—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Štatistiky vo svete uvádzajú, že až 10 percent chorých v nemocniciach sa nakazí nejakou infekciou. Na Slovensku sa minulý rok infikovalo v zdravotníckych zariadeniach viac ako 6-tisíc ľudí. Najčastejšie sa nakazili pri zavádzaní sond, kanýl, katétrov či respiračných prístrojov. Zdravotný stav im okrem ochorení, na ktoré sa liečili, tak komplikovali zápaly pľúc, infekcie močových ciest, hnačky aj ťažké otravy. Nozokomiálne alebo takzvané nemocničné infekcie patria medzi infekcie, ktoré sa vyskytujú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Tieto infekcie vážne komplikujú priebeh choroby, predlžujú dobu hospitalizácie a tým zvyšujú aj finančné náklady na liečenie.
Vlani na Slovensku pribudlo vyše 24.000 nových onkologických ochorení všetkých orgánov okrem nemelanómových zhubných nádorov kože. Z toho vyše 12.500 u mužov a takmer 11.500 u žien. U mužov prevažovali najmä zhubné nádory hrubého čreva (kolorekta), prostaty, pľúc a priedušiek a napokon pier, ústnej dutiny a hltana. U žien boli na prvom mieste zhubné nádory prsníka. Nasledovali zhubné nádory hrubého čreva, tela maternice, pľúc a priedušiek. Muži v najväčšej miere podľahli zhubným nádorom pľúc a priedušiek, hrubého čreva a prostaty. Ženy zas nádorom prsníkov, hrubého čreva, pľúc a priedušiek.
Rastúci počet onkologických ochorení na Slovensku zvyšuje aj náklady na liečbu pacientov s touto diagnózou. V minulom roku uhradila štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) za liečbu onkologických pacientov takmer 296 miliónov eur, čo v porovnaní s rokom 2011 predstavuje nárast o 10 miliónov eur. Hovorkyňa poisťovne Dana Gašparíková uviedla, že k finančne najnákladnejším onkologickým diagnózam patrí zhubný nádor prsníka, na liečbu ktorého VšZP dala v roku 2012 viac ako 49 miliónov eur. Ďalej je to zhubný nádor priedušiek a pľúc a zhubný nádor hrubého čreva, pričom každá z týchto diagnóz predstavovala v minulom roku náklady viac ako 20 miliónov eur.
Na podporu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je z európskych peňazí na tento rok vyčlenených celkovo 10, 7 milióna eur. Na jeden projekt bude možné získať nenávratný finančný príspevok vo výške od 250-tisíc do 500-tisíc eur. Vyplýva to z indikatívneho harmonogramu výziev opatrenia Operačného programu Vzdelávanie na rok 2013. Za európske peniaze by sa mali budovať odborné ľudské zdroje v zdravotníctve. Tento cieľ v sebe zahŕňa nových kvalifikovaných odborníkov, ako aj zvyšovanie zručností zdravotníkov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Druhým z cieľov, na ktoré sú európske peniaze určené, je zavádzanie inovácií a zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania, čo predpokladá tvorbu a aktualizáciu vzdelávacích programov ako aj nové formy vzdelávania.
Z bývalej nemocnice na Bezručovej ulici v Bratislave bude hotel s občianskou vybavenosťou, bytmi a zdravotníckymi zariadeniami. Rekonštrukciu budovy plánuje spoločnosť Bezručova Invest, ktorá nedávno oznámila úradom zmenu vo svojom pôvodnom projekte. Navrhovanou zmenou dochádza k novému dispozičnému riešeniu podzemnej garáže, čo si zároveň vyžiadalo zmenu funkčného usporiadania v rámci objektu Bezručova 3 a 5 oproti pôvodnému investičnému zámeru. Spoločnosť navrhuje komplexnú prestavbu a rekonštrukciu oboch existujúcich budov, ktoré sú zaradené medzi národné kultúrne pamiatky. Prestavba má zachovať a dotvoriť pôvodnú modernistickú koncepciu stavby. Zároveň však majú po novom spĺňať požiadavky, ktoré si vyžiada nová funkcia budov.
Pacient by mal byť vyšetrený rovnako bez ohľadu na to, v ktorej slovenskej nemocnici sa nachádza. Slúžiť na to má manuál, ktorý bude pre konkrétnu diagnózu obsahovať zoznam výkonov, tie bude lekár povinný pri vyšetrení vykonať. Lekári tlačia na ministerstvo zdravotníctva, aby zoznamy výkonov dalo do zákona. Tvrdia, že časť z nich už na ministerstvo doniesli, len ich treba dopracovať. Návody by chránili pacientov, ale aj lekárov. V prípade poškodenia zdravia pacienta by sa lekári mohli obhajovať tým, že urobili všetky vyšetrenia, ktoré určoval zákon. Ministerstvo zdravotníctva však neplánuje vypracovať zoznamy minimálnych výkonov.
Mnohí slovenskí pacienti užívajú naraz lieky predpísané od rôznych lekárov, pričom viacerí lekárov neinformujú o užívaných liekov, napríklad preto, že zabudnú. Podľa zdravotnej poisťovne Dôvera každý tretí poistenec nepovie lekárovi o liekoch, ktoré aktuálne užíva, čo môže viesť aj k zdravotným ťažkostiam spojeným s užívaním viacerých druhov liekov. Prieskum medzi poistencami Dôvery odhalil, že niekedy sa stane aj prípad, keď jednému pacientovi predpísali lekári za pol roka 72 liekov. Dôvera za celý rok zaznamenala medzi poistencami milión liekových interakcií, pričom vo vyše 17.000 prípadoch došlo ku kontraindikácii. Lekára preto treba o užívaní iných liekov vždy informovať!
Kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci by mala po kompletnej rekonštrukcii energetického systému ušetriť ročne zhruba 39 percent nákladov na tepelné hospodárstvo, čo je 390.000 eur. Riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld uviedol, že celý projekt je financovaný z úspory. Realizácia by mala stáť okolo 3,051 milióna eur, pričom úspory sú garantované okolo 3,8 milióna eur. Predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár podotkol, že vďaka mnohým opatreniam sa podarilo znížiť dlh nemocníc samosprávneho kraja z 2,2 milióna eur na 800.000 eur. Projekt kompletnej rekonštrukcie energetického systému v najväčšej nemocnici v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK je podľa Blanára pilotným.
V najväčšej slovenskej nemocnici, Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB), sa skracujú čakacie lehoty pacientov na operácie. Hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská uviedla, že najväčší posun nastal pri plánovaných operáciách bedrového kĺbu a šedého zákalu, na ktoré čakali pacienti najdlhšie spomedzi všetkých zákrokov. V prvom štvrťroku 2013 zoperovali v nemocnici bedrový kĺb o 110 percent viac pacientom ako v rovnakom období roka 2012, čo má byť dôsledok využitia prevádzkových rezerv a lepšej efektivity práce. UNB plánuje skresať čakacie lehoty v tejto oblasti pod 12 mesiacov. Čakacie lehoty pre pacientov sa skrátili aj pri operáciách šedého zákalu. Medziročne podstúpilo tento zákrok takmer o 250 viac pacientov.
Asociácia nemocníc Slovenska sa snaží rozšíriť vyhlášku o záchrankách. Asociácia chce, aby nemocnice zaradené do pevnej siete mali povinnosť vlastniť dve stanice záchraniek a urgentný príjem. Prezident asociácie Marián Petko uviedol, že väčšina nemocníc má vybudované len zvlášť pohotovosti ako internú, chirurgickú, čo má za následok, že pacienta záchranka nepriváža na jedno miesto, ale putuje po jednotlivých pohotovostiach. Ministerka Zuzana Zvolenská sa vyjadrila, že touto témou by sa mohli zaoberať do konca budúceho roka. V prvom rade sa podľa nej bude musieť vyriešiť otázka financovania. Peniaze na nové urgentné príjmy by sa mohli použiť napríklad z fondov Európskej únie.
Podpredseda SDKÚ-DS Viliam Novotný na tlačovej konferencii vyhlásil, že pacienti budú viac doplácať za drahšie lieky a dlhšie čakať na operácie či ošetrenia v ambulanciách. Ďalej dodal, že vláda podľahla lobingu farmafiriem a niektorých lekárnikov a zrušila vernostné zľavy a zmenila cenotvorbu. Podľa neho je problémom aj čakanie na operácie. Novotnému tu chýba stanovenie regulácie maximálnej čakacej doby. Ako dodal, zdravotná starostlivosť má byť poskytnutá do 12 mesiacov, ale ak nie je a pacienti čakajú aj tri či štyri roky, nič sa nestane. Predĺženie čakania v ambulanciách zase podľa neho spôsobia znovu zavedené výmenné lístky, ktoré potrebuje pacient pred vyšetrením u špecialistu.
Zamestnanci nemocníc, ktoré dlhujú Sociálnej poisťovni (SP) na neuhradených odvodoch sa nemusia obávať, že by boli ukrátení na dávkach. Podľa hovorcu SP Petra Višvádera nárok na dávku zo sociálneho poistenia im vznikne aj v prípade, ak ich zamestnávateľ neuhradil poistné. Pre zamestnancov má byť kľúčové to, či sú prihlásení do registra poistencov v SP. Ak si zamestnávateľ splnil prihlasovaciu povinnosť, teda ich prihlásil do registra poistencov Sociálnej poisťovne, všetky dôsledky z neplnenia si odvodovej povinnosti budú vyvodené len voči zamestnávateľovi. Nárokov zamestnancov sa to nedotkne. Skutočnosť či sú prihlásení, si môžu overiť v ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.
Z eurofondov sa na školenia ušlo pred tromi rokmi aj Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), dostal 4,6 milióna eur. ÚVZ podpísal zmluvu v hodnote pol milióna eur s firmou EIP Services na zabezpečenie miestností a občerstvenia na školeniach a preplácanie cestovného účastníkom. Na otázku, koľko zamestnancov a koľkokrát sa zúčastnilo niektorého zo školení, úrad ešte v januári odpovedal, že nedisponuje údajom o počte zamestnancov, ktorí sa zúčastnili vzdelávacej aktivity. Regionálne pracoviská zase reagovali tak, že údaj zverejniť nemôžu. Eurofondy totiž získal a projekt zastrešuje Úrad verejného zdravotníctva. Neskôr poskytnuté údaje poukazujú na otáznu evidenciu účastníkov školenia a sú v nich viaceré nezrovnalosti.
Poslanec NR SR za KDH a exminister zdravotníctva Ivan Uhliarik vyzýva predsedu vlády SR Roberta Fica, aby vyvodil zodpovednosť voči svojmu poradcovi Milanovi Dragulovi, ktorý podľa neho zabránil, aby zdravotné sestry mali vyššie platy. Ako vyhlásil Uhliarik na tlačovej konferencii, zároveň sa obracia na Ústavný súd SR, aby pozastavil zákaz účinnosti zákona upravujúceho mzdy sestier. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská by zase podľa neho mala dať pokyn Všeobecnej zdravotnej poisťovni, aby uvoľnila peniaze prostredníctvom nemocníc na účty sestier, ktoré si ich zaslúžia. Uhliarik tvrdí, že peniaze na vyššie platy sestier boli nachystané a sú.
Na výmenných lístkoch, ktoré treba od apríla pri návšteve špecializovaných lekárov, má byť napísaná aj prvotná diagnóza určená všeobecným lekárom. Tiež to, prečo pacienta k odborníkovi posiela. Všeobecný lekár má na lístok opísať aktuálny zdravotný stav pacienta, predbežne stanoviť chorobu, napísať rozsah a cieľ odporúčaného vyšetrenia a odôvodniť odporúčanie. V praxi to však mnohí všeobecní lekári nerobia. Lekári vidia problém aj v tom, že na odborné vyšetrenie môže posielať len všeobecný lekár. V zákone sa totiž píše, že vyšetrenia u špecialistov sa robia na základe písomného odporúčania všeobecného lekára. Podľa ministerstva zdravotníctva v zákone nie je napísané, že k špecialistovi môže posielať len všeobecný lekár.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
