Zrušené úlohy

pondelok, 07. január 2008, 14:00

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) predložilo v závere roka návrhy na zrušenie ďalších dvoch úloh, ktoré vláda uložila ministrovi zdravotníctva v januári a máji tohto roku. Predmetom úloh bolo vypracovanie správy o poskytovaní finančne náročnej liečby (FNL) a vytvorenie jednotnej osnovy výkazníctva a účtovníctva záväznú pre všetky zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia. Podobne ako v prípade zrušenia úlohy, na základe ktorej malo MZ SR vypracovať projekt zlúčenia VšZP a SZP (Ministerstvo chce odložiť rozhodovanie o zlúčeni, IntoBalance 8/2007), je aj v tomto prípade rušenie zmysluplných úloh neopodstatnené a na škodu dobrej veci.

Pri prvej úlohe zdôvodnilo MZ SR návrh na jej zrušenie tvrdením, že: „Definícia finančne mimoriadne náročnej liečby nie je legislatívne upravená a zdravotné poisťovne ju preto osobitne neevidujú a nevykazujú a majú rozdielne kritériá jej posudzovania.“ Podľa MZ SR je „vypracovanie správy o poskytovaní finančne mimoriadne náročnej liečby, ktorá by objektívne a komplexne podala informáciu o tejto oblasti vzhľadom na nejednotnosť a nehomogénnosť vstupných údajov nerealizovateľné.“

Uvedené zdôvodnenia sú však nezmyselné a vyjadrujú neochotu MZ SR sa uvedenou témou zaoberať. Na to, aby mohlo MZ SR vypracovať správu o FNL určite nepotrebuje žiadnu legislatívnu definíciu. Obsahový význam „finančne náročnej liečby“ vyplýva priamo z tohto slovného spojenia. Ide o taký typ zdravotníckych intervencií, ktoré sú náročné na finančné zdroje. Akú hodnotu má liečba, ktorá je mimoriadne finančne náročná malo určiť v správe ministerstvo, a nie zdravotné poisťovne. MZ SR bežne používalo ekvivalenty pojmu finančne náročná liečba vo svojich materiáloch (viď Rámček). Je preto neopodstatnené tvrdiť, že na vypracovanie správy je potrebné ukotvenie definície FNL v legislatíve. K tomuto názoru sa priklonil aj podpreseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý v pripomienkovom konaní zásadne nesúhlasil so zrušením úlohy a uviedol: „Neexistencia presnej normatívnej definície „finančne mimoriadne náročnej liečby“ nemôže byť prekážkou vypracovania materiálu informačnej (t.j. nelegislatívnej povahy). MZ SR sa práve v takejto správe malo pokúsiť vytvoriť aspoň pracovnú definíciu tohto pojmu a na záver správy odporúčať vypracovanie a prijatie právneho predpisu, ktorý by poskytol aj jeho právnu definíciu.“ K uvedenej pripomienke ešte uviedol, že: „Ak vláda uložila ministrovi zdravotníctva ako úlohu vypracovať takúto správu, musíme predpokladať, že otázku tzv. finančne náročnej liečby považuje za istý spoločenský problém, ktorý treba analyzovať a navrhnúť vhodné kroky na jeho riešenie.“

Je irelevantné, či FNL zdravotné poisťovne evidujú a vykazujú resp. aké majú kritériá pre jej posudzovanie. MZ SR malo požiadať zdravotné poisťovne, aby rozdelili náklady na liečbu svojich poistencov podľa takých kritérií, aké ono považuje za správne (napríklad podľa nákladových intervalov, veku, pohlavia, diagnózy, bydliska a pod.), a nie čakať, čo mu zašlú poisťovne. Homogenizáciu a zjednotenie údajov mohlo MZ SR bez problémov uskutočniť správnym zadaním požadovaných vstupných údajov, a nie spoliehaním sa na to, že mu poisťovne samé poskytnú dáta v zjednotenom formáte.

Napriek tomu, že zdravotné poisťovne sú najlepším zdrojom informácií o FNL, ministerstvo zdravotníctva mohlo pri analýze využiť aj informácie a údaje od zdravotníckych zariadení v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti. Práve v týchto zariadeniach dochádza podľa informácií ministerstva zdravotníctva uvedených v Správe o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva SR ku koncentrácii finančne náročných prípadov.

Samotné zdôvodnenie návrhu na zrušenie úlohy si vnútorne odporuje. MZ SR v predkladacej správe tvrdí, že zdravotné poisťovne FNL neevidujú a nevykazujú, ale zároveň majú rozdielne kritéria pre jej posudzovanie, čo je nezmysel. Ak totiž zdravotné poisťovne niečo neevidujú a nevykazujú, potom nemôžu mať stanovené kritéria pre to, ako to neevidovať a nevykazovať.

Správa o FNL mohla byť výborným podkladom pre zlepšovanie prerozdeľovacieho mechanizmu zdrojov zdravotných poisťovní. Poistné sa stále prerozdeľuje len podľa vekovo-pohlavných skupín, čo je aj podľa samotného ministerstva nedostačujúce. Bolo to MZ SR, ktoré vo svojom materiáli Aktuálny vývoj v slovenskom zdravotníctve tvrdilo, že prerozdeľovací mechanizmus nie je správne nastavený, lebo nezohľadňuje skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných pacientov, čím vzniká nepomer medzi nákladmi Všeobecnej zdravotnej poisťovne (najväčšia zdravotná poisťovňa) a objemom finančných prostriedkov, ktoré táto poisťovňa získa v rámci prerozdeľovacieho mechanizmu od iných zdravotných poisťovní“. Otázne je, prečo v máji 2007 MZ SR informovalo, že distribúcia ekonomicky náročných pacientov (t. j. pacientov s FNL) vytvára nepomer medzi nákladmi a zdrojmi VšZP, ak zdravotné poisťovne tento typ informácie neevidujú resp. nevykazujú. Rovnako otázne je, prečo MZ SR potrebovalo až 9 mesiacov na to, aby nakoniec požiadalo o zrušenie úlohy bez poskytnutia čo i len jediného záveru k problematike FNL. Vláda totiž zadala úlohu ministrovi zdravotníctva 17. 1. 2007, návrh na jej zrušenie predložilo MZ SR v skrátenom legislatívnom konaní 22. 10. 2007. Za uvedený čas by sa dal určite bezproblémovo vypracovať kvalitný metodický dokument pre zber potrebných údajov ako aj podrobná správa o FNL.

Návrh na zrušenie druhej úlohy (Vytvorenie jednotnej osnovy výkazníctva a účtovníctva záväznú pre všetky zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia) odôvodnilo MZ SR okrem iného aj tým, že: „Hospodárenie organizácií pôsobiacich v sektore zdravotníctva je rôzne, vychádzajúce z rôznych právnych predpisov, na základe ktorých sú zriadené, a preto nie je vhodné realizovať daný zámer.“ Nebola však táto skutočnosť zrejmá už pri zadávaní úlohy? V žiadnom prípade však nie je dôvodom preto, aby sa úloha rušila. Všetky zdravotné poisťovne hospodária podľa rovnakých pravidiel a postupujú podľa rovnakých právnych predpisov, preto je uvedené zdôvodnenie relevantné len pre zdravotnícke zariadenia. Je síce pravda, že rôzne právne formy zdravotníckych zariadení vyžadujú niektoré rozdiely v osnovách účtovníctva a výkazníctva, tieto rozdiely ale nie sú také zásadné, aby nebolo možné vytvoriť jednotnú osnovu s malými odchýleniami od základného štandardu. Účtovné osnovy a výkazníctvo rôznych právnych foriem sa stále približujú k sebe a zásadné rozdiely možno badať len v účtovnej triede vlastného imania a nákladových a výnosových účtoch, na ktorých sa účtujú transfery zo štátneho rozpočtu (štátnej pokladne). Hoci MZ SR v návrhu na zrušenie úlohy konštatovalo, že „za čiastočné splnenie úlohy C6 uznesenia môžeme považovať vydanie Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky (MF SR) č. MF/20414/2007-31, ktorým sa ustanovuje usporiadanie, obsahové vymedzenie, spôsob, termín a miesto predkladania informácií z účtovníctva a údajov potrebných na účely hodnotenia plnenia rozpočtu verejnej správy“, ani toto opatrenie nemožno považovať za dostatočné. Spomenuté opatrenie slúži primárne pre potreby MF SR, nie však pre potreby MZ SR. Zároveň sa týka len zdravotných poisťovní a tých zdravotníckych zariadení, ktoré majú formu príspevkových organizácií.

MZ SR pravdepodobne nepochopilo účel úlohy, ktorú vláda uložila ministrovi zdravotníctva. Zmyslom jednotnej osnovy výkazníctva a účtovníctva zdravotníckych organizácií je definovanie účtovného a výkazníckeho štandardu, ktorý zohľadňuje špecifické postavenie týchto organizácií, možnosť vzájomnej porovnateľnosti vykazovaných údajov za jednotlivé subjekty a jasné stanovenie termínov pre predkladanie výkazov. Zachovanie výkaznického status quo znamená, že ekonomické informácie o príspevkových a neziskových zdravotníckych zariadeniach smerujú zo zákona len k štátnymi inštitúciám, pričom nie sú všeobecne dostupné. Ich vyžiadanie v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám neraz pripomína hru mačky s myšou, keď žiadateľ je často odkázaný na milosť a dobrú vôľu zdravotníckeho byrokrata.

Súčasný systém účtovníctva a výkazníctva zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení poskytuje nedostatočnú hĺbku a rozsah vykazovaných informácií. Ak by boli údaje dostatočne podrobné, vzájomne porovnateľné a poskytované v primeranom čase MZ SR by mohlo získať dobrú a včasnú údajovú databázu pre zlepšovanie celého zdravotného systému. Príkladom môže byť sledovanie technických rezerv zdravotných poisťovní (položky, ktorými sa tvorí rezerva na náklady, ktoré ešte neboli vyúčtované ale existuje titul na základe ktorého nastanú – napr. technická rezerva na poskytnutú ale ešte nefakturovanú zdravotnú starostlivosť). Táto oblasť potrebuje štandardné pravidlá a postupy (tak pre účtovanie ako aj pre vykazovanie), ktoré musí upraviť MZ SR alebo MF SR. Súčasný stav, v ktorom existuje len stručný regulačný predpis MZ SR resp. všeobecné pravidlá uplatňované v komerčnom poistení je nedostatočný. Účtovanie a vykazovanie technických rezerv len na sumárnom syntetickom účte nestačí. A nestačí ani nejednoznačná metodika tvorby a rozpúšťania technických rezerv, ktorá môže viesť k skresľovaniu skutočného hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní.

Príkladom zlepšenia účtovníctva zdravotníckych zariadení je sledovanie a vykazovanie nepredpísaného penále za záväzky zariadení. K 31. 10. 2007 dlžili zdravotnícke zariadenia Sociálnej poisťovni (SP) 1,33 mld. Sk, v tejto sume však nie je zahrnuté nepredpísané penále v hodnote 1,62 mld. Sk (k 31. 8. 2007). Spôsob výpočtu ako aj výška penále je jasne definovaná v zákone o sociálnom poistení. Túto informáciu však neevidujú zdravotnícke zariadenia vo svojom účtovníctve, ale len SP vo svojej vnútornej evidencii. Ak v sume dlhu zdravotníckych zariadení voči SP nie je zahrnuté nepredpísané penále, opticky sa môže zdať, že dlh zdravotníckych zariadení sa nevyvíja nijako dramaticky. Opak je však pravdou. Aj preto má obrovský zmysel pracovať na zlepšovaní jednotných pravidiel účtovníctva a výkazníctva v zdravotníckych zariadeniach.

Zrušenie obidvoch úloh je nesprávnym krokom. Zlepšovanie zdravotného systému na Slovensku je podmienené kvalitnými dátami, ktorých zdrojom sú zdravotné poisťovne a zdravotnícke zariadenia. Preto sa úloh z tejto oblasti netreba báť. MZ SR si musí uvedomiť, že zdravotníctvo sa na Slovensku nezlepší samo resp. čiastkovými opatreniami. Progres je podmienený dlhodobou analytickou prácou s údajmi, ktoré majú vypovedaciu schopnosť o jednotlivých prvkoch zdravotného systému. Bez dobrých údajov niet dobrých analýz, bez dobrých analýz niet dobrých rozhodnutí a bez dobrých rozhodnutí niet lepšieho zdravotníctva. Kľúče od miešačky nikomu z neba nespadnú.

Rámček: Použitie ekvivalentov pojmu „finančne náročná liečba“ v materiáloch MZ SR

„Prerozdeľovací mechanizmus nie je správne nastavený, lebo nezohľadňuje skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných pacientov“.

Ako hlavné príčiny zadlžovania najmä vo fakultných nemocniciach je možné uviesť:

  • neuhrádzanie poskytnutej finančne náročnej zdravotnej starostlivosti ako jedinej terapeutickej alternatívy poskytnutej pacientovi vo výnimočných prípadoch v plnej výške.“

Správa o aktuálnom vývoji v slovenskom zdravotníctve
schválená vládou SR 6. 6. 2007

Finančne nároční poistenci zostávajú v štátnych zdravotných poisťovniach, ktoré im garantujú zabezpečenie plnohodnotnej zdravotnej starostlivosti.“

„Súčasne fungujúci systém prerozdeľovania zdrojov nezohľadňuje skutočné náklady zdravotnej poisťovne na ekonomicky náročných poistencov.“

„Preto hlavným opatrením, ktoré by umožnilo finančné úspory vo viacerých oblastiach (redukcia siete, cenová politika, dostatočné krytie finančne náročných výkonov….) je návrh na vytvorenie modelu jednej zdravotnej poisťovne na princípe verejných zdrojov“

„Dôsledkom nedostatku zdrojov na financovanie takéhoto neprimerane rozsiahleho systému nemocníc z verejného zdravotného poistenia je v súčasnom období najmä zadlžovanie koncových (fakultných) nemocníc, kde dochádza ku koncentrácii finančne náročných prípadov“

„Dôvody zvyšovania zadlženosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti MZ SR:

  • ide o „koncové“ zariadenia, ktoré poskytujú ústavnú zdravotnú starostlivosť s prevahou finančne náročných výkonov.“

Správa o programe racionalizácie v systéme zdravotníctva SR
schválená vládou SR 23. 5. 2007

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia