—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Šéfom desiatich nemocníc, ktoré prevádzkuje spoločnosť Svet zdravia patriaca Pente, bude Ľuboš Lopatka. Bývalý riaditeľ Sociálnej poisťovne nahradí vo februári odvolaného Richarda Maračeka. Nemocnicu necelé tri mesiace dočasne riadil niekdajší medicínsky riaditeľ Igor Pramuk. Ľ. Lopatka sa k informácii zatiaľ vyjadriť nechcel. Ľ. Lopatka roky šéfoval papierenským fabrikám na Slovensku i v Čechách. Za vlády Ivety Radičovej sa stal riaditeľom Sociálnej poisťovne, ktorú sa mu podarilo dostať z kritickej situácie. Za súčasneho kabinetu sa z poisťovne rozhodol odísť. Nepozdávali sa mu personálne výmeny, do ktorých ho nová garnitúra tlačila.
Slovenský pacient si podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) málokedy uvedomuje svoje práva, hoci úroveň ich dodržiavania patrí na Slovensku medzi najvyššie v Európe. Pri príležitosti dnešného siedmeho výročia Európskeho dňa práv pacientov preto vyzýva aj verejné inštitúcie na aktívnejší prístup k osvete širokej verejnosti na túto tému. V diskusii o úlohách inštitúcií v reforme zdravotníctva sa zabúda na úlohu toho najvýznamnejšieho v tomto procese - pacienta, povedala prezidentka AOPP Eva Madajová. Upozornila, že pacienti na Slovensku majú ešte zaužívané zvyky z minulosti, v rámci ktorých často akceptujú nie vždy propacientsky prístup lekára, či zariadenia.
Nemocnice v Spojených štátoch zarábajú podstatne viac peňazí, ak sa im operácia skomplikuje, než keď je pacient prepustený bez ťažkostí. Vyplýva to zo štúdie, na ktorú upozornila agentúra AFP. Na operácie sa v USA každoročne vynaloží odhadom 400 miliárd dolárov (304,7 miliardy eur). Spoluautor štúdie Sunil Eappen uviedol, že teraz existujú dôkazy, že znižovať škody a zlepšovať kvalitu je v súčasnom systéme zdravotnej starostlivosti zvrátene trestané. Súkromne poistení pacienti s komplikáciami poskytnú nemocniciam o 330 percent vyššiu ziskovú maržu než tí, ktorých operácia prebehla hladko, uviedla štúdia zverejnená v časopise Journal of the American Medical Association.
Študenti medicíny na bratislavskej lekárskej fakulte možno nebudú môcť od septembra praxovať. Univerzitná nemocnica v Bratislave totiž vypovedala zmluvu Lekárskej fakulte Univerzity Komenského o výučbe študentov. Prax je však pre medikov podmienkou, aby sa po ukončení školy mohli stať lekármi. Nová zmluva, ktorú nemocnica škole navrhuje je podľa dekana Petra Labaša neprijateľná. Podľa nej by sa mala zmeniť organizačná štruktúra nemocnice. Ministerstvo zdravotníctva do tohto sporu vstupovať nechce a dúfa, že medzi oboma stranami k dohode dôjde. Zatiaľ platí pôvodná zmluva a študenti majú do konca augusta prax zabezpečenú.
Za lieky pre piatich najdrahších poistencov (podľa liekových výdavkov) zaplatila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v minulom roku spolu viac ako štyri milióny eur. Išlo o liečbu pacientov od osem do tridsaťtri rokov. Štyria z nich trpia nedostatočnou zrážanlivosťou krvi (hemofíliou). Z celkových výdavkov na lieky vo výške 781 miliónov eur dávajú rozpočtu najviac zabrať onkologické ochorenia. Ročná liečba najdrahšieho poistenca VšZP stála v roku 2012 približne 1,17 milióna eur. Ide o osemnásťročného pacienta, ktorý trpí hemofíliou podobne ako jeho súrodenec v rovnakom veku, ktorého liečba stála ďalších viac ako milión eur.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) chce, aby medziročný rast nákladov na lieky nepresiahol pol percenta. Šéf sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR Adam Hlôška uviedol, že polpercentný maximálny rast je reálny ciel, no je možné, že sa rast podarí udržať na nule alebo dokonca ísť do mínusu. Predvlani dali zdravotné poisťovne na lieky vyše 1,052 miliardy eur, vlani to bolo o takmer 50 miliónov eur menej. Slovenskí pacienti zaplatili vlani podľa analýzy ministerstva zdravotníctva na doplatkoch za lieky 149 miliónov eur, čo je o 26 miliónov menej ako rok predtým. Vlani sa vydalo celkovo 108 miliónov balení liekov, čo je o päť percent menej ako v roku 2011.
Na inovatívne lieky vynaložila Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) vlani o 51,6 percenta prostriedkov viac ako v roku 2011. Ide predovšetkým o najnovšie onkologické či kardiovaskulárne lieky, ktoré sú registrované, ale nie sú kategorizované a lekár pri nich musí žiadať o výnimku. Poisťovňa na ne v roku 2012 dala 13,5 milióna eur. Celkové náklady poisťovne na lieky však medziročne klesli o 5,21 percenta. Kým v tomto roku dala štátna poisťovňa na ne viac ako 824 miliónov eur, vlani to bolo vyše 781 miliónov eur. V roku 2011 poisťovňa registrovala 2681 žiadostí o úhradu inovatívnych liekov, vlani to bolo už 3542 žiadostí a tento rok VšZP odhaduje, že žiadostí bude 4700.
Na Slovensku pribudne nové výskumné centrum s modernými prístrojmi na výskum DNA. Vďaka nim bude možné skúmať príčiny ochorení, ktoré sa doposiaľ na Slovensku nedali zistiť. Výskumné centrum molekulárnej genetiky otvoria tento piatok (19.4.) v priestoroch Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V súčasnosti sa slovenskí vedci pri skúmaní DNA mohli sústrediť len na jednotlivé, prípadne malé skupiny génov. Hlbšie analýzy väčších úsekov DNA boli príliš zdĺhavé a pracné. Vedci v laboratóriách novovzniknutého výskumného centra budú podľa nej využívať metódu založenú na tzv. sekvenovaní novej generácie (Next Generation Sequencing - NGS), čo im umožní "prečítať" celú DNA v nepomerne kratšom čase.
Penta chce poľské nemocnice. Finančná skupina Penta má na dosah ďalší biznis. V týchto dňoch je totiž v pokročilej fáze rokovaní o získanie najväčšieho súkromného vlastníka nemocníc a ambulancií v Poľsku, spoločnosti EMC Instytut Medyczny. Poľská skupina napriek ziskovosti hľadá už dlhšie strategického partnera. Penta na poľskom trhu nie je nováčikom. V zdravotníctve pred pár rokmi cez svoju sieť laboratórií Alpha Medical investovala do tamojšej siete desiatich laboratórií DD Lab. Hoci skupina nechce konkretizovať, koľko by za poľské nemocnice dala, len za desať rokov v zdravotníctve v Česku, Poľsku a na Slovensku preinvestovala podľa hovorcu skupiny 400 miliónov eur.
Všeobecných lekárov ubúda, viac ako polovica z nich je v dôchodkovom veku. Tých, ktorí odchádzajú do penzie, nemá kto nahradiť. Odborníci varujú, že ak sa nič nezmení, o pár rokov mnohé ambulancie zaniknú a pacienti budú čakať aj tri dni, kým sa dostanú na vyšetrenie. Za nedostatok lekárov môže nezáujem o prácu obvodného lekára a odchod mladých do zahraničia. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pripravilo koncepciu na zatraktívnenie tohto povolania. Na Slovensku je podľa údajov komory 2 324 všeobecných lekárov a z nich je nad 50 rokov takmer 1 700.
Slovenské zdravotníctvo trpí mnohými anomáliami. Napríklad tou, že permanentne podvyživené nemocnice dokážu stále nakupovať pomôcky či špeciálny materiál za vyššie ceny ako zariadenia vo vyspelejších európskych krajinách. Slovenským špecifikom sú aj vybrané zdravotnícke výkony, ktoré majú lukratívne ohodnotenie a predstavujú tak zaujímavý tok peňazí od daňovníka cez zdravotnú poisťovňu až k prevádzkovateľovi. Medzi známe príbehy patria napríklad záchranky alebo v minulosti dialýzy. Riaditelia väčšiny štátnych či regionálnych nemocníc nedokázali udržať v rukách ani nástup nových zaujímavých diagnostických zariadení – magnetických rezonancií (MR). Tých je na Slovensku len niekoľko a zdá sa, že úspešne živia niektoré veľmi zaujímavé mená slovenskej politiky a zdravotníckeho biznisu.
Ministerstvo zdravotníctva Zuzany Zvolenskej tam plánuje poslať kontrolu. V zariadeniach v Rimavskej Sobote, Žiari nad Hronom a vo Vranovskej nemocnici získali zákazky financované z eurofondov schránkové firmy s pochybným pozadím. Na prípady upozornila Transparency International Slovensko. Na druhý deň po zverejnení informácií rezort zdravotníctva potvrdil, že do nemocníc pošle kontrolu. Na tendroch v spomínaných nemocniciach je podľa TIS podozrivé, že ich vyhrali schránkové firmy, ktoré doteraz nemali s obstarávaním skúseností. Sú, navyše, navzájom aj s neziskovou Nemocnice a polikliniky, pod ktorú zariadenia spadajú, personálne prepojené. Podľa hovorkyne MZ SR Čižmárikovej je ich systém kontroly čerpania eurofondov plne funkčný.
Dediny nevedia prilákať nových obvodných lekárov, ktorí by nahradili ich predchodcov. Ordinácie sú prázdne a pacienti cestujú za pomocou do okolitých väčších miest. Doplácajú na to zvlášť chorľaví starší ľudia, ktorí sú nútení za lekárom cestovať, čo pri rušení a obmedzovaní autobusových a vlakových spojov nie je jednoduché. Obce, kde boli miestni na lekára roky zvyknutí, sa usilujú ambulancie zachovať. Zatiaľ bezúspešne. Lekárov sa obce pokúšajú nalákať okrem iného aj lacným nájomným bytom či domom, vynovenou ambulanciou, výhodným poplatkom za nájmom, príspevkom na energie či „štartovným“ príspevkom.
Nemocnica v Rimavskej Sobote zaplatila viac ako dva milióny eur za dodávku špeciálnej zdravotníckej techniky firme bez skúsenosti s obstarávaním. Reč je o spoločnosti Node Group, ktorú cez projekt Svet firiem založili profesionálni zakladatelia schránkových firiem Venice Europe a BPMS so sídlom v Manchestri a Belize. V Žiari nad Hronom a Vranovskej nemocnici sa konali podobné pochybné tendre. Aj tu zvíťazili schránkové firmy založené spoločnosťami, ktoré patria Venice Europe a BPMS: Middle East Invest, Bennet Group a Marlop Group (predtým Messer Group). Žiadna z nich nemá webové stránky ani verejne dostupné telefónne čísla.
Špičkové diagnostické zariadenie pracoviska nukleárnej medicíny vybavené PET/CT kamerou (pozitrónovo-emisná tomografia a počítačová tomografia) v Košiciach uzavreli. Investor, ktorý do vybudovania pracoviska vložil približne 3 milióny eur, skupina Agel biznismena Tomáša Chreneka, zariadenie odmontovali ku koncu marca a odviezli do Česka. Priestory pre PET/CT kameru dal Agel v Košiciach do prevádzky iba v polovici roku 2011. Agel Diagnostic, dcérska spoločnosť Agelu, mal problémy s uzatvorením zmlúv so zdravotnými poisťovňami. Garantované platby mal iba od Union zdravotnej poisťovne. So Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) mali podpísanú zmluvu, no nastal problém s dodatkom zmluvy, ktorý mal určiť cenu a množstvo zdravotných výkonov.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
