—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
V 45. kalendárnom týždni bolo hlásených 43.653 akútnych respiračných ochorení (ARO). V porovnaní s predchádzajúcim týždňom došlo k vzostupu chorobnosti o 18,9 %. Najvyššia chorobnosť bola zaznamenaná v Nitrianskom kraji, najnižšia v Prešovskom kraji. Najvyššia vekovo špecifická chorobnosť na ARO bola vo vekovej skupine 0 - 5 ročných detí. Priebeh ochorení bol komplikovaný u 884 osôb, čo predstavuje 2,0 % zo všetkých ARO. Medzi najčastejšie komplikácie patrili sinusitídy (469). Ostatné komplikácie predstavovali otitídy (220) a pneumónie (195).
Ešte koncom minulého roka arbitrážny súd rozhodol, že Slovensko má odškodniť vlastníka súkromnej poisťovne Union – spoločnosť Achmea. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvá vláda Roberta Fica zákonom zakázala majiteľom zdravotných poisťovní, aby si vyplatili si zisky. Štát mal na základe verdiktu súdu zaplatiť 25 miliónov eur. Rozhodnutie, v ktorom by mali byť dôvody, ale aj spôsob, ako súd dospel práve k tejto sume, poisťovňa ani ministerstvo financií nesprístupnili. Achmea by rozhodnutie zverejniť aj chcela, ale tvrdí, že ministerstvo nedalo na to súhlas. Kým totiž zverejnenie neodsúhlasia obe strany, sú viazané mlčanlivosťou.
Sestry a pôrodné asistentky odmietli garanciu minimálnych platov v zdravotníckych zariadeniach vyšších územných celkov, keďže takéto riešenie podľa nich diskriminuje kolegyne pracujúce v neštátnych nemocniciach a ambulanciách. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) sa aj napriek tomu snaží v župných zariadeniach riešiť ich odmeňovanie. Rezort aktuálne rokuje s predsedami Trenčianskeho, Žilinského a Nitrianskeho samosprávneho kraja. Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) Iveta Lazorová tento postup nechápe. Podľa nej rezort pravdepodobne nerozumel ich požiadavke, že chcú zagarantovať platy vo všetkých zariadeniach.
Výskyt jedného z najzávažnejších chronických ochorení - diabetes mellitus, čiže cukrovky, sa v európskom meradle i celosvetovo nestále zvyšuje. Ak sa cukrovka včas a správne nelieči, prináša pacientom riziko vážnych, život ohrozujúcich komplikácií. Na tieto skutočnosti upozornili odborníci na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave pri príležitosti blížiaceho sa Svetového dňa diabetu, ktorý bude 14. novembra. Na Slovensku dnes žije približne 400.000 diabetikov, pričom zhruba 100.000 ľudí o svojej chorobe nevie. Počet diabetikov v SR sa za posledných 20 rokov výrazne zvýšil. K príčinám nárastu tohto ochorenia patria genetické faktory, nesprávny životný štýl, najmä nedostatok pohybu, nevhodná strava, stres, obezita.
Na začiatku milénia zaznamenávalo Slovensko ročne len okolo 20 prípadov čierneho kašľa. V roku 2010 to už bolo vyše tisícky pacientov. Tento rok eviduje Úrad verejného zdravotníctva s touto diagnózou zatiaľ 822 chorých. V blízkej budúcnosti sa s rozšírením povinného očkovania nepočíta. S povinnou vakcináciou proti čiernemu kašľu sa začalo v polovici 20. storočia. Na Slovensku sa do roku 2010 očkovali deti do jedného roka a preočkovávali, keď mali šesť. V roku 2010 sa kvôli zvýšenému výskytu medzi adolescentmi zaviedlo preočkovanie aj v 13. roku. Ochorenie sa však podľa úradu rozširuje aj medzi dospelými. Nad povinným preočkovaním vo vyššom veku ministerstvo zdravotníctva zatiaľ neuvažuje.
Detská fakultná nemocnica v Bratislave mala koncom júna faktúry po lehote splatnosti takmer za 19 miliónov eur. Jej strata rastie každý mesiac, hoci v porovnaní s vlaňajškom o polovicu pomalšie. Nemocnica síce spravila viacero opatrení, no na zastavenie zadlžovania to nestačí. Vláda v návrhu rozpočtu priznáva, že štátne nemocnice vytvoria tento rok dlh vo výške sto miliónov eur. No s tým, že by sa mali zadlžovať aj v roku 2014, už vo zverejnenom materiáli neráta. Nad tým, že budúcoročný rozpočet neráta so zadlžovaním nemocníc, sa pozastavila aj Európska komisia vo svojej jesennej prognóze.
Očkovanie proti chrípke sa ani nerozbehlo naplno a zdá, že sa už aj skončí. Lekárne totiž nemajú vakcíny. Objednané množstvo minuli počas októbra, keď sa začala sezóna očkovania. Najväčší výrobcovia vakcín tvrdia, že viac na náš trh nedodajú. Slovenská lekárnická komora to vysvetlila tým, že prvá dodávka vakcín z konca septembra sa už spotrebovala. Môže za to vyšší záujem ľudí o očkovanie, ako aj skutočnosť, že vakcíny zdravotné poisťovne preplácajú všetkým, ktorí prejavia záujem. Lekárne nevedia, či vakcíny ešte dostanú. Niektoré tvrdia, že ich mať už nebudú, ďalšie zase, že možno niečo príde v polovici novembra.
Ústavný súd SR (ÚS) prijal na ďalšie konanie podanie Krajského súdu Nitra, aby rozhodol, či je legislatíva o povinnom očkovaní detí v súlade s Ústavou SR. Zároveň nevyhovel návrhu advokátskej kancelárie Bizoň and Partners na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia ako aj vyhlášky, ktorou sa stanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Plénum dve podania nitrianskeho krajského súdu v tejto veci spojilo do jedného konania. Podnet prišiel z nitrianskeho krajského súdu, na ktorý sa obrátila mamička, lebo regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhodol, že má zaplatiť pokutu 116 eur za to, že nesplnila zákonom a vyhláškou stanovenú povinnosť.
Vláda SR sa opätovne venovala vytvoreniu jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Informácia o plnení časového harmonogramu jej zavádzania, ktorú dnes vzala na vedomie, neuvádza, kedy by mohlo ministerstvo zdravotníctva predstaviť transformačný zákon. Právna norma mala pritom pôvodne platiť od mája. Transformačný zákon, ktorý mal platiť od mája, zatiaľ ministerstvo oficiálne nepredstavilo. Kedy tak urobí, nie je jasné. Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej je zákon pripravený, termín predloženia nie je určený, najprv sa má doriešiť otázka financovania. Rovnako sa zatiaľ nevypísal tender na poradcu, ktorý sa mal skončiť do apríla. Ministerstvo už predstavilo jeho podmienky, vypísať by sa mal po zverejnení zákona.
Predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic chce na budúcej schôdzi Národnej rady SR predložiť návrh, aby ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská predložila informáciu o riešení kauzy bielenia údajov v zdravotnej dokumentácii pacienta vo Fakultnej nemocnici v Nitre. Prednostka detskej kliniky a vtedajšia námestníčka riaditeľa pre zdravotnú starostlivosť Alena Ďurišová v karte malého pacienta zabielila údaj o nežiaducej reakcii po podaní lieku. Zákon vymazanie údajov zo zdravotnej karty neumožňuje. Riaditeľ nemocnice Jozef Valocký na začiatku kauzy tvrdil, že prednostka v chorobopise upravila nesprávne uvedenú informáciu, bielenie údajov však popieral. Následne uviedol, že po preverení a zozbieraní všetkých údajov zistil, že prednostka Ďurišová ho klamala.
Pacienti, ktorí čakajú niekoľko mesiacov na operácie bedrových kĺbov či očí, mohli dostať šancu na rýchlejší zákrok v susednej krajine. Sľubovala im to európska smernica, ktorú do zákona zakomponovalo aj Slovensko. Ministerstvo zdravotníctva však vydalo zoznam zákrokov, na ktoré si bude musieť pacient vopred pýtať súhlas zdravotnej poisťovne. Ak tá súhlas nedá, liečbu v zahraničí mu neuhradí. Zoznam zákrokov obsahuje operácie, na ktoré sú u nás dlhé čakacie lehoty. Sú to operácie očí, ortopedické, kardiologické zákroky, ale aj umelé oplodnenie. Zdravotná poisťovňa nemusí takúto operáciu odsúhlasiť, ak je možnosť absolvovať ju na Slovensku a lekár určí, že pacient môže na ňu čakať.
Výstavba budovy nového Urgentného príjmu s vlastným heliportom v košickej Nemocnici L. Pasteura (UNLP) na Rastislavovej ulici je už ukončená. Dosiaľ sa na stavbe preinvestovalo vyše 20 miliónov eur a aktuálne vrcholia prípravy na montáž zdravotníckej techniky. Moderné priestory sú vybavené kvalitnou vzduchotechnikou a klimatizáciou. Lekárom a pacientom budú k dispozícii operačné sály, traumatologické ambulancie, lôžková časť Kliniky úrazovej chirurgie, Centrálne prijímacie oddelenie, Oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, i rádiodiagnostika. Projekt však sprevádzajú aj podozrenia z manipulácie tendra na výstavbu pavilónu. Polícia zistila porušenie zákona pri verejnom obstarávaní, pričom malo dôjsť k neoprávnenému prospechu vopred dohodnutej osobe.
Takmer pred rokom malo ministerstvo zdravotníctva začať hľadať poradcu na zavedenie jednej poisťovne. Pôvodný harmonogram hovoril, že v týchto dňoch už mali prebiehať rokovania s akcionármi súkromných poisťovní, o tom, či svoje podniky predajú, alebo sa nechajú vyvlastniť. Realita je však o dosť iná. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tvrdí, že na vine sú peniaze. Ministerstvo nevyhlásilo ani tender a nepredstavilo ani zákon, ktorým sa má zaviesť monopolná poisťovňa. Ten mal platiť už v máji tohto roka, zatiaľ nebol predložený ani na pripomienkovanie. Aj napriek tomu ministerstvo ešte ani raz nepripustilo možnosť, že by sa projekt jednej poisťovne úplne skončil.
Hoci už vláda povedala, že rozostavanej nemocnice Rázsochy v Bratislave by sa najradšej zbavila, jej problémy sa zďaleka nekončia a straty štátu z nej môžu narastať. Na pozemku s obvodom 1,7 kilometra za 30 rokov minul 70 miliónov eur. Časť na stavbu skeletu, časť na mnohé analýzy a štúdie. Teraz jej stráženie stojí ročne 60-tisíc eur. Štát ju nevie predať, dokonca si ani nie je istý, či to vlastne smie. Ešte za bývalého režimu ich totiž pre plánovanú nemocnicu vyvlastnil.
V rebríčkoch spokojnosti pacientov sa nachádzajú skôr na nižších priečkach, no pre mnohých sú dostupnejšie. Hoci zdravotníci v nich zarábajú zvyčajne menej ako v štátnych zdravotníckych zariadeniach, aj tak tvoria dlhy. Na rozdiel od štátnych nemocníc ich však nemá kto vykryť a tak samosprávne kraje znova riešia otázku, či by nebolo lepšie regionálne nemocnice sprivatizovať. Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj nemocnice vlastnia aj riadia. Nitrianska župa pre ne vytvorila neziskovú organizáciu. V Košickom, Prešovskom či v Bratislavskom kraji už väčšinu vlastnia súkromné firmy. Zdravie nemocníc, ktoré riadia župy, kazia politické nominácie a nedostatok odborníkov, tvrdia analytici.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
