Značka: Sociálna poisťovňa

Poslanci NR SR schválili novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá novelizuje viacero ďalších zdravotníckych zákonov ako i zákon o sociálnom poistení či zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Medzi schválenými zmenami je napr. povinnosť všeobecných lekárov uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, ochrana štátnych nemocníc pred exekúciami, povinnosť previesť kmeň likvidovanej poisťovne výlučne na štátnu poisťovňu či právo Sociálnej poisťovne odpustiť penále.

Celkový objem pohľadávok Sociálnej poisťovne (SP) voči zdravotníckym zariadeniam dosiahol k 30. novembru minulého roka 1,143 mld. Sk (37,94 mil. €). Objem pohľadávok SP voči zdravotníckym zariadeniam sa tak za päť mesiacov zvýšil o takmer 40 mil. Sk (1,328 mil. €). Vyplýva to z Informácie o vývoji pohľadávok SP voči zdravotníckym zariadeniam k 30. novembru 2008, ktorú zverejnila poisťovňa.

Pohľadávky Sociálnej poisťovne (SP) na poistnom voči štátnym a transformovaným zdravotníckym zariadeniam dosiahli ku koncu februára takmer 1,05 mld. Sk. Kým ku koncu januára, dokedy mohli zdravotnícke zariadenia využiť tzv. generálny pardon, teda odpustenie povinnosti platiť penále za podmienky zaplatenia dlžného poistného, klesli pohľadávky SP voči zdravotníckym zariadeniam medzimesačne takmer o 280 mil. Sk, počas februára po skončení možnosti využiť generálny pardon stúpli o 61,17 mil. Sk.

Suma záväzkov zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni predstavovala ku koncu augusta 2007 1,25 mld. Sk (istina 1,19 mld. Sk a predpísané penále 55 mil. Sk). Od 1.1.2006 do 31.8.2007 stúpol dlh štátnych zdravotníckych zariadení z 450 mil. Sk na 814 mil. Sk (65,4 % z celkového záväzku).

Ministerstvo zdravotníctva vo svojej správe o vývoji zadlženosti vyvoláva dojem, že dlh zdravotníckych zariadení sa spomaľuje. V informácii pre vládu však zamlčuje dôležitú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa voči nemocniciam nepredpisuje penále v plnej výške.

Počas uplynulých 17 mesiacov stúpol dlh štátnych zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. Naopak, zadĺženie zariadení v pôsobnosti miest a vyšších územných celkov resp. ktoré majú právnu formu neziskových organizácií, v sledovanom období kleslo.

Už niekoľkokrát sme poukazovali na dôležité prepojenie medzi právnou formou organizácie, tvrdými rozpočtovými obmedzeniami a jej vôľou hospodáriť bez zadlžovania sa. Potvrdzujú to aj údaje o dlhu zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni, ktoré demonštrujú zmenu správania sa nemocníc vyplývajúcu zo zmeny očakávaní v závislosti od nastavenia externého prostredia.