Problémom zdravotníctva sú lieky a nemocnice

nedeľa, 25. február 2007, 10:00

Postup vlády v zdravotníctve ide podľa podobného scenára ako v energetike, či druhom pilieri dôchodkového sporenia. Najprv sa spochybní funkcia podnikania a zisku. Následne sa vykonajú snahy o získanie vplyvu nad nezávislým regulátorom. Navyše, rétorika vlády je popretkávaná chaosom v ekonomických fundamentoch a prepočtoch. Spoločným menovateľom tohto postupu je, že vláda nerieši skutočné problémy týchto rezortov, ale ilúziou sily sa snaží zúfalo zakryť svoju bezradnosť a averziu voči slobodnému podnikaniu.

Slobodný výber zdravotnej poisťovne je jedným zo základných prvkov slovenského zdravotníctva od roku 1995. Poistenci si ju môžu slobodne vybrať podľa svojho vkusu a preferencií. Násilné prepoistenie tzv. štátnych poistencov je dnes neakceptovateľný krok, lebo zasahuje do základného práva – slobody výberu. Je to podobné, ako keby vláda chcela prikázať všetkým dôchodcom (poberajúcim dôchodok zo Sociálnej poisťovne), aby museli mať peniaze len v jedinej (najlepšie štátnej) banke. Podľa vládnej logiky by zároveň všetky ženy na materskej dovolenke (poberajúce materskú zo Sociálnej poisťovne) museli nakupovať len v jednom obchode (najlepšie v štátnom).

Ak má štát záujem na tom, aby viac ľudí využívalo služby jeho zdravotných poisťovní, mal by tak urobiť vo férovom boji o poistenca kvalitou svojich služieb a nie ich násilným prepoisťovaním.

Zároveň pripomíname, že argument vlády, že ide o jej peniaze a teda môže týmto poistencom poisťovňu prikázať je od základu mylný. Štát nemá žiadne svoje peniaze. Do zdravotných poisťovní plynú odvody od 2,2 milióna ekonomicky aktívnych ľudí (v roku 2007 predpokladáme 61,6 mld. Sk) a štát za svojich 3,0 milióna poistencov zaplatí z našich daní v roku 2007 približne 26,5 mld. Sk. Vzhľadom na to, že práve deti a seniori sú najdrahší poistenci, systém prerozdelenia vyrovnáva nerovnosť, že hoci štát na jedného seniora zaplatí ročne 8 976 korún, výdavky na 75-ročného dôchodcu sú ročne 38 651 Sk. Rozdiel medzi týmito vysokými výdavkami a platbou štátu je vykrytý práve solidaritou pracujúcich so seniormi. Štát si tak pri násilnom prepoistení tzv. poistencov štátu prisudzuje právo rozhodovať nielen o zdrojoch ktoré platí z našich daní, ale aj o zdrojoch ktoré odvádzame ako odvody na zdravotné poistenie. Toto vláda ľuďom zamlčala. Možno účelovo, možno z nevedomosti.

Je nespochybniteľné, že v zdravotníctve dochádza k používaniu vzácnych zdrojov s cieľom dosiahnutia lepšieho zdravia pacienta. Ak však dochádza k používaniu vzácnych zdrojov (ľudská práca, lieky, technológie, zdravotný materiál, kapitál) a poskytovatelia a poisťovne sa rozhodujú medzi menej a viac nákladovými alternatívami, tak rozhodne dochádza k ekonomickej kalkulácii s cieľom maximalizácie úžitku. Kategória zisku, podobne ako podnikateľské riziko je tak prirodzenou súčasťou každého systému, zdravotníctvo nevynímajúc. Zisk dosahujú všeobecní lekári, špecialisti, lekárnici, farmaceutické koncerny, laboratóriá, distributéri a už aj niektoré nemocnice.

Na základe dostupných údajov odhadujeme, že miera ziskovosti farmaceutických spoločností je 14 %, lekární a výdajní zdravotníckych pomôcok 7 %, distribútorov liekov a zdravotníckych pomôcok 5,5 % a ostatných poskytovateľov a ich dodávateľov 5 %. Podľa tohto odhadu potom celkový zisk v zdravotníctve dosiahol v roku 2005 objem 7,4 mld. Sk, čo predstavuje 10 % z celkových zdrojov. Zdravotné poisťovne dostali ako akciové spoločnosti plnú zodpovednosť za efektívne využitie zverených prostriedkov na nákup zdravotnej starostlivosti a zároveň právo podieľať sa na zisku už existujúcom v sektore. Ostatné subjekty – farmaceutické spoločnosti, lekárenský reťazec, dodávatelia zdravotníckeho materiálu a technológií a poskytovatelia v nich dostali rovnocenného súpera, ktorý má vysokú motiváciu kontrolovať každú vynaloženú korunu.

Zdravotné poisťovne sú dnes stabilizujúcim prvkom dnešného systému a výrazným spôsobom sa podieľajú na tom, že vláda splní maastrichtské kritériá prijatia eura v oblasti deficitu verejných financií. Takisto, súčasný systém financovania zdravotníctva je aj po zrušení poplatkov a chaotickom nastavení platby štátu mimoriadne silnou stránkou systému.

Slovenské zdravotníctvo dnes čelí úplne iným problémom, ktoré treba riešiť. Po prvé, lieková politika sa vymyká spod efektívnej kontroly. Ani znížená DPH nebude stíhať tlmiť expanzívny rast cien liekov sprevádzaný miernym rastom objemov. Podiel výdavkov na lieky už v roku 2009 dosiahne 35,7 %, čo je úroveň pred zavedením nižšej DPH. Výdavky na lieky v roku 2009 dosiahnu až 36,2 mld. Sk a rast ich objemu pôjde na úkor ambulantnej (16,2 mld. Sk) a lôžkovej sféry (24,9 mld. Sk).

Po druhé, fakultné nemocnice sú v havarijnom stave a stoja pred akútnou potrebou reštrukturalizácie. Najväčšie z nich dosahujú stratu aj zo samotnej prevádzky (záporná EBITDA). V bratislavskej fakultnej nemocnici dokonca investície (180 mil. Sk) nedosahujú ani výšku odpisov (400 mil. Sk). Nemocnice majú vysokú mzdovú náročnosť a v niektorých nemocniciach je priemerný vek technológií 10 rokov. Systém manažérstva kvality nemá zavedený ani jedna fakultná nemocnica. Navyše, nadbytočné lôžkové kapacity odčerpávajú zdroje nevyhnutné na investície do zastaralých aktív. Sieť nemocníc je nevyhnutné redukovať, hoci vo výrazne inej štruktúre a geografickom rozložení ako to navrhuje ministerstvo zdravotníctva.

Zdravotníctvo ako predvolebná téma pomohlo najsilnejšej vládnej strane vyhrať minulé voľby. Paradoxne sa rovnaká téma môže stať aj dôvodom jej neúspechu vo voľbách nasledujúcich. Riešenie problémov zdravotníctva sa totiž odvíja od ich správnej identifikácie.

článok bol publikovaný v denníku Pravda 31. 1. 2007

Štvrťročník o liekovej politike

Pharma Outlook

Sprievodca pôrodnicami

Sprievodca pôrodnicami

rodinka.sk & HPI

Prihláste sa na odber newslettera

Ak sa chcete prihlásiť k odberu newsletteru, zadajte svoju e-mailovú adresu do poľa pod týmto textom a stlačte tlačidlo.

Slovenská aliancia pre chronické ochorenia