—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Nový návrh platov sa okrem sestier má týkať aj ďalších zdravotníkov, ako napríklad laborantov, sanitárov, fyzioterapeutov či technických asistentov a záchranárov. Tí sa rovnako o detailoch spoločného zákona dozvedeli minulý týždeň na rokovaní s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou. Jednotlivým profesiám by sa mali minimálne mzdy odvíjať od konkrétnych koeficientov. Tie sú iné, ako majú navrhnuté sestry. V prípade zdravotníckych laborantov sú napríklad ešte nižšie. Ako povedala prezidentka Slovenskej komory medicínsko-technických pracovníkov Janka Strápková, budú žiadať, aby sa zvýšili.
Kríza priniesla významné spomalenie výdavkov na zdravotníctvo, ktoré dovtedy rástli prudkým tempom. To sa týka aj Slovenska. Ukazuje sa však, že vysoké výdavky na obyvateľa, nie sú zárukou dobrého zdravotného stavu populácie. Výdavky na zdravotníctvo z vreciek ľudí rástli na Slovensku najrýchlejšie. Vyplýva to z najnovšej publikácie OECD Health at a Glance 2013, v ktorej sa porovnáva stav a trendy v zdravotníctve členských štátov OECD, ako aj niektorých nečlenov. Podľa hlavného stratéga Sberbank Slovensko Martina Barta aj slovenský príklad ukazuje, že nalievanie peňazí do systému nemusí viesť k zlepšeniu kvality zdravotníctva.
Problémy s podpisovaním pracovných zmlúv lekárov na budúci rok najnovšie hlási Fakultná nemocnica v Trenčíne. Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského riaditeľ Ján Dubovský do zmlúv odmieta zapracovať aj koeficienty zvyšovania miezd, ako ich určil prijatý zákon. Dubovský sa Visolajského obvineniam bráni, podľa neho sa nezakladajú na pravde, pripisuje ich skôr snahe vyvolať v nemocnici napätie. Tvrdí, že nemocnica zákon dodrží a v januári začne lekárom vyplácať vyššie mzdy, niektorým dokonca aj nad garantovanú úroveň. K tomu, či mieni podpísať zmluvy obsahujúce aj koeficienty alebo nie, sa však nevyjadril.
Tisícky chorých a nevládnych ľudí, ktorí sú odkázaní na domácu ošetrovateľskú starostlivosť, má na tele preležaniny. A ich počet medziročne rastie. Kým v roku 2010 evidovali zdravotné poisťovne spolu vyše osemtisíc pacientov s preležaninami, o dva roky neskôr už ich počet stúpol viac ako o tisíc. Počet pacientov s preležaninami, teda dekubitmi, za posledné tri roky rástol medzi pacientmi každej z troch poisťovní. Celkovo počty domácich preležanín za dva roky stúpli o vyše štrnásť percent. Preležaniny sú rany najmä na kĺboch a častiach tela, na ktorých nehybní pacienti ležia niekoľko hodín či dní.
Na Slovensku za posledných desať rokov pribudlo plne dojčených detí. Výrazne rastie počet plne dojčených detí do ukončeného šiesteho mesiaca. Kým v roku 2003 bolo takto dojčených len 37,7 percenta detí, v roku 2012 sme zaznamenali viacej ako polovicu (52,6 percenta) dojčených detí. Najviac detí je každoročne dojčených v Bratislavskom kraji, naopak, najmenej v Nitrianskom kraji. Naďalej však klesá počet vyšetrení u detských lekárov. Kým v roku 1990 zaznamenali pediatri vyše 12,3 milióna vyšetrení, v roku 2000 to bolo necelých 11 miliónov a vlani necelých 6,5 milióna vyšetrení.
Lekári si vyžiadali úplatok takmer od každého piateho pacienta. Skoro štvrtina dala lekárovi tzv. prepitné, ktorým sa chceli zdravotníkom väčšinou poďakovať. Celkovo vyše 71 percent respondentov dalo lekárom určitú neformálnu platbu. Spomedzi respondentov, ktorí dali určitú platbu, však prevažujú ľudia, od ktorých ju lekár nevyžiadal. Viac ako 40 percent je takých, ktorí určitú platbu dávali, 25 percent je lekárov, ktorí si platbu vypýtali. U vyžiadaných platieb dominovala hotovosť v rozmedzí 101 až 333 eur (34 percent), hotovosť vyššiu ako 334 eur uviedlo 12 percent respondentov a hotovosť do 33 eur desať percent. Prieskum relizoval HPI.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) predstavilo stavovským a odborovým organizáciám pôsobiacim v zdravotníctve očakávaný návrh odmeňovania zdravotníkov. Ten nerieši dlhodobo požadované navýšenie platov, jeho ambíciou je urobiť poriadok v odmeňovaní. Návrh je obsiahnutý v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo sa preto rozhodlo zaviesť koeficienty, ktoré prepočítalo na súčasné mzdy zdravotníkov v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Platy by tak mali byť vyjadrené ako konkrétny násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR spred dvoch rokov. Podľa MZ ide o nulový variant, čiže mzda žiadneho zdravotníka sa určite nepohne vďaka tomuto návrhu dole, ale ani hore.
Na preventívne aktivity, diagnostiku a liečbu HIV/AIDS pôjde ročne vyše 1,4 milióna eur. Najväčšia čiastka, asi 1,16 milióna eur by mala smerovať na liečbu. Vyplýva to z Národného programu prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2013-2016, ktorý dnes schválila vláda. Na dnešné rokovanie kabinetu ho predložila ministerka zdravotníctva. Od roku 1985 do 27. septembra 2013 bolo u občanov SR registrovaných 483 prípadov HIV infekcie, z toho v 414 prípadoch u mužov a v 69 prípadoch u žien. HIV infekcia prešla do štádia AIDS u 70 osôb.
V slovenských lekárňach chýbajú podľa lekárnikov desiatky druhov liekov. Slovenská lekárnická komora (SLeK) urobila zoznam vyše 170 liekov, ktoré majú chýbať, a zverejnila ho na svojom webe. Ministerstvo zdravotníctva problém s nedostupnosťou odmieta a lekárnikov viní zo šírenia poplašnej správy, tí však trvajú na tom, že lieky pre pacientov nie sú. Existuje reálna nedostupnosť, skonštatoval prvý viceprezident SLeK Ondrej Sukeľ s tým, že komora zásadne odmieta obvinenie zo šírenia poplašnej správy. Podľa jeho slov má byť problém najmä s liekmi na neurologické a onkologické ochorenia. Potvrdil, že chýbajúce lieky sú zaujímavé z pohľadu ich možného vývozu do zahraničia.
Štyri milióny z eurofondov, ktoré sa mali použiť na elektronizáciu zdravotníctva, musí ministerstvo zdravotníctva vrátiť a hrozí, že nám ich napokon Európska komisia definitívne nepreplatí. Dôvodom je dodatok k zmluvám dvoch softvérových firiem z roku 2011. Ten dohodlo a schválilo ministerstvo financií za Ivana Mikloša, aby ho potom za Petra Kažimíra označilo za neprípustný a odmietlo preplatiť. Nové vedenie ministerstva financií vyhodnotilo zadanie nových softvérových objednávok obyčajným dodatkom ako porušenie pravidiel, ktorými sa riadia eurofondy. Súčasná ministerka zdravotníctva Zvolenská prípad hodnotí ako zlyhania bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská vyzýva svojho predchodcu Ivana Uhliarika, aby vysvetlil svoj súhlas s podpisom zmluvy na prenájom parkovacích miest Univerzitnou nemocnicou Bratislava (UNB) súkromnej firme. Na základe tejto zmluvy budú musieť pacienti platiť za parkovanie pred bratislavskými nemocnicami v Petržalke a Ružinove. Ministerka Zuzana Zvolenská sa zároveň pýta iniciátora protestných akcií a prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK) Mariána Kollára, prečo v čase podpisu zmluvy ako odborársky predák zdravotníkov nekonal a nevyzval ministra zdravotníctva riešiť situáciu.
Lekárske odborové združenie (LOZ) v Prešove sa dohodlo s vedením Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana, ktoré pripravuje nové pracovné zmluvy pre všetkých lekárov. Budú v nich splnené všetky požiadavky lekárov. Tí ešte minulý týždeň odovzdali svoje výpovede súhlasu s ustanoveniami Zákonníka práce, ktorý hovorí o limitoch pre prácu nadčas a pohotovosť. V praxi to znamená, že budú nové pracovné zmluvy, budú v nich zakomponované body, ktoré odborári žiadali. V zmluvách bude rozložené tretie navýšenie platov v rokoch 2014 a 2015 a nebudú tam body, ktoré vedenie ponúklo v predošlých zmluvách, týkajúce sa účinnosti platného zákona.
Aj keď prepoisťovacia kampaň Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) vyšla, od januára sa jej počet poistencov medziročne zníži. A to napriek tomu, že vďaka prepoisťovaniu získa vyše deväťtisíc nových klientov. Do konečných čísel významne zasahuje aj to, koľko poistencov danej zdravotnej poisťovne umrie, alebo koľko novorodencov sa jej podarí získať. Ďalšie rozdiely spôsobujú ľudia, ktorí sa rozhodnú odísť zo Slovenska alebo sa vrátia naspäť zo zahraničia. Naopak, z bilancie vyjde najlepšie pravdepodobne Dôvera, ktorej by medziročne malo pribudnúť skoro osemtisíc poistencov. Vo svojej kampani sa výrazne zameriava na získavanie novorodencov.
Hoci o prácu všeobecného lekára nie je záujem, poisťovne zatiaľ dokážu uzavrieť zmluvy s dostatočným počtom lekárov. Mnohí sú už vo vysokom veku. Podľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je priemerný vek všeobecných lekárov u nás 55 rokov. Asociácia súkromných lekárov hovorí, že v najbližších piatich rokoch budeme potrebovať 700 nových všeobecných lekárov. No mladí lekári sa do praktických ambulancií nehrnú. Zarobia v nich často menej ako v nemocnici a ich práca je rutinná a skôr administratívna ako medicínska. Prilákať všeobecných lekárov do ambulancií by podľa asociácie mohli väčšie kompetencie. Tie nechcú získať na úkor špecialistov, iba ich odbremeniť od jednoduchých úkonov.
Súčasné demografické trendy vykazujú postupný pokles pôrodnosti. Napriek tomu na Slovensku i na celom svete neustále stúpa počet predčasných pôrodov. Za posledných desať rokov vzrástol na Slovensku počet predčasne narodených detí až o 30 percent. Zdravotnícka starostlivosť o tieto deti je dnes už na takej úrovni, že veľká väčšina z nich má šancu na prežitie a normálny. Každoročne sa na Slovensku predčasne narodí okolo 5000 detí. Najrizikovejšou skupinou sú novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 1500 gramov, zaznamenávame pri nich až 55 percent všetkých úmrtí v novorodeneckom veku na Slovensku.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
