tiež novú povinnosť v súvislosti s lekárskou prepúšťacou správou novorodencov. Len-čo bude dieťa po narodení prepustené do domáceho prostredia, budú musieť z nemocnice zaslať lekársku správu pediatrovi, ktorého uvedie rodič. Pokiaľ rodič nebude mať vybraného konkrétneho lekára, lekársku správu dostane lekár v zdravotnom obvode podľa trvalého alebo prechodného pobytu matky.
Do malých a stredných nemocníc má prísť v budúcom roku viac peňazí. Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), ktorá združuje desiatky nemocníc, sa dohodla na nových platobných podmienkach so všetkými troma zdravotnými poisťovňami. Podľa prezidenta ANS Mariána Petka by tak regionálne nemocnice mali zvládnuť budúcoročné navyšovanie platov lekárov a vidí aj priestor na zvyšovanie platov ostatných zamestnancov nemocníc. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) zatiaľ svoju ponuku, čo sa týka budúcoročných platobných podmienok, konkretizovať nechce, podrobnosti zverejní na budúci týždeň. V prípade Dôvery dôjde k zvýšeniu úhrad za hospitalizácie do výšky šesť percent, cien za ústavnú pohotovostnú službu do výšky desať percent.
Spoplatnenie parkovania pri dvoch veľkých nemocniciach v Bratislave na začiatku minulého týždňa otvorilo debatu, či je fér pýtať parkovné od pacientov, ale aj lekárov či sestier. Poplatky sú pritom bežné pri väčšine nemocníc bez ohľadu na to, či sú súkromné, alebo štátne. Z 30 oslovených nemocníc veľká väčšina parkovné vyberá. Iba výnimočne však k výberu parkovného púsťajú súkromnú firmu, ako to urobili teraz v ružinovskej a petržalskej časti Univerzitnej nemocnice Bratislava. Parkovné vyberá aj väčšina malých súkromných nemocníc. Nemocnice patriace firme Agel či Svetu zdravia si k parkovnému nepustila inú firmu a inkasujú si ho samy.
Zdravotné poisťovne nedostávajú z balíka peňazí vyzbieraných na zdravotných odvodoch za každého poistenca rovnakú sumu. Odvíja sa od toho, koľko má poistenec rokov, akého je pohlavia, do ktorej ekonomickej kategórie patrí a či má niektorú z vážnych diagnóz, ktorá si vyžaduje užívanie drahých liekov. Peniaze sa medzi zdravotné poisťovne prerozdeľujú pomocou takzvaného indexu rizika nákladov na zdravotnú starostlivosť. Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera sa presnosť odhadu výšky nákladov pomocou indexu rizika v porovnaní s reálnymi nákladmi pohybuje okolo 20 percent. Až do minulého roka bol tento odhad podľa poisťovne omnoho nepresnejší, pohyboval sa okolo štyroch percent.
Vývoz liekov z našich lekární za hranice neustáva. Naopak, naberá na obrátkach. Štátny ústav pre kontrolu liečiv zakázal export až 17 liekov vo viac ako 21-tisíc baleniach. Doteraz ide o najväčšiu zastavenú dodávku, ktorá by chýbala slovenským pacientom. O vývoz žiadali distribučné firmy, ktoré plánovali lieky predať v Dánsku, Nemecku či Česku a vo Veľkej Británii za vyššie ceny, ako sú na Slovensku. Žiadosti sa týkali psychiatrických, neurologických či onkologických liekov. Za niektoré z nich neexistuje náhrada. Ak by ústav ich export povolil, naši pacienti by sa nemali čím liečiť. Zákaz vývozu sa týka celkovo 21 532 balení liekov.
Celkový počet úmrtí na rakovinu vzrástol na 8,2 milióna v roku 2012, pričom prudko stúpla najmä rakovina prsníka v rozvíjajúcich sa krajinách, kam sa táto choroba dostala so západným životným štýlom. Správa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC) Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ukázala, že celkový počet rakovinových úmrtí stúpol o osem percent v porovnaní s predchádzajúcou správou v roku 2008. Rakovina prsníka vlani zabila 522.000 žien, čo predstavuje za rovnaké obdobie od roku 2008 nárast o 14 percent. Podľa IARC rakovina prsníka je hlavnou príčinou rakovinových úmrtí v menej rozvinutých krajinách sveta, k čomu čiastočne prispela zmena životného štýlu.
Vývoz ďalších sedemnástich liekov stopol Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Mohli by totiž chýbať našim pacientom. Ako informovala hovorkyňa ŠÚKL Valéria Pernišová, po konzultáciách s hlavnými odborníkmi o možnom ohrození poskytovania zdravotnej starostlivosti bolo vydaných 56 rozhodnutí, ktorými ŠÚKL nepovolil vývoz pre lieky Lyrica (75mg, 150mg, 300mg), Clexane (6000 a 8000), Xeplion (50mg, 75mg, 100mg a 150mg injekčná suspenzia), NovoMix 30 FlexPen (šarža CP51453), Berodual N, Risperdal Consta (25 mg, 37,5 mg a 50 mg), Cymbalta (30mg, 60mg) a Neulasta. Vydaním rozhodnutí ŠÚKL nepovolil vývoz pre celkovo 21 532 balení liekov.
Mnohí pacienti podľa lekárov prichádzajú do ich ambulancií bez toho, aby vedeli presne povedať, aké lieky užívajú. Z dát zdravotnej poisťovne Dôvera, ktorá má vyše 1,4 milióna poistencov vyplýva, že vlani užívali jej poistenci lieky, ktoré mohli spôsobiť milión liekových interakcií. Ak o nich ich lekári nevedeli, pacientom mohli v niektorých prípadoch takéto lieky skôr ublížiť. K liekovým interakciám dochádza najčastejšie u srdciarov, ktorí väčšinou užívajú viacero liekov. Na problematiku liekových interakcií reaguje aj projekt súkromnej zdravotnej poisťovne Dôvera Bezpečné lieky. V rámci tejto služby sa lekárom zobrazí informácia, ako sa predpísané lieky vzájomne znášajú. Využívať ju môžu aj jej poistenci.
Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci prijatá ešte za minulej vlády zrušila povinnú pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov 1. a 2. kategórie, znamenala porušenie legislatívy EÚ. Európska komisia dva roky komunikovala s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR , ktoré síce sľúbilo nápravu, ale zatiaľ ostalo iba pri sľuboch. EK v júni tohto roka zaslala Slovenskej republike list o začatí konania o porušení európskej legislatívy. Keďže Európska komisia chce dať Slovensko na súd v Luxemburgu, hrozia, ak sa nepristúpi urýchlene k náprave, nemalé pokuty.
Európska komisia v utorok udelila pokutu pre farmaceutické firmy Johnson & Johnson a Novartis. Spolu musia zaplatiť 16 miliónov eur za kartel. Firmy spoločne umelo zdržiavali vstup generického lieku na trh a obmedzovali tak konkurenciu. Išlo generickú alternatívu liečiva Fentanyl, ktorý slúži na utlmenie bolesti a je 100-krát silnejší ako morfium. Kartel tak znemožnil najmä onkologickým pacientom prístup k lacnejšej alternatíve liečiva, dodáva. Liek Fentanyl vyrába a predáva spoločnosť Johnson & Johnson. Bol vyvinutý v 60. rokoch. Používa sa ako náplasť na kožu. Pre jeho silné účinky ho lekári predpisujú najmä onkologickým pacientom na zmiernenie silných bolestí.
Zdravotné poisťovne vlani skúmali vinu v 21-tisíc prípadoch a vymohli od poistencov späť 5,7 milióna. Ak sa rodičom zraní dieťa, po istom čase môžu dostať od poisťovne dotazník. Jeho cieľom je zistiť, či zranenie nezavinili sami, prípadne niekto ďalší. Bežne sa to robí napríklad po dopravných nehodách alebo keď sa deti opijú. Cieľom poisťovní je získať v prípadoch, že preukážu zavinenie, späť peniaze za zdravotnú starostlivosť. Poisťovne sa zhodujú, že vina rodičov na úraze dieťaťa sa preukáže výnimočne, a preto im musia peniaze vracať len ojedinele.
Vznikajúca česká vláda plánuje zaviesť tri rôzne sadzby dane z pridanej hodnoty, jednu základnú a dve znížené. Najnižšia sadzba bude za lieky. Koalícia by chcela zároveň zrušiť zdravotné poplatky. Nižšia sadzba za lieky by mala výpadok týchto zdrojov vykompenzovať. Informoval o tom predseda ČSSD Bohuslav Sobotka. Aká konkrétne by mala byť nová sadzba zatiaľ nespresnil, no zavedená by mala byť od roku 2015.Návrh odôvodnil tým, že štát a poistenci síce platia do systému zdravotného poistenia, no kvôli zvyšovaniu DPH sa peniaze dostávajú späť do štátneho rozpočtu a nie do zdravotníctva. Koaličné vyjednávania stále trvajú. ČSSD by chcela zrušiť všetky poplatky s výnimkou poplatku za pobyt v nemocnici.
Fyzioterapeuti bojujú za väčšie kompetencie. Chcú, aby po tom, čo lekár špecialista rozhodne o fyzioterapeutickej liečbe, ďalší postup určoval priamo fyzioterapeut. Pacienti by sa takto rýchlejšie dostali k rehabilitácii. Nové právomoci sa dostali aj do návrhu vyhlášky ministerstva zdravotníctva. Ten však napadla Asociácia slovenských kúpeľov. Prezidentka komory fyzioterapeutov Eva Solčániová tvrdí, že pacient musí absolvovať dvakrát vyšetrenie lekárom špecialistom, kým sa dostane k fyzioterapeutovi. Ak vás sekne v krížoch, nestačí vám odporučenie od neurológa, potrebujete ešte navštíviť rehabilitačného lekára, ktorý rozhodnutie lekára špecialistu odobrí a potom sa už môžete nechať liečiť fyzioterapeutom, vysvetľuje dvojité vyšetrenie lekármi Solčániová.
Dočasne poverený riaditeľ Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) Bratislava Ladislav Kužela zotrvá na svojom súčasnom poste, do funkcie by však už mal byť ustanovený oficiálne. Bol jediný, kto sa zúčastnil výberového konania na obsadenie postu šéfa najväčšej detskej nemocnice na Slovensku. Ako uvádza rezort zdravotníctva na svojej internetovej stránke, Kužela splnil predpoklady a požiadavky, výberová komisia ho po zhodnotení výsledku výberového konania odporučila ustanoviť do funkcie riaditeľa DFNsP Bratislava. Kužela prišiel do hlavného mesta z Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku z pozície námestníka riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť a povereného námestníka riaditeľa pre vedu a výskum.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
