—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Štrnásťpercentná sadzba sa vzťahuje len na dividendy vyplatené zo ziskov dosiahnutých za rok 2013 a neskôr. Navyše sa v tomto prípade nebude prihliadať na iné zdravotné odvody zaplatené napríklad zo zamestnania či z podnikania, ale zavádza sa osobitný vymeriavací základ na príjmy z dividend. Čiže takéto odvody zostávajú mimo klasického ročného zúčtovania odvodov. Pre dividendy zo ziskov za roky 2011 a 2012 platí naďalej sadzba 10 percent a ešte „staršie“ dividendy nepodliehajú zdravotným odvodom vôbec, aj keby si ich majitelia nechali vyplatiť tento rok. Podľa údajov rezortu zdravotníctva sa po prvom roku k tejto povinnosti prihlásilo iba 122 osôb a dokopy sa takto vybralo 53-tisíc eur.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská pre chybu stiahla z rokovania parlamentu novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. O ďalšom postupe o návrhu zákona by mala rozhodnúť na svojom zasadnutí vláda dňa 7. marca 2013 Zvolenskej novelu SaS. Jozef Mihál upozornil na to, že podľa návrhu novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia si bude musieť po 1. júli tohto roku tristotisíc živnostníkov zaplatiť u poskytovateľov pracovnej zdravotnej služby audit hodnotenia zdravotného rizika a kategorizáciu svojej práce. Ministerstvo zdravotníctva SR uviedlo, že išlo iba o administratívnu chybu.
Lekári sa aj po skončení školy musia povinne vzdelávať, ukladá im to zákon. Podľa neho musia za určitý čas získavať kredity, inak im hrozí pokuta do 600 eur aj odobratie licencie. Mnohí lekári to považujú za stratu času. Viac ako 200 lekárom hrozí pokuta za to, že nemajú dostatok kreditov. Ich zbieranie kontroluje Slovenská lekárska komora. Podľa Viktora Dobiša z odboru kontinuálneho vzdelávania Slovenskej lekárskej komory lekár musí za päť rokov nazbierať 250 kreditov a tie dosiahne účasťou na rôznych kongresoch, prednáškach či publikovaním v odborných časopisoch aj výskumnou činnosťou.
Lekárski odborári sú naďalej proti zavádzaniu trojzmenných prevádzok v slovenských nemocniciach. Podľa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) je takýto krok proti pacientom. Odborári sú presvedčení, že povedie k zníženiu štandardu zdravotnej starostlivosti a právnu normu vnímajú ako snahu o ich zastrašovanie, aby neodporovali pri presadzovaní záujmov finančných skupín v nemocniciach. Odbory v tejto súvislosti poukazujú aj na analýzu Inštitútu pre výskum práce a rodiny z roku 2011, ktorá "konštatuje, že trojzmenná prevádzka prináša pre pacienta iba negatíva". Zavedenie viaczmenných prevádzok umožnila novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Od apríla má zo súčasnej siete záchrannej služby ubudnúť 27 ambulancií rýchlej lekárskej pomoci (RLP). Celkový počet pojazdných ambulancií zostane zachovaný. Naďalej ich v rámci celého Slovenska bude 280. Zmení sa len pomer posádok s lekárom z terajších 118 na 91 a bez lekára zo 155 na 182. Na základe chystaného opatrenia ministerstva sa tiež majú zmeniť platby štátu na sanitky. Každá rýchla ambulancia bez lekára by si tak mala mesačne prilepšiť o 261,30 eura, zo 16 082,46 na 16 343,76 eura. Ambulancii s lekárom by sa finančné prostriedky mali navýšiť až o 543,20 eura, zo súčasných 27 882,89 na 28 426,09 eura.
Nemocnice, ktoré budú operovať, dostanú viac peňazí. Za každého odoperovaného pacienta na vybraných 18 chirurgických odboroch by si mali prilepšiť o sto eur. Novú filozofiu financovania zavádza Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) od apríla tohto roka. Týkať sa bude všetkých univerzitných, fakultných a všeobecných nemocníc. Cieľom tohto opatrenia je podľa generálneho riaditeľa VšZP Marcela Foraia, aby sa pacienti dostali na bežné i plánované operácie skôr ako doteraz. Podľa informácií VšZP je index operovanosti na mnohých chirurgických oddeleniach nižší ako 50 percent. Podľa Foraia bolo pre niektoré nemocnice výhodnejšie prijať pacienta a neoperovať, čo je nežiaduci stav.
>> viac na webnoviny.sk >>
>> viac na teraz.sk >>
>> viac na aktualne.sk >>
V minulom roku narástol dlh slovenských nemocníc voči Sociálnej poisťovni (SP) o približne tridsať miliónov eur. Viac ako polovica z celkovej neuhradenej sumy na úrovni 48,7 milióna eur pripadá na nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, zvyšok dlhujú nemocnice patriace pod samosprávy. Záväzky štátnych nemocníc voči SP sa pritom výrazne znížili pred koncom minulého roka, po tom ako sa minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerka zdravotníctva a riaditeľ Sociálnej poisťovne dohodli na tom, že poisťovni päť nemocníc uhradí približne 10 miliónov eur. Dlh štátnych nemocníc sa tak z novembra na december znížil o 33 percent.
Štátne nemocnice boli koncom minulého roka donútené vládou splatiť svoje dlhy v Sociálnej poisťovni. Päť zdravotníckych zariadení jej tak dokopy poslalo 10,4 milióna eur. Dva mesiace nato opäť generujú stratu a poisťovni dlhujú dokonca ešte viac. Len Univerzitná nemocnica Bratislava k dnešnému dňu na poistnom, ktoré neplatí za svojich zamestnancov, dlhuje viac ako 19,7 milióna eur. Fakultná nemocnica v Banskej Bystrici, ktorá v decembri poslala do Sociálnej poisťovne 2,2 milióna eur, má teraz nesplatené záväzky vo výške 4,3 milióna eur. Nemocnice sa bránia tým, že majú nesplatené pohľadávky voči viacerým subjektom a musia sa riadiť svojimi možnosťami.
Vláda pokračuje v plánoch zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská v najbližších dňoch predloží zákon, ktorý bude riešiť aj vyvlastnenie dvoch súkromných poisťovní. Tie tvrdia, že vyvlastneniu sa budú brániť. Zvolenská tvrdí, že transformačný zákon je vo finálnom štádiu a podľa ministerky je táto legislatívna norma pripravená veľmi kvalitne. Transformačný zákon by mal určiť aj spôsob oceňovania súkromných zdravotných poisťovní. V najbližších dňoch by sa malo podľa Zvolenskej začať aj verejné obstarávanie na firmu, ktorá stanoví cenu zdravotných poisťovní. Spoločnosť by mala zabezpečovať ekonomické a právne poradenstvo pri zavádzaní jednej poisťovne.
Väčšina ľudí, 85 percent, si podľa prieskumu, ktorý si dalo urobiť Združenie zdravotných poisťovní (ZZP), v ktorom sú súkromné poisťovne, želá zachovanie pluralitného systému verejného zdravotného poistenia, teda možnosti výberu zdravotnej poisťovne. Šéfka združenia Katarína Kafková preto tvrdí, že vládu pacient nezaujíma, keďže poistenci jednu zdravotnú poisťovňu nechcú. Kabinet v tomto prípade podľa súkromných poisťovní nehľadí na verejný záujem. Súkromné poisťovne okrem toho vláde vyčítajú, že stále nepredložila analýzu potvrdzujúcu výhodnosť systému jednej štátnej poisťovne a návratnosť prostriedkov, ktoré bude celý proces stáť. Ministerka na margo prieskumu podotkla, že jeho vzorka bola reprezentatívna asi tak ako ona sama.
Podľa prezidenta SLK Mariana Kollára, súčasný počet lekárov nedokáže v plnej miere zabezpečiť ústavnú ambulantnú starostlivosť. Týmto reagoval na blog analytika INEKO Dušana Zachara, v ktorom sa uvádza, že približne pätina slovenských lekárov stíha popri vo svojom hlavnom zamestnaní ešte aj lekársku prácu pre iných zamestnávateľov. Šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský na margo čísel INEKO poznamenal, že v analýze miešajú dokopy rôzne oblasti zdravotníctva a vychádzajú z neaktuálnych dát. Lekár DFN v Bratislave Martin Víglaský upozorňuje, že v ich nemocnici mali v rokoch 2007-2010 lekári v 1,0 pracovnom pomerene ešte druhú pracovnú zmluvu u toho istého zamestnávateľa, na základe ktorej vykonávali prácu v pohotovosti.
Projekt vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne nejde celkom podľa plánu. Podľa dostupných dokumentov ministerstva zdravotníctva mešká približne tri mesiace. Pôvodný harmonogram zavedenia unitárneho systému totiž rátal s tým, že verejné obstarávanie na služby právneho a ekonomického poradenstva s ním súvisiace sa začne do konca novembra minulého roka. Tender mal trvať štyri až päť mesiacov a skončiť mal do konca apríla. Žiadne obstarávanie v tejto súvislosti však zatiaľ vyhlásené nebolo. Na svete zatiaľ nie je ani takzvaný Transformačný zákon. Podľa plánov ministerstva zdravotníctva by mal pritom zákon platiť už od mája.
Najväčšie problémy riešia nemocnice, ktoré spravujú župy. Až pätnásť nemocníc v pôsobnosti samospráv sa topí v dlhoch. Ku koncu roka sa ich dlhy na odvodoch Sociálnej poisťovni vyšplhali na vyše 22 miliónov eur, čo je polovica dlhov všetkých nemocníc. Kým štátnym nemocniciam sa darí dlhy splácať, župným nemocniciam z mesiaca na mesiac narastajú. Najhoršie sú na tom nemocnice v Žilinskom a Trenčianskom kraji. Predsedovia samosprávnych krajov vidia cestu v oddlžovaní štátom. Ten sa však oddlžovať zatiaľ nechystá. Za najväčší problém župy považujú nedostatok finančných prostriedkov, ako aj fakt, že štátne nemocnice v minulosti ministerstvo zdravotníctva oddlžilo.
Možnosť priplatiť si za nadštandardné služby priniesla českému zdravotníctvu iba mierny nárast zdrojov. Podľa odhadov tamojšieho ministerstva zdravotníctva sa vybralo v prvom polroku 2012 za nadštandardnú zdravotnú starostlivosť približne 30 až 40 miliónov českých korún (1,18 -1,57 milióna eur). Celkovo pritom na zdravotníctvo ide ročne okolo 300 miliárd českých korún (11,8 miliardy eur). Nemocnice v Čechách zhodne tvrdia, že ľudia nemajú príliš záujem o lepšie očné šošovky pri implantácii vnútroočnej šošovky, očkovanie či ľahké sádry. Záujem je o lepšie vybavené izby, za ktoré si však pacienti v prípade záujmu smeli platiť už pred reformou.
Občianske preukazy by sa v budúcnosti mohli spojiť s preukazmi poistencami. O takejto možnosti by podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej (Smer-SD) mali rokovať rezorty zdravotníctva, financií a vnútra. Zvolenská uviedla, že chcú znova preskúmať, či je možné nejakým spôsobom spojiť vydávanie občianskych preukazov s elektronickým čípom a prístupom do eHealth. Súčasný projekt elektronizácie zdravotníctva ráta s vlastnou zdravotnou kartičkou, ale ako poukázala Zvolenská, dôležité je, aby bol projekt čo najefektívnejší. Vláda počas týždňa schválila návrh zákona o Národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorého začiatok sa už viackrát posúval. Zákon zavádza aj pojmy ako elektronická zdravotná knižka, pacientsky sumár či elektronický zdravotný záznam.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
