—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb je možné, že v blízkej budúcnosti nebudú účinné antibiotiká proti viacerým typom baktérií. V EÚ totiž stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami. Cieľom Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách, ktorý každoročne pripadá na 18. novembra, je preto zvyšovať informovanosť o hrozbách antibiotickej rezistencie pre zdravie, ako aj o rozvážnom používaní antibiotík. Slovenskí pacienti ročne spotrebujú osem miliónov balení antibiotík.
Smrť v dôsledku cukrovky postihne tento rok asi 5,1 milióna ľudí, čo je len o niečo menej ako počet všetkých obyvateľov Slovenska. Odhad vyčíslila Medzinárodná diabetická federácia (IDF). Na celom svete žije v súčasnosti 382 miliónov ľudí s diabetom. Na ich liečbu a zvládanie komplikácií spojených s ochorením odíde tento rok 548 miliárd dolárov, čo z celkových svetových výdavkov na zdravotníctvo predstavuje 11 percent. Nie všetci však o svojej diagnóze vedia. Kým pacienti s prvým typom cukrovky potrebujú inzulín aby prežili, ľudia s druhým typom si často toto ochorenie nevšimnú. Podľa IDF ostáva cukrovka neodhalená v 46 percentách všetkých prípadov.
Vládni analytici prvý raz priznali, že dlh nemocníc tento rok znova presiahne úroveň, pri ktorej to už minulé vlády vzdali a dlhy za ne zaplatili z rozpočtu. Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo financií, predpokladá, že do konca roka budú mať verejné nemocnice záväzky po lehote splatnosti za 330 miliónov eur, čo je zhruba 0,4 percenta HDP. Dodávatelia si už na jednorazovú pomoc od štátu zvykli, no ministerstvo zdravotníctva im odkazuje, že štát nemocniciam nepomôže. Kým na rast dlhu nemocníc už Slovensko upozornila aj správa Európskej komisie, ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská ostáva pokojná. Hospodárenie najväčších štátnych nemocníc sa podľa nej zlepšuje.
Sieť nemocníc Svet zdravia sa v blízkej dobe rozrastie o ďalšie tri nemocnice. Svet zdravia patrí do portfólia finančnej skupiny Penta a v súčasnosti prevádzkuje desať nemocníc prevažne na východe Slovenska. Podľa informácií TREND.sk sa firma už dohodla na prebratí ďalších troch nemocníc v Žiari nad Hronom, v Banskej Štiavnici a v Rimavskej Sobote, ktoré doteraz riadil podnikateľ Peter Baran. Investičná skupina nechce vec komentovať. Nemocnice má v dlhodobom prenájme P. Baran a v rámci Operačného programu Zdravotníctvo vyčerpal na modernizáciu priestorov nemocníc vyše osem miliónov eur. O obstarávania pri čerpaní eurofondov sa zaujímala polícia a stále hrozí, že peniaze bude musieť napokon vrátiť.
V súčasnosti absentuje vo svete asi 7 miliónov zdravotníckych pracovníkov. V roku 2035 ich bude chýbať takmer 13 miliónov. Informovala o tom Svetová zdravotnícka organizácia (SZO). Správa SZO varuje, že ak štáty neprijmú urýchlene potrebné opatrenia, nedostatok zdravotníkov bude mať závažné dôsledky pre zdravie miliárd ľudí vo všetkých regiónoch sveta. Dokument A Universal Truth: No health without a workforce prezentuje príčiny tejto situácie. Patrí medzi ne starnutie zdravotníkov a ich odchody do dôchodku, ale aj emigrácia zdravotníkov zo svojich krajín za lepšie platenou prácou do zahraničia, pričom ale niet odborníkov, ktorí by ich doma nahradili.
Projekt eHealth je financovaný z operačného programu informatizácia spoločnosti (OPIS), ktorý kontroluje ministerstvo financií (MF SR). MF SR žiada rezort zdravotníctva o vrátenie 3,9 milióna eur, čo je desať percent sumy, ktorú únia dala na eHealth. MF SR neodpovedalo na otázky, aké konkrétne pochybenia pri kontrole našlo. Presnejšie vysvetlenie neposkytlo ani MZ SR. Projekt eHealth sa ťahá od prvej vlády Roberta Fica. Na prvú fázu bolo schválených 39 miliónov eur, tender na realizáciu projektu vyhralo konzorcium firiem na čele s IT spoločnosťami Ness a Lynx. Celkovo má eHealth stáť okolo sto miliónov eur.
Lekári majú vyššie platy od januára budúceho roka isté, ako im to garantuje zákon. Lekárski odborári, ktorí chcú mať ustanovenia zákona v pracovných zmluvách, umelo živia túto tému. Po rokovaní vlády SR to dnes povedala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. V prešovskej fakultnej nemocnici tretina lekárov v posledných dňoch vypovedala služby. Ich podmienkou podľa ministerstva zdravotníctva je, aby sa do pracovných zmlúv doslovne skopírovali paragrafy zákona o novom navýšení miezd lekárov k 1. januáru 2014. Podľa informácií predsedu LOZ Petra Visolajského je vypovedanie služieb niektorých lekárov v prešovskej fakultnej nemocnici iniciatívou prešovského LOZ. Dodal, že LOZ považuje požiadavky týchto lekárov za legitímne.
Alena Ďurišová, ktorá zabieľovala zdravotnú dokumentáciu dojčaťa, už nie je prednostkou novorodeneckej kliniky nitrianskej fakultnej nemocnice. Dekanka Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Eva Sollárová jej v stredu vystavila odvolací dekrét. Televízia Markíza pre zmenu upozornila na bielenie zdravotnej dokumentácie v prešovskej fakultnej nemocnici. Nemocnica manipuláciu s dokumentáciou priznala, no neodpovedala, ako potrestá vinníkov. Namiesto toho šéf nemocnice Radoslav Čuha poslal redaktorke Barbore Demešovej omylom správu, ktorá bola určená hovorkyni nemocnice: „Nechceme reagovať a ani nereagujte nijako prosím, vy sa z toho vyvlečiete, že ste PN či dovolenka.“
Prešovská fakultná nemocnica rokuje s lekármi o ich výpovediach zo služieb. V piatok do rozhovorov vstúpi aj ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Iné veľké nemocnice zatiaľ podobné problémy nemajú. Lekári v službách zabezpečujú starostlivosť o pacientov v nočných hodinách, robia ju zväčša v rámci nadčasov. V mnohých nemocniciach teraz prebiehajú rokovania alebo sa dodatky len pripravujú. Zvýšenie platu zaručuje zákon. Lekárski odborári však presadili, aby zvýšenie mali aj v dodatkoch k pracovným zmluvám. V prešovskej nemocnici je problém, že riaditeľ sa odvoláva na zákon, nenapísal však priamo, ako by sa platy mali zvýšiť, čo sa lekárom nepáči.
Stoštyridsať lekárov v štátnej Fakultnej nemocnici v Prešove nesúhlasí s ďalšou prácou nadčas. Ide o tretinu zo všetkých lekárov, ktorí v nemocnici pracujú. Vedenie nemocnice a ministerstvo zdravotníctva majú teraz mesiac na to, aby sa s lekármi dohodli, inak bude problém zabezpečiť nočné služby. Problémy vznikli pri rokovaní o dodatkoch k zmluvám, kde by malo byť napísané, ako sa lekárom od budúceho roku zvýšia mzdy. Zvyšovanie im zaručuje zákon – lekári bez atestácie by tak mali zarobiť aspoň 980 eur, s atestáciou 1646. Vedenie prešovskej nemocnice navrhlo, aby sa dodatok odvolával len na zákon. Lekárom sa to nepáči. Šéf ich odborov Peter Visolajský argumentuje skúsenosťami so zmenami či rušením zákonov.
Lekárnici prvýkrát zverejnili zoznam viac ako 170 liekov, ktoré majú problém zabezpečiť pre pacientov. V zozname sú lieky na závažné ochorenia. Najväčšiu časť tvoria onkologické lieky, ďalej lieky na reumu a astmu, anémiu, ale aj na liečbu HIV. Nedostatkovou je napríklad aj vakcína proti rakovine krčka maternice. Dôvodom tejto situácie je nielen vývoz liekov do zahraničia, ale aj to, že sa vôbec nedostávajú na slovenský trh. Pre niektoré farmaceutické firmy je totiž Slovensko malým trhom. Navyše štát drží ceny liekov na nižšej úrovni, ako majú iné krajiny Európy, a firmám sa zrejme lieky dovážať neoplatí.
Ministerstvo zdravotníctva začalo riešiť problém chýbajúcich liekov na trhu. Historicky prvú pokutu vo výške 10-tisíc eur už udelilo a plánuje pokračovať ďalej. V súčasnosti prešetruje nedostupnosť ďalších štyroch liekov. Ak výrobca nedodá liek na trh dlhšie ako dva mesiace a tento krok včas neoznámi Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv, hrozí mu sankcia až do výšky 30-tisíc eur. Ministerstvo zdravotníctva prvýkrát udelilo pokutu za nedostupný liek pre pacientov s vysokým krvným tlakom. Farmaceutická spoločnosť, ktorá zastupuje držiteľa registrácie lieku, musí zaplatiť 10-tisíc eur, pretože liek Valsartan 160 ml nedodala na trh dlhšie ako dva mesiace.
Pacienti, ktorí nemajú peniaze na zaplatenie prednostného vyšetrenia, dostanú priestor na to, aby boli ošetrení v riadnom čase. Prezident SR Ivan Gašparovič totiž podpísal novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti z dielne Mosta-Híd, podľa ktorej medzi dobami na prednostné vyšetrenia budú musieť byť vyhradené dve hodiny na riadnu ordináciu. Návrh nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom kompetenciu rozhodovať o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Nová však má byť spomínaná povinnosť vyhradiť si počas ordinačných hodín aj čas pre pacientov, ktorí si nepriplatia.
Od 1. januára 2014 sa zvýši maximálna výška nemocenských dávok. Dôvodom je, že maximálny denný vymeriavací základ, resp. maximálny úhrn denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky sa zvýši zo sumy 38,7617 eura na 39,6987 eura. Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne po 31. decembri 2013, Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 677 eur mesačne pri 31-dňovom mesiaci, resp. vo výške 655 eur mesačne pri 30-dňovom mesiaci, materské maximálne vo výške 800 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 774 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a ošetrovné maximálne vo výške 218 eur za 10 dní.
Zdravotnú poisťovňu zmení od budúceho roka takmer 110.000 ľudí. Najúspešnejšie vyšla z prepoisťovacej kampane štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Kým v minulých rokoch jej poistenci ubúdali, od roku 2014 si polepší. Naopak, súkromná Union zdravotná poisťovňa po rokoch prvýkrát zaznamenáva mínus v počte poistencov. Ako ďalej vyplýva z výsledkov prepoisťovania, ktoré dnes zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), medziročne príde o najviac poistencov, takmer o 10.000, Union ZP. Naopak, o vyše 9000 poistencov si polepší VšZP a 807 ľudí pribudne súkromnej poisťovni Dôvera.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
