Dlhy a právna forma zdravotníckych zariadení

pondelok, 25. december 2006, 10:00

Na hospodárenie zdravotníckych zariadení má vplyv veľký počet vzájomne prepojených faktorov interného (napr. kvalifikácia a motivácia manažmentu, akcionárov a zamestnancov, právna forma zdravotníckeho zariadenia) aj externého prostredia (ochrana pred exekúciami, priority v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

Už niekoľkokrát sme poukazovali na dôležité prepojenie medzi právnou formou organizácie, tvrdými rozpočtovými obmedzeniami a jej vôľou hospodáriť bez zadlžovania sa. Potvrdzujú to aj údaje o dlhu zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni, ktoré demonštrujú zmenu správania sa nemocníc vyplývajúcu zo zmeny očakávaní v závislosti od nastavenia externého prostredia.

Sociálna poisťovňa je najmäkší veriteľ

Dlh zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni tvoril vždy významnú časť ich celkových dlhov. Údaje za rok 2004 dokumentujú, že v zariadeniach MZ SR predstavoval 35 % z celkových dlhov a v delimitovaných zariadeniach dokonca 51 %. V oboch prípadoch išlo o najväčšiu položku. Podiel dlhu voči Sociálnej poisťovni významne poklesol v roku 2005 po oddlžení prostredníctvom akciovej spoločnosti Veriteľ – na 6 % v zariadeniach MZ SR a 19 % v delimitovaných zariadeniach.

Takýto vysoký podiel na celkových dlhoch vyplýva z unikátneho postavenia Sociálnej poisťovne medzi veriteľmi zdravotníckych zariadení. Najväčšiu položku nákladov nemocníc tvoria mzdy (približne 60-70 %), ktoré zdravotnícke zariadenia musia vyplatiť, ak nechcú prísť o personál a následne o povolenie. Druhou významnou skupinou veriteľov sú súkromní dodávatelia materiálu, liekov, energie, potravín a ostatných komodít. V prípade, že títo nedostanú zaplatené, môžu odmietnuť ďalšie dodávky alebo prerušiť dodávku energií. Preto sa s nimi zdravotnícke zariadenia zvyčajne dohodnú na postupnom, hoci aj oneskorenom splácaní.

Samostatne sledovanou kategóriou bol aj dlh voči zdravotným poisťovniam. Ten výrazne poklesol potom ako legislatíva umožnila vzájomný zápočet záväzkov a pohľadávok medzi zdravotným poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami. Miestom najmenšieho odporu, kde môže dlh rásť, sa tak stali platby do Sociálnej poisťovne. Medzi výnosmi zdravotníckeho zariadenia a dlhmi voči Sociálnej poisťovni totiž neexistuje žiaden vzťah. Navyše, väčšinou ide o dlh štátnej nemocnice voči štátnej Sociálnej poisťovni. Štátne nemocnice tak podvedome počítajú so zhovievavým prístupom Sociálnej poisťovne, ako aj s tým, že sa to nejako politicky urovná.

Zmeny očakávaní a vývoj dlhu

Vo vývoji dlhu zdravotníckych zariadení od spustenia reformy Rudolfa Zajaca v januári 2005 je možné pozorovať niekoľko zásadných zlomov, ktoré ho rozdeľujú na tri etapy. Jednotlivé etapy je možné charakterizovať podľa rôznej výšky dlhu v závislosti od zmien v externom prostredí zdravotníckych zariadení (Tabuľka 1):

  • etapa ohlasovaného oddlžovania (december 2004 – november 2005)
    napriek schváleniu reformy zdravotníctva na jeseň 2004, existujúcej spoluúčasti pacientov a prebiehajúcej transformácii zdravotných poisťovní, prevládajú mäkké rozpočtové obmedzenia. Okrem pretrvávajúcej ochrany pred exekúciami a tabuľkových platov, dôležitú úlohu zohráva aj očakávané oddlžovanie prostredníctvom Veriteľa, a.s. Pri takomto nastavení podmienok externého prostredia platí, že „najlepší manažment“ je ten, ktorý hospodári zle a vytvorí najväčší dlh, ktorý mu štát preplatí (Graf 1),

  • transformačná etapa (december 2005 – jún 2006)
    postupné zavádzanie tvrdých rozpočtových obmedzení najmä v dôsledku postupnej transformácie zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti so štandardnými účtovnými postupmi a povinnosťou vyhlásiť na seba konkurz v prípade dlhodobej insolventnosti (Graf 2),

  • etapa opätovného zmäkčovania (júl 2006 – november 2006)
    Nová vláda prijala hneď po svojom nástupe dve kľúčové opatrenia vplývajúce na zmenu správania zdravotníckych zariadení. V prvom rade pozastavila rozbehnuté transformácie a odložila transformáciu zostávajúcich zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. V druhom rade opätovne zaviedla retrospektívnu ochranu pred exekúciami pre zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR, neziskové organizácie ako aj delimitované zdravotnícke zariadenia na obce a VÚC do konca roku 2007. Z tejto ochrany však boli vyňatí všetci súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Platnosť tejto novely zákona z dôvodu protiústavnosti dočasne pozastavil Ústavný súd SR svojím predbežným opatrením v decembri 2006. Zároveň zrušenie poplatkov pripravilo poskytovateľov o časť príjmov a podpora požiadaviek zvýšiť mzdy zamestnancom v zdravotníctve vytvára tlak na realokáciu zdrojov v rámci zariadení od dodávateľov k zamestnancom (Graf 2).

#TABULKA

Graf 1: Etapa ohlasovaného oddlžovania – celkový dlh zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni, december 2004 až november 2005, v mil. Sk

Zdroj: Health Policy Institute podľa údajov Sociálnej poisťovne

Poznámka: údaje zahŕňajú všetky zdravotnícke zariadenia, voči ktorým Sociálna poisťovňa evidovala v uvedenom období pohľadávku.

Graf 2: Vývoj celkového dlhu zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni podľa pobočiek Sociálnej poisťovne, december 2005 až október 2006, v mil. Sk

Zdroj: Health Policy Institute podľa údajov Sociálnej poisťovne

Poznámka: údaje zahŕňajú všetky zdravotnícke zariadenia, voči ktorým Sociálna poisťovňa evidovala v uvedenom období pohľadávku.

Vplyv transformácie na vývoj dlhu

Transformácia zdravotníckych zariadení z príspevkových organizácií na akciové spoločnosti zohráva kľúčovú úlohu pre zlepšenie ich hospodárenia. Hoci v novembri 2005 boli vysporiadané všetky dlhy voči Sociálnej poisťovni, zariadenia, ktoré neprešli transformáciou na štátom vlastnené akciové spoločnosti (alebo sa na ňu aspoň nepripravovali), sa naďalej zadlžujú (Graf 3). Medzi ne patria zdravotnícke zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR so sídlom v Bratislave, Košiciach, Prešove a Banskej Bystrici.

Naopak, zdravotnícke zariadenia, ktoré transformáciou prešli alebo ktorých transformácia bola už schválená predchádzajúcou vládou, hospodária naďalej vyrovnane. Do tejto kategórie patria zdravotnícke zariadenia v Poprade (prešlo transformáciou), Nových Zámkoch (transformácia schválená uznesením vlády SR č. 158/2005 zo dňa 21.12.2005), Žiline a Martine (transformácia schválená uznesením vlády SR č. 158/2005 zo dňa 21.12.2005).

V sledovanom období sa transformovali alebo pripravovali na transformáciu aj niektoré zariadenia v Bratislave, Košiciach a Banskej Bystrici. Vývoj ich dlhu nie je možné analyzovať samostatne. Údaje boli dostupné len podľa pobočiek Sociálnej poisťovne a nie samostatne podľa zdravotníckych zariadení. Pre porovnanie preto neboli vybraté konkrétne zariadenia, ale okresy, v ktorých:

  • sú všetky monitorované zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti MZ SR (Nové Zámky),

  • zariadenia mimo pôsobnosť MZ SR nevykazovali k októbru 2006 žiaden dlh voči Sociálnej poisťovni (Banská Bystrica, Košice, Martin, Poprad, Prešov, Žilina).

Výnimkou bola Bratislava, kde však dlh iných ako štátnych zariadení predstavoval v októbri 2006 len 3,2 % z celkového dlhu voči Sociálnej poisťovni.

Uvedené údaje o raste dlhu poskytujú dostatočné dôkazy o výhodnosti právnej formy „akciová spoločnosť“ a nevyhnutnosti tvrdých rozpočtových obmedzení pre zdravé ekonomické fungovanie lôžkových zariadení a vyrovnané hospodárenie verejných financií.

Graf 3: Vývoj dlhu vybraných zdravotníckych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti MZ SR voči Sociálnej poisťovni podľa pobočiek Sociálnej poisťovne

Zdroj: Health Policy Institute podľa údajov Sociálnej poisťovne

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia