—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Nemocnica v Liptovskom Mikuláši zlepšila v priebehu tohto roka svoje hospodárenie o takmer milión eur. Kým ku koncu vlaňajška mala stratu – 422-tisíc eur, v auguste už bola v pluse 501-tisíc eur. Skončila tak na prvom mieste rebríčka v hospodárení župných nemocníc, ktorý zostavili HN. Zlepšila si imidž aj u svojich pacientov, ktorí ju v poslednom prieskume VšZP posunuli medzi najvrchnejšie priečky. Za úspechom nemocnice sú podľa riaditeľky Ľudmily Pohančeníkovej vybojované vyššie platby od zdravotných poisťovní, podnikateľské činnosti, ako prevádzka bufetu, spoplatneného parkoviska a v budúcnosti aj vlastná lekáreň. Nemocnica však znížila svoje výdavky aj prepustením zamestnancov a rušením oddelení, kde sa teraz poskytuje jednodňová zdravotná starostlivosť.
Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) je najväčšia slovenská nemocnica. Patrí pod ňu päť veľkých nemocníc na rôznych miestach spojených do jednej organizácie pod kontrolou ministerstva zdravotníctva. Prevádzka nemocnice stojí ročne dvesto miliónov eur. Štvrtina z toho sa financuje dlhom. Podľa analýzy konzultačnej firmy by táto najviac zadlžená nemocnica na Slovensku mohla ušetriť desiatky miliónov eur bez straty kvality. Analýza skončila v zásuvke. Informoval o tom denník SME. Menovaná analýza, na ktorej denník SME postavil sériu článkov o hospodárení UNB, mapuje rok 2011, keď nemocnicu viedol nominant vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH). Uvádza to OTS správa portálu TASR.
Svet zdravia patriaci investičnej skupine Penta má zelenú pre svoje plány s nemocnicou v Michalovciach. S výstavbou nového chirurgického pavilónu a ďalšími krokmi súhlasilo tento týždeň aj michalovské mestské zastupiteľstvo. Poslanci Košického samosprávneho kraja memorandum navrhnuté Svetom zdravia odhlasovali ešte v závere septembra. Memorandum nerieši iba stavbu nového pavilónu. Akciovka Nová nemocnica, ktorá vznikne na tento účel, bude disponovať oveľa vyššou sumou, než odhadovali pôvodné plány. Namiesto 19 miliónov na novú stavbu, ktoré predpokladal prvý posudok, pôjde na účet akciovky zhruba 30 miliónov eur. Kraj a mesto prispejú pozemkami.
Všeobecní lekári volajú po väčších právomociach. Takto chcú zatraktívniť povolanie pre mladých medikov, ktorí sa rozhodujú pre ďalšie smerovanie. Špecialisti tvrdia, že vrátiť sa do čias, keď všeobecný lekár robil viac úkonov od trhania zubov až po šitie rán, nebude jednoduché a na to len legislatíva nestačí. Bude trvať 10 až 15 rokov, kým sa vychovajú lekári s novými praktickými skúsenosťami. Rozšírenie prvých kompetencií všeobecných lekárov je možné podľa ministerstva zdravotníctva očakávať budúci rok. V susednom Česku praktickí lekári môžu ošetrovať drobné rezné rany, preväzy veľkých popálenín, obstreky rán, podávanie infúzií astmatikom, manažovať stabilizovaných diabetikov a robiť laboratórne vyšetrenia už teraz
Spoločnosť Alpha medical, ktorá prevádzkuje laboratóriá na Slovensku, v Česku a Poľsku sa rozširuje o ďalšiu sieť laboratórií. V pondelok firma oznámila, že odkúpila laboratórnu divíziu od Euromedic International. Alpha medical patrí spoločnosti Mid Europa Partners, ktorá ju koncom minulého roka kúpila od investičnej skupiny Penta. Kúpou sa zvýši trhový podiel skupiny Alpha medicalu na českom trhu laboratórnej diagnostiky. Alpha medical aj Euromedic International už pred akvizíciou patrili do prvej trojky spoločností podnikajúcich v laboratórnej diagnostike. Transakciu musí schváliť ešte český protimonopolný úrad.
Klient Všeobecnej zdravotnej poisťovne si všimol, že mu nesedia sumy na jeho osobnom účte, kde poisťovňa eviduje, koľko lekárom platí za vyšetrenie. Na problém upozornil poisťovňu. Tá pri kontrole zistila, že lekár-špecialista si u nej vyfakturoval diétne potraviny v hodnote 70-tisíc eur, ale k pacientom sa nikdy nedostali. Podobných prípadov, keď lekári podvodne zarábajú tisíce eur na fiktívnych pacientoch, riešia poisťovne ročne stovky. Účet za „čierne duše“, nepreukázané služby a neefektívne predpisované lieky sa vlani vyšplhal na vyše 78 miliónov eur. Peniaze, ktoré lekári a nemocnice nedokážu zdokladovať, si poisťovne pýtajú späť.
Ministerstvo zdravotníctva už finišuje s novou legislatívou, ktorou rozšíri praktickým lekárom kompetencie. Okrem bežného vyšetrenia budú môcť robiť aj drobné chirurgické zákroky či vyhodnocovať EKG. Pacienti sa však pýtajú, či lekári nové povinnosti zvládnu. Nové kompetencie pripravuje ministerstvo v rámci reformy všeobecného lekárstva. Sľubuje si od nej vyššiu efektivitu. Tá spočíva aj v tom, aby sa nenáročné zákroky uskutočnili v ambulancii všeobecného lekára a pacient nemusel obchádzať špecialistov. Lekárom by tak mali pribudnúť aj drobné chirurgické zákroky, výplachy uší, vyhodnocovanie EKG či rôznych laboratórnych vyšetrení. Prvé zmeny by mali prísť už v budúcom roku. Ktoré to budú, rezort nechce konkretizovať.
Robert Fico by bol veľmi rád, keby sa v roku 2014 prijali prvé rozhodnutia o vyvlastnení súkromných zdravotných poisťovní. Vyhlásil to v sobotnej diskusnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. sa pripravuje na vytvorenie jednej štátnej zdravotnej poisťovne. Máme všetko pripravené, len potrebujeme dotiahnuť do konca veľmi komplikované zákony, zdôraznil premiér. Významný posun sa podľa neho urobí na prelome tohto a budúceho roka. Keď bude pripravená legislatíva, vláda podľa Fica pristúpi k ohodnoteniu zdravotných poisťovní a následne im dá ponuku kúpnej ceny. Cenu za vyvlastnenie špecifikovať nechcel, keďže je celý proces iba na začiatku.
Reexport liekov zo Slovenska do zahraničia už nadobudol charakter pandémie. Slovenskí pacienti sú tak ohrození nedostatkom liekov. Pri príležitosti dnešného 14. Lekárnického kongresu v Žiline to povedal predseda predstavenstva Unipharmy a člen Slovenskej lekárnickej komory (SLeK) Tomislav Jurik. Pociťujeme obrovský nedostatok vybraných liekov na celom Slovensku a pacienti v dôsledku toho, že sa lieky reexportujú do bohatších krajín Európskej únie, sú liečení často neúčinnými náhradami alebo neliečení vôbec, konštatoval Jurik s tým, že slovenské lacné lieky vyvážajú nesvedomití obchodníci do zahraničia, kde ich predávajú s obrovskými ziskami.
Ministerstvo zdravotníctva zamestnáva 18 právnikov, ktorí sa zaoberajú legislatívou a právom, no ani jeden nie je schopný vypracovať žiadosť o peniaze z eurofondov. Ministerstvo si preto objednáva túto službu u externého poradcu. Česká pobočka nemeckej firmy Arthur D. Little GmbH za prípravu potrebných dokumentov zinkasuje odmenu vyše 10-tisíc eur. Rezort argumentuje tým, že nemá vlastného odborníka. Od roku 2012 rezort za externistov dokopy zaplatil vyše 33-tisíc eur. Za exministra Ivana Uhliarika (KDH) na poradcov minuli v rokoch 2010 a 2011 zhruba 253-tisíc eur.
V rebríčku zdravotnej starostlivosti sa Slovensko ocitlo na spodných priečkach. Je na tom oveľa horšie ako Česká republika, alebo Poľsko, s Rakúskom sa už vôbec nemôže porovnávať, vyplýva to z hodnotenia, ktoré zverejnila americká agentúra Bloomberg. Agentúra hodnotila zdravotnú starostlivosť v 48 krajinách sveta podľa niekoľkých kritérií, vrátane priemerného veku dožitia, či nákladov na zdravotnú starostlivosť v prepočte na jednu osobu. Zoradila ich do rebríčka podľa účinnosti ich systémov zdravotnej starostlivosti. Slovensko v ňom obsadilo 36. miesto. Najlepšiu zdravotnú starostlivosť na svete má podľa americkej agentúry Hongkong.
Ministerstvo zdravotníctva SR vypísalo tender na 124 licencií na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby. Dôvodom sú končiace sa licencie. V tomto roku ministerstvo už raz licencie prerozdeľovalo, pre problémy v prvom kole tendra žiada teraz opozícia hlavu šéfky rezortu Zuzany Zvolenskej. Licencie, o ktoré sa môžu uchádzači prihlásiť do 16. decembra, by mali po novom platiť šesť rokov namiesto doterajších štyroch. Opozičné strany kritizujú, že tender na licencie pre letecké záchranky sa skončil v prípade staníc v Bratislave a Trenčíne o päť dní neskôr, ako vypršali tie pôvodné. Ministerka Zvolenská by mala pre prvé kolo tendra v parlamente po prvý raz čeliť odvolávaniu.
Štátny rozpočet sa podľa Združenia zdravotných poisťovní (ZZP), v ktorom sú súkromné zdravotné poisťovne, nevyrovnal s vývojom dlhu v kapitole zdravotníctvo. Združenie poukazuje, že rozpočet nepočíta s možným oddlžovaním zdravotníckych zariadení, a to napriek tomu, že dlh v sektore by na budúci rok mohol dosiahnuť 300 miliónov eur. V minulosti bolo zadlženie nemocníc riešené práve pri tejto hranici jednorazovým oddlžením, v roku 2011 sumou 300 miliónov eur, v roku 2009 sumou 130 miliónov eur. Podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej by združenie súkromných poisťovní malo hlavne uvažovať nad tým, prečo jeho členovia dokázali zrazu po tlaku navýšiť ceny za svojich poistencov o 50 až 100 percent.
Zdravotné poisťovne za svojich najnákladnejších pacientov vlani zaplatili státisíce eur. Len za lieky pre najdrahšieho pacienta dala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa 1,2 milióna eur. Má osemnásť rokov a lieči sa na hemofíliu, teda poruchu zrážanlivosti krvi. Štátnu poisťovňu, ktorá má najviac poistencov a dvojtretinový podiel na trhu, stoja na liekoch veľa najmä mladí pacienti. Z piatich, ktorí vlani užívali najdrahšie lieky, mal len jeden viac ako 20 rokov. Súkromné poisťovne majú menej nákladných pacientov. Časť peňazí, ktoré vyberú na poistnom, preto posielajú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Tri spory na našich súdoch a jeden na arbitrážnom súde. Taký je aktuálny stav konaní pre zákaz zisku zdravotných poisťovní z čias prvej vlády Roberta Fica. Akcionári súkromných zdravotných poisťovní spolu žiadajú od štátu viac ako 600 miliónov eur. Odškodnenie žiadajú aj akcionári poisťovní, ktoré už neexistujú. Európska zdravotná poisťovňa ohlásila koniec ešte v roku 2008, rok po schválení zákona, ktorý zakázal majiteľom poisťovní vyplatiť si zisk. Za touto poisťovňou bola skupina J&T. Akcionár tejto poisťovne, cyperská firma MCH-Medical Care Holding Limited, žiada od štátu v spore, ktorý trvá takmer päť rokov, vyše 30 miliónov eur.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
