—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Zámer štátu postaviť novú nemocnicu v Bratislave s pomocou súkromného kapitálu sa investorom pozdáva. Ochotu spolupracovať už prejavili Penta, podnikateľ Ivan Kmotrík či spoločnosť Medirex. Všetci už podnikajú v zdravotníctve. Pôjde o prvú fakultnú nemocnicu u nás, do ktorej by mal vstúpiť súkromník. Výstavbu nového zdravotníckeho zariadenia za 250 miliónov eur má hradiť investor z vlastného. Investícia by sa mu mala vrátiť vďaka dlhodobým kontraktom so zdravotnými poisťovňami, ktoré zabezpečí štát. Investor by nemocnicu dohodnutý čas aj prevádzkoval, čím by ministerstvo zdravotníctva stratilo časť svojho dosahu na chod zariadenia. Tvrdí však, že nejde o privatizáciu, ale o PPP projekt.
Od októbra by mala byť liečba v zahraničí aj pre slovenských pacientov dostupnejšia. Do slovenských zákonov sa transponovala smernica Európskej únie, ktorá upravuje práva pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Zákon však má svoje medzery, a tak dostať sa na plánovanú operáciu do zahraničia nebude až také jednoduché. V niektorých prípadoch nákladnej liečby, ktorá si vyžaduje hospitalizáciu, smernica umožňuje štátu zaviesť systém predchádzajúceho povolenia. Takýto systém bude fungovať aj na Slovensku, po tom ako ministerstvo zdravotníctva schváli vyhlášku, v ktorej budú zverejnené liečebné úkony, na ktoré sa predchádzajúci súhlas vzťahuje.
Zdravotnícke zariadenia dlhujú dodávateľom zdravotníckych pomôcok 92 miliónov eur, väčšinu predstavujú záväzky štátnych nemocníc. Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok (SK-MED) oceňuje snahu ministerstva zdravotníctva znižovať ich zadlženosť, pomalšie zadlžovanie však má byť podľa asociácie výsledkom obmedzenia nákupov zdravotníckeho materiálu. SK-MED zároveň vyjadrila poľutovanie nad vyhlásením ministerky Zuzany Zvolenskej o tom, že v súčasnosti nemá význam oddlžovať zdravotnícke zariadenia. Ďalšie zvyšovanie dlhu považuje SK-MED za neúnosné a už niekoľko mesiacov vyzýva ministerstvo, aby zaviedlo efektívne opatrenia, ktoré zabezpečia úhradu uvedených dlhov. SK-MED tvrdí, že zdravotnícke zariadenia svojím konaním porušujú Obchodný zákonník aj európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám.
Investora na stavbu nemocnice v Bratislave chce ministerstvo zdravotníctva vybrať do konca budúceho roka. Ivan Kmotrík už dnes hovorí, že by mal záujem. Ovláda už nemocnicu v Skalici a bratislavskú gynekologicko-pôrodnícku nemocnicu Koch. Chcel by získať aj ostatné regionálne nemocnice v Trnavskom kraji, ktoré chce župa dlhodobo prenajať. Ani investičná skupina Penta sa netají tým, že by koncovú nemocnicu rada postavila. Žiadne finálne rozhodnutie o konkrétnom projekte však podľa jej hovorcu zatiaľ nepadlo. Penta má prenajaté regionálne nemocnice v sieti Svet zdravia. Ide najmä o nemocnice na východe Slovenska, no najčastejšie sa v brandži spomínajú veľké ambície Penty s novou nemocnicou v Banskej Bystrici.
Zdravotným sestrám sa nepáči návrh, podľa ktorého by mali mať vyššie kompetencie zdravotnícki asistenti. Okrem pomáhania chorým pri hygiene či merania teploty by asistenti mali robiť aj odbery krvi a pichať injekcie. Sestry to považujú za snahu nahrádzať ich lacnejšou pracovnou silou. Tvrdia, že to bude na úkor kvality ošetrovania pacientov. Merať tlak či teplotu nemusí dnes len zdravotná sestra, ale aj asistent. Ide o absolventov stredných zdravotníckych škôl. Pacient nevie rozlíšiť, ktoré úkony robí zdravotná sestra a ktoré zdravotnícky asistent. Na výkon povolania zdravotnej sestry už nestačí maturita zo strednej zdravotníckej školy. Sestry musia mať vyššie vzdelanie bakalárskeho stupňa alebo nadstavbu.
Ministerstvo zdravotníctva SR sa posúva v projekte novej bratislavskej nemocnice, ktorá by sa mala realizovať namiesto dostavby Rázsoch. Rezort má dnes vyhlásiť verejné obstarávanie na štúdiu uskutočniteľnosti projektu. Štúdia má stáť 900.000 eur bez DPH, podľa jeho slov je však možné, že cena počas verejného obstarávania sa zníži. Priblížil, že tender by sa mohol skončiť do konca tohto roka, najneskôr v januári 2014. Rezort by chcel mať väčšinu prác hotových do apríla. Štúdia má posúdiť nielen realizovateľnosť a financovanie projektu novej nemocnice, ale aj využitie súčasných bratislavských nemocníc vrátane nedostavaných Rázsoch.
V slovenských nemocniciach by v budúcnosti malo byť oveľa menej nemocničných lôžok ako v súčasnosti. Počíta s tým nový strategický rámec pre zdravotníctvo, ktorý pripravuje Ministerstvo zdravotníctvo (MZ) SR. Kým teraz je v nemocniciach okolo 34.000 lôžok, za optimum pre rok 2030 stanovilo ministerstvo cieľ necelých 19.000 postelí. Podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Ivana Poprockého by sa v budúcnosti mali nemocnice venovať hlavne akútnym pacientom. Zároveň s tým sa má posilniť postavenie primárneho sektora zdravotnej starostlivosti. To by malo viesť k zníženiu počtu pacientov, ktorí nakoniec skončia v nemocnici alebo tam prídu bez potrebnej diagnostiky.
Ministerstvo zdravotníctva by chcelo otázku platov sestier riešiť pravdepodobne v rámci jedného zákona, ktorý by upravil platy všetkých zdravotníkov pracujúcich v štátnych nemocniciach. Zákon, ktorý pôvodne upravil platy sestier, označil Ústavný súd v lete za protiústavný. Ministerstvo chce sestrám ponúknuť postupné navyšovanie miezd. Zároveň sa podľa Zvolenskej hovorí aj s ostatnými odborármi okrem lekárov, ktorí majú samostatný zákon. Koncepciu jedného zákona má ovplyvniť rozhodnutie Ústavného súdu. Zvolenská upozornila, že podľa neho možno do súkromného sektora zasiahnuť len za vymedzených ekonomických podmienok. V tejto chvíli je preto podľa jej slov možné iba upraviť štátny sektor, a tým vytvárať tlak na súkromný.
Na slovenskom trhu má byť od novembra 4991 liekov, čo je o päť menej ako v súčasnosti. Počet liekov bez doplatku pacienta je 1785, čo predstavuje 36 percenta z celkového počtu liekov. Bez doplatku pacienta alebo s doplatkom do jedného eura je 2494 liekov, čo je 50 percent z celkového počtu, tvrdí hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková. Doplatky pacientov sa od novembra podľa jej slov zvyšujú len u vybraných liekov bez zjavne dokázaného a potvrdeného účinku na priebeh ochorenia podľa posledných medicínskych štúdií.
Slováci sa v súčasnosti v zdraví dožívajú priemerného veku 52 rokov, kým v krajinách OECD je priemer takmer 62 rokov. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR, ktoré plánuje dať sektoru dlhodobú víziu cez nový strategický rámec, by chcelo, aby sa v roku 2030 aj u nás ľudia dožívali podobného veku. Stratégia si preto stanovuje cieľ 63 rokov ako vek, ktorého by sa väčšina ľudí mala dožiť v zdraví. Podľa riaditeľa Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Ivana Poprockého je tento indikátor pre celú stratégiu kľúčovým. Strategický rámec stanovuje priority v troch oblastiach zdravotníctva, a to ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti a vo verejnom zdraví.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská nevidí v súčasnosti význam v prípadnom opätovnom oddlžovaní nemocníc. Odhaduje sa, že dlhy nemocníc by na konci roku mohli dosiahnuť okolo 330 miliónov eur, čo je podľa šéfky rezortu menej, aká bola jej obava po prebratí rezortu. Zvolenská tvrdí, že plány sa plnia lepšie, ako sú nastavené. Viliam Novotný upozornil, že na predĺženie splatnosť faktúr z 82 dní za vlády Ivety Radičovej (ex SDKÚ-DS) na súčasných 266 dní. Tvrdí, že tak hrozí, že dodávatelia budú predávať tovar iba za peniaze a nemocnice sa dostanú do druhotnej platobnej neschopnosti.
Počty najmodernejších liekov na onkologické či chronické ochorenia, ktoré hradia poisťovne, z roka a na rok klesajú. Zo 102 registrovaných liekov sa za posledné tri roky do zoznamov, ktoré uhrádza zdravotná poisťovňa, dostalo iba 16 z nich. Môže za to ekonomická hranica, takzvaná QALY. Určuje ju zákon a je nastavená tak, že nové lieky tieto parametre nevedia splniť. Hoci môže byť moderný liek registrovaný, pre pacienta je stále nedostupný. Pacienti, ktorí by sa mohli dostať k najnovšej liečbe, tak často ani nevedia, že taká možnosť existuje.
Zdravotnícke zariadenia dlhovali ku koncu septembra na poistnom Sociálnej poisťovni vyše 76,6 milióna eur. Od konca minulého roka sa tak ich pohľadávky zvýšili o 27,9 milióna eur. Vyplýva to z informácie Sociálnej poisťovne pre vládu. Pohľadávky voči štátnym zdravotníckym zariadeniam dosiahli ku koncu septembra 47,9 milióna eur. Za mesiac tak vzrástli o vyše 4,5 milióna eur. Dvojnásobné zvýšenie pohľadávok je spôsobené tým, že u odvádzateľov, u ktorých bolo poistné splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, sa splatnosť poistného za mesiac august 2013 posunula na 2. september 2013, čo spôsobilo dvojnásobný nárast stavu výšky neuhradeného poistného k 30. 9.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (nominantka Smeru-SD) ostáva vo funkcii. Opozícii sa ju dnes podľa očakávania nepodarilo pre kauzu chýbajúcich záchranárskych vrtuľníkov odvolať. Za vyslovenie nedôvery hlasovalo len 50 poslancov zo 128 prítomných. Svoju ministerku podržali všetci prítomní poslanci Smeru-SD. Naopak, za vyslovenie nedôvery hlasovala takmer celá opozícia, ktorá mimoriadne rokovanie parlamentu iniciovala. Proti bol len Štefan Kuffa, Mária Ritomská (obaja OĽaNO) sa zdržala. Opozičné strany vinili Zvolenskú z toho, že počas piatich septembrových dní, kedy pre chýbajúce licencie nelietali záchranárske vrtuľníky v Bratislave a Trenčíne, nebol na Slovensku riadne zabezpečený záchranný systém.
Problém s prednostnými vyšetreniami by sa mal čoskoro vyriešiť. Počíta s tým novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti z dielne Mosta-Híd, o ktorej poslanci rokujú v úvode ôsmeho rokovacieho dňa 25. schôdze Národnej rady SR. Bugárovci právnou normou reagujú na množiace sa sťažnosti pacientov, ktoré sa týkajú prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti. Novela by mala po novom stanoviť, že medzi časom na prednostné vyšetrenia musia byť vyhradené dve hodiny na riadnu ordináciu, aby aj pacienti, ktorí si nepriplatia, mohli byť v riadnom čase ošetrení. Vláda opozičnú novelu odobrila s doplnkom MZ SR o potrebnej novelizácie súvisiacich právnych noriem.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
