—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Vláda SR dnes odobrila návrh legislatívnej garancie ďalšej etapy zvyšovania platov lekárov. Návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá okrem iného upraví aj platy, vychádza z dohody medzi ministerkou Zuzanou Zvolenskou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Platy lekárov sa tak budú navyšovať postupne a na dvakrát. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Viliam Čislák skonštatoval, že iba plnia sľuby predchádzajúcej vlády a naplnenie memoranda. Potrebné financie na zvýšenie platov si podľa jeho slov nemocnice musia nájsť samé, na tento účel nie sú vyčlenené žiadne zvláštne zdroje. Od januáru 2014, by sa mzdy neatestovaných lekárov mali navýšili na 1,25-násobok priemernej mzdy a mzdy atestovaných na 2,1-násobok.
Vláda dnes schválila návrh na vymenovanie všetkých piatich členov Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vrátane jej predsedu. Návrh teraz musí odsúhlasiť parlament. Novým šéfom rady by sa mal stať Ján Zvonár a podpredsedníčkou Ľubomíra Romanová. Ďalšími tromi členmi rady by mali byť Rastislav Šipoš, Róbert Illéš a František Jurčaga. Predchádzajúci členovia sa vzdali funkcií. Členov Dozornej rady úradu, ktorý dohliada nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti či zdravotnými poisťovňami, vymenúva a odvoláva Národná rada SR na návrh vlády na päťročné obdobie. Rada kontroluje napríklad hospodárenie úradu, schvaľuje jeho rozpočet, vyjadruje sa i k správe o činnosti úradu.
Nezamestnaní dohodári či samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) s nízkym príjmom, ktorí sú zároveň poistencami štátu, by mohli platiť nižšie odvody na zdravotné poistenie. Vláda dnes odsúhlasila novelu zákona, v ktorej sa navrhuje, aby sa na tých, ktorí majú príjem vyšší ako 15-násobok životného minima, a tak už nie sú poistencami štátu, nevzťahoval minimálny vymeriavací základ. Ak takýto poistenec v súčasnosti zarobí viac ako 2918,7 eura, musí si od januára poistné platiť sám. Právna norma upravuje aj problematiku cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Slovenskí pacienti majú po novom nárok na preplatenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti v rámci ktoréhokoľvek štátu Európskej únie do výšky úhrady nákladov v SR.
Ministerstvo zdravotníctva v zákone určilo, ktorí pacienti si lístky vybavovať nemusia, v praxi tieto výnimky nie vždy fungujú. Výmenný lístok nie je treba na vyšetrenie u kožného lekára, gynekológa, a psychiatra očného lekára, ak si ide dať predpísať okuliare. Skúsenosti pacientov sú však iné. Niektorí kožní lekári na výmennom lístku trvajú. Problém je tiež s návštevou očného. Pacient totiž vopred nevie, či mu lekár predpíše okuliare, a tak si výmenný lístok pre istotu vybaví. V neistote zostali aj chronickí pacienti, ktorí pravidelne navštevujú špecialistu. Podľa ministerstva zdravotníctva môžu ísť k lekárovi bez lístka, špecialisti však vyžadujú, aby ho mali.
Posledné dva roky bojovali lekári a sestry za vyššie platy. Každý z nich samostatne a s rôznym výsledkom. Kým lekári cez hromadné výpovede dosiahli zvýšenie platov, mnohé sestry napriek zmene zákona vyššiu sumu na výplatnej páske dodnes nemajú. Účinnosť zákona aj s prispením lekárov pozastavil Ústavný súd. Sestrám sa rovnako nepáči, že napriek rokom stráveným štúdiom majú malé právomoci a mizerný plat. S platom nie sú spokojní ani mnohí sanitári, ktorí si zasa myslia, že sestry pri vyjednávaniach o mzdách zabudli na nich.
Lekár, sestra či sanitár môže byť lepší, rýchlejší a efektívnejší ako jeho kolega, na výplatnej páske sa mu to v trnavskej nemocnici neprejaví. Nepomôže ani keď je oddelenie, na ktorom pracuje, ziskové. V trnavskej nemocnici nemajú osobné príplatky. Zdravotník dostane len to, čo mu priznáva zákon. Iveta Rýzková, vedúca sestra novorodeneckého oddelenia uvádza, že aj keď ich oddelenie je stále ziskové, sestrám za to neviem finančne poďakovať. Sestry v nemocnici môžu podľa nej počítať len so základným platom a príplatkami, ktoré stanovuje zákon a nič navyše. Podobne sú na tom aj lekári.
Až 150 hodín nadčasov mesačne odrobia sestry na očnom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Trnave. Sestry nie sú jediné. Nadčasy nad limit povolený v Zákonníku práce odrobia napríklad aj lekári na neurologickom oddelení. Nie všetky sa vykazujú, priznáva primár oddelenia neurologického oddelenia. Zamestnanci môžu podľa zákonníka ročne odpracovať najviac 400 hodín nadčasov. V trnavskej nemocnici ich niektorí zdravotníci naplnia už po pár mesiacoch. Celkový počet nadčasových hodín, ktorý odpracuje jeden lekár, závisí podľa neho od toho, ako ho vykazuje nemocnica. Okrem veľkého počtu nadčasov vyčerpáva lekárov aj práca v pohotovostných službách, hoci ju mnohí z nich považujú za výrazné zlepšenie svojej výplaty.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zistil vlani nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti (ZS) v desiatkach prípadov. Celkovo úrad vlani prijal 1563 podaní, 224 mal ešte z predchádzajúceho roku. Vyše 1000 z tých, ktoré prešetril do konca roka, sa týkalo poskytovania ZS. Ako opodstatnených sa potvrdilo 228 prípadov. Ako ďalej vyplýva z informatívnej správy úradu, ľudia sa najčastejšie sťažovali na postup pri liečbe v súvislosti s úmrtím, trápili ich aj neetický prístup zdravotníckeho pracovníka k pacientovi, určenie diagnózy, ale aj poplatky. Za pochybenia úrad vlani poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uložil pokuty za vyše 200.000 eur.
Štátna zdravotná poisťovňa pokračuje v redukcii postelí v nemocniciach. V rámci nej od apríla nezazmluvnila gynekologické oddelenie v nemocnici v Kráľovskom Chlmci, oddelenia plastickej chirurgie a kliniku toxikológie v Prešove. Neuzatvorenie zmluvy s najväčšou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) pre nemocnicu znamená zrušenie celého oddelenia. V prípade Kráľovského Chlmca túto zmenu pocítia pacientky, tie budú cestovať do najbližšej nemocnice viac ako 50 kilometrov. Hovorkyňa VšZP tvrdí, že zrušenie oddelení je výsledkom analýzy, ktorú poisťovňa robila v rámci optimalizácie lôžkového fondu. Podľa šéfa VšZP Marcela Foraia by sa ďalšie zmeny počtu postelí mali realizovať za účasti všetkých zdravotných poisťovní, inak nemusia naplniť svoj účel.
Takmer polovica Slovákov si myslí, že naše zdravotníctvo je neefektívne a zle zorganizované. Vyplýva to zo sociologického výskumu Zdravie a zdravotná starostlivosť. Vzorku respondentov tvorilo 1 128 ľudí vo veku nad 18 rokov. Podľa prieskume dôveruje nášmu zdravotníctvu iba asi 40 percent ľudí. Príčinou kritického posudzovania zdravotníctva je najmä negatívne hodnotenie takých stránok jeho fungovania, akými sú hospodárenie s pridelenými finančnými prostriedkami, efektívnosť či organizácia systému zdravotníctva a práca našich lekárov. Sociológovia ďalej zistili, že Slováci si uvedomujú, čo je pre ich zdravie dôležité, no iba časť z nich sa tým však aj riadi.
Ak je čas obeda, štyria chlapi nasadnú do najstaršieho typu sanitiek, aký si pamätajú, a začnú s okružnou cestou po sedemnástich oddeleniach nemocnice. Sanitka zastaví pri každom oddelení a vyložia jedlo. Päťkrát za deň. Autá najprv rozvážali pacientov mimo nemocnice, portom v jej areáli, a teraz dosluhujú na prevoz jedla či bielizne. Sestry či lekári sa často sťažujú, že jedlo príde už studené a musia ho ohrievať v mikrovlnke. Na jedlo sa často sťažujú aj pacienti. Vedenie by sa rado kuchyne zbavilo, okrem sťažností im prináša aj stratu v státisícoch eur.
Na prevoz po deväťhektárovom areáli trnavskej nemocnice je k dispozícii jedna sanitka. Ďalšie dve sú v garáži, keby sa pokazila. Keď majú veľa prevozov, napríklad neurobia akútny prevoz, spresnila Elena Kabátová, lekárka neurologického oddelenia. Martin Neštický, námestník riaditeľa pre prevádzku a správu, to však popiera. Na plánované vyšetrenie si treba sanitku podľa Melánie Beťkovej, námestníčky riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť, naplánovať 24 hodín dopredu. Riadia si pritom modelom Aladin na stránke SHMÚ. Ak sa Aladin mýli, je problém. Pacientov v rámci areálu prevážajú na vozíku a ak prší, prikryjú ich dekami.
Oddelenia o Fakultnej nemocnici Trnava sú rozdelené v množstve budov, medzi najstaršou a najnovšou je takmer dvestoročný rozdiel. Nemocničný areál má deväť hektárov. Niektoré z budov nemocnica ani nepotrebuje. Predať ich sa však nedarí. Za približne polovicu areálu žiadajú skoro 2,5 milióna eur. Novú budovu v roku 2007 nemocnica získala za korunu od Slovenských elektrární. Sú tu operačné sály, chirurgia či ARO, kde ležia pacienti v najvážnejších stavoch. Oddelenia aj sály nemajú ešte ani desať rokov a sú špičkovo vybavené. Od starej časti nemocnice delí novú budovu cesta. Najhoršie sú na tom podľa pacientov kožné oddelenie, neurológia či geriatria.
Chceli rozprúdiť diskusiu o korupcii v zdravotníctve, zatiaľ sa k nim ale kolegovia húfne nehrnú. Do kampane Lekárskeho odborového združenia Ďakujem, úplatky neberiem sa doposiaľ zapojilo 300 lekárov. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský skonštatoval, že v kampani budú pokračovať, nakoľko ide o beh na dlhé trate. Odznaky sa podľa neho stretávajú s rozličnými reakciami. Kampaň s podobný posolstvom rozbehol vlani aj Žilinský neurochirurg Milan Mrázik. Odznak s odkazom Úplatky neberiem si podľa jeho slov priplo či prilepilo na dvere ordinácie 412 lekárov, čo je asi každý desiaty lekár. Mrázik priznáva, že u kolegov čakal väčšiu odozvu.
Výsledkom dlho avizovanej optimalizácie siete nemocníc, ktorú sľubovala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), je zatiaľ nezazmluvnenie štyroch oddelení. Výrazne viac ich už zrejme nebude. Riaditeľ zdravotnej poisťovne Marcel Forai naznačil, že sa v prípade výraznejších škrtov obáva straty klientov. Podľa analytika však ešte existuje pomerne veľký priestor na zlepšenie efektivity systému znížením počtu slabo využitých oddelení. Na optimalizáciu sa vo svojich návrhoch spolieha aj ministerstvo financií.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
