—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Hĺbková kontrola ministerstva zdravotníctva (MZ) v žilinskej nemocnici, ktorej predchádzala medializácia jej ozdravného plánu, stále pokračuje. Kedy bude uzavretá, rezort zatiaľ nepovedal. Záujem byť jej súčasťou medzičasom prejavil opozičný poslanec Branislav Škripek či zástupcovia Lekárskeho odborového združenia, ministerstvo im nevyhovelo. Hovorkyňa MZ Zuzana Čižmáriková uviedla, že ide o štandardnú hĺbkovú kontrolu, ktorá sa vykonáva roky, bez akýchkoľvek zásahov, rovnakú kontrolu využívali aj opoziční poslanci, keď boli vo vláde. Analytici si však myslia, že ministerstvo malo umožniť účasť na kontrole aj poslancom ako voleným zástupcom občanov alebo predstaviteľom odborov.
Policajti a vojaci budú mať novú nemocnicu. Štát si ju vysníval už v roku 2008, keď Robert Fico vládol prvý raz. Ministerstvo vnútra ešte koncom roka 2008 presviedčalo, že celá akcia nebude štátnu kasu stáť ani euro. Nová nemocnica v centre hlavného mesta sa mala postaviť za peniaze z predaja areálu niekdajšej nemocnice ministerstva obrany na bratislavskej Patrónke. O päť rokov neskôr je jasné, že zámer nevyšiel. Budovateľské plány kryjú peniaze z mimorozpočtových štátnych finančných aktív.
Najväčšia slovenská nemocnica, Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB), skončila vlaňajší rok v strate 52,3 milióna eur, čo je asi o dva milióny viac ako rok predtým. Náklady na mzdy boli podľa jej hovorkyne v porovnaní s rokom 2011 vyššie o 10,5 milióna eur. Mzdy zamestnancov UNB tvoria dve tretiny celkových nákladov a v niektorých mesiacoch pri navyšovaní miezd v roku 2012 presahovali výšku výnosov zo zdravotných poisťovní. Aktuálne má podiel nákladov na mzdy z mesačných príjmov predstavovať 92 percent. Záväzky nemocnice v lehote splatnosti ku koncu roku predstavovali 47,12 milióna eur a po lehote splatnosti 44,17 milióna eur bez penále.
Všeobecnej zdravotnej poisťovni ambícia do konca roka odliečiť všetkých svojich čakajúcich poistencov zrejme nevyšla. Upozornilo na to Združenie zdravotných poisťovní odvolávajúc sa na údaje Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tento sľub bol nereálny už v čase, keď ho štátna poisťovňa dávala, na čo sme vtedy upozorňovali aj verejnosť, aj vládu, povedala prezidentka združenia Katarína Kafková. Podľa nej o nereálnosti sľubov vedela aj samotná poisťovňa, keďže problémom jeho splnenia boli nedostatočné kapacity v nemocniciach. VšZP k septembru 2012 evidovala 6 706 čakateľov. Podľa údajov Úradu pre dohľad, ktoré dostalo združenie, ich v decembri malo byť už 16 158.
Nemocnice, ktoré župy prenajali súkromníkom, nemá kto skontrolovať. Problém vyplával na povrch pri zdravotných sestrách z nemocnice v Žiari nad Hronom, ktoré žiadali štát aj samosprávu o kontrolu pracovných zmlúv. Neuspeli. Ministerstvo odporučilo komore sestier, aby sa obrátila na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý však povedal, že na súkromné nemocnice nemá dosah, pretože môže kontrolovať len hospodárenie s verejnými peniazmi, čo v prípade žiarskej nemocnice neplatí. Tú totiž ako jednu z mnohých župa prenajala súkromníkovi. Analytik však tvrdí, že zasiahnuť môže župa a od apríla aj ministerstvo zdravotníctva.
V roku 2012 minuli farmaceutické spoločnosti na marketing a propagáciu 43 miliónov eur. Suma zahŕňa všetky prostriedky poskytnuté lekárom na semináre, kongresy, propagačné materiály či za účasť lekárov na propagačných aktivitách alebo prieskume trhu. Farmaceutické firmy mali údaje predložiť do konca januára, no podľa ministerstva nie všetky si povinnosť splnili. Hrozia im preto pokuty. Z aktuálnych údajov tejto databázy vyplýva, že výdavky na marketing, propagáciu a nepeňažné plnenia priznalo 158 farmaceutických firiem, 66 firiem priznalo nulové výdavky, informovalo ministerstvo zdravotníctva. Ministerstvo predpokladá, že 150 firiem informáciu nepredložilo, preto voči nim začne správne konanie. Za porušenie zákona môžu doplatiť pokutou 500 až 25-tisíc eur.
Lekárski odborári presviedčajú lekárov v štátnych nemocniciach, aby vypovedali služby na pohotovostiach. Letáky s takouto výzvou sa mali objaviť v niektorých nemocniciach, napríklad v košickej. Jeden z letákov médiám ukázala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, ktorá kroky odborárov nechápe. Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský tvrdí, že združenie letáky nerozdávalo. Podľa neho ide o aktivitu miestnych odborárov v Košiciach. Vypovedanie služieb však hrozí v iných nemocniciach, nielen v Košiciach, kde sa objavili letáky. Odborové združenie doteraz nepristúpilo na zmenu pracovných zmlúv v štyroch nemocniciach, čo znamená, že pohotovosti v nich nie sú personálne pokryté.
Podľa údajov z Národného registra zdravotníckych pracovníkov (NR ZP), malo až 3704 z celkového počtu vyše 18-tisíc lekárov na Slovensku ku koncu roka 2010 celkový pracovný úväzok v zdravotníckom povolaní “lekár a zubný lekár” väčší ako 1,0. To znamená, že takmer pätina slovenských lekárov stíha popri nadčasoch a pohotovostných službách vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov. Najviac plných pracovných úväzkov v zdravotníckom povolaní lekár a zubný lekár mal na konci roka 2010 lekár s 3,5 úväzkami. Ten by musel pracovať denne 28 hodín. Viac ako jeden pracovno-právny vzťah evidoval NR ZP u 4074 lekárov, čo predstavuje 21,7%.
Pod názvom „Málo zdravia za veľa peňazí“ zverejnil v decembri Inštitút finančnej politiky doteraz jednu z najrozsiahlejších analýz, ktorá zisťovala príčiny nízkej efektívnosti slovenského zdravotníctva. Podľa nej najväčšie zdroje neefektívity možno hľadať v zdravotných poisťovniach, v nemocniciach a v oblasti výdavkov na lieky. Bez ambície podoprieť svoj názor hlbšou analýzou, dovolím si tvrdiť, že k uvedeným dôvodom možno bez zaváhania pridať aj ďalší, a to absolútne nedostatočne rozvinutú takzvanú manažovanú (riadenú) zdravotnú starostlivosť. Pri manažovanej zdravotnej starostlivosti zdravotné poisťovne spolu s poskytovateľmi aktívne riadia proces poskytovania zdravotnej starostlivosti s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu efektivitu využitia zdrojov.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zvolala dnes brífing, aby upokojila pacientov v súvislosti s výzvami na odchod lekárov, ktoré sa šíria niektorými nemocnicami. Starostlivosť o pacientov určite nie je ohrozená, môžu preto ostať pokojní, vyhlásila. V platnosti podľa nej ostávajú výsledky rokovaní so zástupcami lekárov. Ministerka bližšie nešpecifikovala, koľko lekárov uvažuje o podaní výpovede. Situácia je dynamická, stále sa mení, vyhlásila. V tejto súvislosti vyzvala lekárov na "konštruktívny dialóg" s cieľom zabezpečiť pacientov neprerušenú a plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť.
Malé a stredné nemocnice chcú od zdravotných poisťovní viac peňazí. O možnom navýšení zmlúv dnes preto Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) rokovala so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou (VšZP) a súkromnou Dôverou. Nemocnice požiadavku na rast zdrojov odôvodňujú zvýšením minimálnej mzdy, platením odvodov z práce na dohodu, infláciou a požiadavkou odborov na plnenie rozhodnutia rozhodcu ohľadne navýšenia miezd zamestnancov. VšZP zástupcom ANS predstavila novú filozofiu nákupu zdravotnej starostlivosti, ktorú by chcela realizovať od apríla. Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti má priniesť viac finančných prostriedkov a motivovať ich k maximálnemu využitiu svojich kapacitných možností na liečbu pacientov. O úprave zmlúv od apríla sa rokovalo aj v Dôvere.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská nevidí problém v tom, že vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb má verejné obstarávanie na starosti žena, ktorá je obvinená z machinácií v nástenkovom tendri. Ide o Zdenku Kudláčovú, ktorá bola takzvanou odborne spôsobilou osobou v tendri takmer za 120 miliónov eur. V jej počítači sa našiel pripravený návrh zmluvy medzi ministerstvom a víťazným konzorciom. Do počítača bol uložený deň predtým, ako výberová komisia otvárala obálky. Autorom dokumentov v jej počítači mala byť firma Avocat, tá zákazku získala.
Český minister zdravotníctva Leoš Heger odsúhlasil, aby sa psychosomatická medicína stala oficiálnym odborom. Odbor, ktorý vidí príčinu zdravotných problémov vo všetkých súvislostiach vrátane duševného stavu, sa tak novou vyhláškou ministerstva zdravotníctva stane jednou z ôsmich nových lekárskych špecializácií. V Nemecku je pre pacientov k dispozícii aj sieť psychosomatických kliník, kde je liečba hradená zo zdravotného poistenia. K najčastejším psychosomatickým problémom patria chronické bolesti hlavy, chrbta či kĺbov, chronická únava, opakované kožné problémy a ekzémy, tráviace problémy a nespavosť. Psychosomatický lekár, ktorý pacienta najmä počúva by mal vedieť určiť, že zdravotné ťažkosti pochádzajú napríklad z problémov v rodine.
Štátne nemocnice musia šetriť. Plán ako na to im pripravilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré ich chce za dva roky dostať zo straty do plusových čísel. Nemocnice tak budú musieť prepúšťať zamestnancov, nakupovať lacnejšie lieky, znížiť náklady na prevádzku a vyberať viac na poplatkoch. V strate sú takmer všetky nemocnice, najhoršie je na tom Univerzitná nemocnica Bratislava. Znižovať straty štátnych nemocníc začal rezort ministerstva zdravotníctva reštrukturalizačnými opatreniami už vlani. Zo straty 156 miliónov eur sa podľa ministerky Zuzany Zvolenskej nemocnice dostali v minulom roku na úroveň 116 miliónov. Hospodárenie sa najviac podarilo zlepšiť univerzitnej nemocnici v Košiciach, fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici a Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach.
Vysoké dlhy štátnych nemocníc chce ministerstvo zdravotníctva dostať pod kontrolu aj novým nákupom liekov. Ten by mal byť centralizovaný a pod priamym dohľadom rezortu. Usporiť by sa tak malo ročne 10 percent z nákladov na lieky. V prvom rade chce ministerstvo zjednotiť ceny, za aké štátne zariadenia lieky nakupujú. Ako totiž nedávno upozornili HN, niektoré cenové rozdiely sú až trojnásobné. Riaditeľ sekcie liekovej politiky ministerstva Adam Hlôška povedal, že cieľom tohto kroku je, aby všetky nemocnice nakupovali lieky za rovnaké ceny a zároveň, aby rokovali aj so samotnými výrobcami a dodávateľmi liekov, a tlačili ich k znižovaniu cien.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
