—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Mnohí ľudia nevedia, ako správne poskytnúť prvú pomoc, keď sú v ohrození života ich blízki, alebo sa stanú napríklad svedkom nehody. Na Slovensku sa preto rozbieha nový projekt Krajina záchrancov, ktorého cieľom je priblížiť tieto život zachraňujúce informácie širokej verejnosti. Znalosť základov prvej pomoci totiž môže v troch štvrtinách prípadov zachrániť život blízkych osôb. Odborný garant projektu Viliam Dobiáš skonštatoval, že nevedomosť, strach a neochota poskytnúť prvú pomoc pripravuje mnohých o šancu na prežitie do príchodu odbornej pomoci. Poukázal, že 75 percent úrazov a nehôd sa stáva v prítomnosti blízkych ľudí a vôľou spolu s vedomosťami im možno zachrániť život.
Sestrám sa nepáčia zmeny vo vzdelávaní zdravotníckych asistentov, pre ktoré sa obávajú svojej profesijnej degradácie. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vidí v tomto kroku úsilie o riešenie nedostatku sestier a finančných zdrojov v zdravotníctve. Ministerstvo zdravotníctva to odmieta. Komora sa obáva, že vzhľadom na navrhované zmeny v rámci praktickej prípravy zdravotníckych asistentov, možno očakávať, že dôjde k úpravám ich kompetencií a následne k degradácii sestier do pozície zdravotníckych asistentov s tým, že budú naďalej nútené vykonávať činnosti sestry. Sestry tak reagujú na zmenu Štátneho vzdelávacieho programu pre stredné zdravotnícke školy.
Vedľajšie úväzky sú pomerne bežným javom u slovenských lekárov pracujúcich v nemocniciach. Medzi najspornejšie prípady patria tie, keď lekár pracuje v nemocnici na plný úväzok a súčasne má svoju súkromnú ambulanciu. U gynekológa alebo pediatra to znamená, že lekár okrem platu v nemocnici dostáva mesačne platbu za každého pacienta vo svojej kartotéke, aj keď im môže byť k dispozícii iba niekoľko dní v mesiaci. Títo lekári, spolu so všeobecnými lekármi, sa na rozdiel od špecialistov nemusia obávať, že by nedostali zmluvu od zdravotnej poisťovne, keďže podľa zákona je zdravotná poisťovňa s nimi povinná uzatvoriť zmluvu v momente, keď majú čo len jedného poistenca.
Európska komisia (EK) dnes uviedla, že ochrana pred pasívnym fajčením v EÚ sa výrazne zlepšila. V roku 2012 bolo pasívnemu fajčeniu v baroch vystavených 28 percent európanov. Oproti roku 2009 ide o zníženie zo 46 percent. Správa EK vychádza zo správ, ktoré vypracovalo 27 členských štátov v nadväznosti na odporúčanie Rady z roku 2009 o prostredí bez dymu, v ktorom boli vlády vyzvané, aby prijali právne predpisy s cieľom chrániť občanov pred vystavením tabakovému dymu. Správa rozptýlila obavy, že zákaz fajčenia má negatívny vplyv na príjmy barov a reštaurácií. Preukázalo sa, že hospodársky vplyv bol doteraz obmedzený, neutrálny, ba dokonca pozitívny.
Má poistenec v zdravotnej poisťovni nárok na preplatenie prvej zubnej protézy? V prípade, že sa na výrobu použije nadštandardný materiál a poistenec s tým súhlasil, uhrádzame zubnú protézu tiež len do výšky štandardného materiálu a rozdiel dopláca poistenec, informovala Monika Šimunová z ZP Dôvera. Judita Smatanová, hovorkyňa Union ZP uvádza, že snímateľná náhrada čiastočná alebo celková v štandardnom prevedení patrí medzi zdravotné pomôcky na mieru, ktoré sú v plnom rozsahu hradené z verejného zdravotného poistenia, a preto poistenec nebude nič doplácať. Na bezplatnú výmenu sa čaká tri roky. Po uplynutí troch rokov a súhlase stomatológa je poistencovi uhradená nová protéza.
Dlh zdravotníckych zariadení na neuhradenom poistnom voči Sociálnej poisťovni dosiahol na konci roku 2012 48,7 milióna eur. Oproti novembru 2012 tak došlo k poklesu pohľadávok o 6,8 milióna eur. Ako však vyplýva z informácie Sociálnej poisťovne, medziročne došlo k nárastu o 29,9 milióna eur. Pohľadávky zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva predstavovali na konci roka 2012 vyše 53 percent z celkového objemu pohľadávok, teda 25,8 milióna eur. Sociálna poisťovňa evidovala ku koncu minulého roku celkovo 21 sledovaných zdravotníckych zariadení s pohľadávkou, z toho je šesť štátnych zdravotníckych zariadení a 15 transformovaných.
Medzi zdravotníckymi odbormi a strednými a malými nemocnicami sa rysuje dohoda o kolektívnej zmluve, ktorá by okrem iného riešila aj rast platov nemocničných zamestnancov. Odbory pôvodne žiadali 10-percentné navýšenie, súčasný kompromisný návrh hovorí podľa šéfa Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Antona Szalay o 2,5-percentom raste miezd všetkých zamestnancov, netýkal by sa však tých, ktorým mzdy vlani rástli. V stredu 27. februára zasadne Rada Asociácie nemocníc Slovenska, po ktorej bude jasné, ako sa k takémuto návrhu jej členovia postavia a či sú schopní ho vzhľadom na financie zabezpečiť.
Chirurgická liečba obezity nepomáha znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť v porovnaní s tým, koľko prostriedkov je potrebné vynaložiť na liečbu chorôb súvisiacich s obezitou. Na štúdii sa zúčastnilo takmer 30-tisíc osôb, ktoré chirurgickú liečbu obezity podstúpili a podobný počet osôb, ktoré zákrok nepodstúpili, no trpia na diagnózy úzko súvisiace s obezitou. Analýza porovnávala náklady na zdravotnú starostlivosť u skupiny, ktorá chirurgickou liečbou prešla pred šiestimi rokmi, so skupinou ľudí, ktorí na zákroku neboli. Štúdia ukázala, že u ľudí po zákroku boli síce náklady na lieky a ambulantné návštevy u lekára nižšie, no za nemocničnú starostlivosť pri opakovaní liečebných procedúr vyššie.
Elektronizácia zdravotníctva sa má posunúť ďalej, vláda dnes schválila návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS) z dielne ministerstva zdravotníctva. Ako vyplýva z materiálu, poistenci by od zdravotných poisťovní mali do konca roku 2015 dostať preukaz s elektronickým čipom. Elektronizácia zdravotníctva by si v tomto roku mala vyžiadať náklady 1,2 milióna eur, tie by sa mali využiť na licenčné pokrytie prevádzkovateľa eHealth, podporu legislatívneho tímu a náklady na prevádzkovanie NZIS. Prevádzka NZIS si okrem toho v tomto roku vyžiada 3,9 milióna eur, v nasledujúcom roku 9,3 milióna a v roku 2015 a 2016 to má byť 9,5 milióna eur.
Niektoré lekárne odmietli prevziať od pacientov nespotrebované lieky, ktorým už uplynula doba použiteľnosti. A to aj napriek tomu, že táto povinnosť im vyplýva zo zákona, tak ako je Štátny ústav pre kontrolu liečiv povinný zabezpečiť ich zber z lekární a zneškodnenie. Lekárnici sa odvolávali na niekoľkomesačný problém, keď ústav vlani obmedzil jesenný zber starých liekov, pretože mu chýbali peniaze. Ústav tvrdí, že v tejto chvíli zber už prebieha, bol spustený 5. februára. Štátny ústav pre kontrolu liečiv verí, že aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva sa podarí finančné problémy vyriešiť a že k podobnej situácii už nedôjde.
Podklady na výučbu zdravotníkov, ktorí budú mať na starosti rozbehnutie nového systému financovania nemocníc (DRG) v praxi, sú pripravené. Stále však chýba legislatíva. Bez nej podľa predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Moniky Pažinkovej nebude možné začať. Ešte začiatkom decembra minulého roka zaslal úrad ministerstvu zdravotníctva na odobrenie tzv. Zoznam zdravotných výkonov, ktorý by mal byť spolu s Medzinárodným katalógom chorôb základom nového odmeňovania nemocníc. Stále nemáme odpoveď od ministerstva, povedala Pažinková. Kým začnú vzdelávať ľudí, zoznam výkonov musí byť podľa nej vydaný ako nariadenie vlády. Katalóg chorôb by mal byť zase zapracovaný do dvoch zákonov.
Systém prehľadnejších a spravodlivejších platieb v nemocniciach (DRG systém) by mal fungovať v roku 2016. Od apríla bude Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou školiť ľudí. Školenie takmer 3200 ľudí chce uzavrieť do konca budúceho roka. Školenia majú stáť vyše sedem miliónov eur a platiť sa majú najmä z eurofondov. Ôsmi ľudia sú už vyškolení, vzdelávali sa v Nemecku, teda v krajine, ktorej model DRG preberáme. Zaplatíme za to 1,4 milióna eur. Zavedenie nového systému vnímajú viaceré nemocnice aj zdravotné poisťovne pozitívne. Očakáva sa od nej, že prinesie poriadok do toho, za čo poisťovne platia.
Ak zdravotník pochybí a zastavia mu výkon povolania v niektorom členskom štáte Únie, v budúcnosti nebude môcť rátať s tým, že ho príjmu v inom. Európska komisia plánuje zaviesť varovný systém, ktorý má štáty upozorňovať na pracovníkov s čiernym bodom v curriculum vitae. Návrh Komisia predložila ešte vlani. Mechanizmus návrhu sa má vzťahovať na zdravotnícke povolania, pri ktorých sa kvalifikácia uznáva automaticky. Komisia svoj návrh odôvodňuje tým, že sa vyskytli prípady, keď sa zdravotník, ktorému bol zakázaný výkon povolania v jeho domovskom členskom štáte, presťahoval za prácou do zahraničia a členské štáty si toho neboli vedomé.
Slovenská zdravotnícka univerzita (SZU) kúpi informačný systém pre Fakultu zdravotníctva v Banskej Bystrici za štyri milióny eur. Realizáciou poverila firmu Lynx, ktorá spolu so spoločnosťou Ness a partnermi dostala aj štyridsaťmiliónovú zákazku na vytvorenie systému elektronického zdravotníctva eHealth. Projekt zdravotníckej univerzity je financovaný z eurofondov, ktoré čerpala aj pri rekonštrukcii fakulty zdravotníctva. Tendre na dostavbu však vtedy sprevádzali problémy s nespokojnými účastníkmi. V tom poslednom sa o zákazku snažil len Lynx. Nový informačný systém od firmy Lynx by mal podporiť výskum v oblasti environmentálneho zdravia, skríningu novorodencov a telemedicíny.
Zo Slovenska miznú lieky na vážne choroby. Pacienti s poruchami spánku, epilepsiou či stavmi po infarkte sa nemajú čím liečiť. Aj keď výrobca lieky na náš trh dodáva, do lekární sa z nich sa dostane len časť, zvyšok sa totiž vyváža do zahraničia. Na Slovensku je cena liekov oproti susedným krajinám nižšia, a preto sa stali vývozným artiklom. Podľa odhadov ročný obrat na predaji liekov do zahraničia predstavuje okolo 300 miliónov eur. Vývoz liekov sa zvýšil v čase, keď zdravotnícky rezort viedol Ivan Uhliarik. Súčasná šéfka rezortu Zuzana Zvolenská síce sprísnila kontrolu reexportu, no tá zatiaľ nefunguje.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
