Späť do budúcnosti: kroky späť v maďarskom zdravotníctve

Je známe, že tieto zdroje predstavovali celkový príjem 41 miliárd maďarských forintov, čo je sotva 1,6 ‰ HDP v Maďarsku. Ak nebudeme brať do úvahy školné, táto suma je ešte menšia. Už po prvých reakciách vlády na výsledky referenda však bolo zrejmé, že právne úpravy, ako aj ďalšie kroky vlády týkajúce sa „politiky zdravotnej starostlivosti po referende“ budú mať oveľa významnejší krátkodobý i dlhodobý vplyv na celú ekonomiku, než len očakávaný, menej zásadný priamy dopad na rozpočet.

Jednou z hlavných príčin, prečo začali účastníci trhu strácať istotu a klesol ich záujem o investície, boli nejasné vyhlásenia vlády krátko po referende. Výroky koaličných politikov boli niekedy protirečivé a pre trhové prostredie nezneli dôveryhodne. Faktom ostáva, že priamy vplyv referenda na peňaženky občanov a nízka popularita vládnych strán priviedli komunikáciu do „obligátnej slepej uličky“, do neodvratného začarovaného kruhu. Túto situáciu ešte prehĺbili ekonomické javy, ktoré na jednej strane tvrdia, že rovnaká úroveň priameho transferu je populárnejšia než tá istá úroveň nepriameho pozitívneho ekonomického javu (napr. nižšia miera inflácie), ale na druhej strane hlásajú, že krátkodobé výsledky sú populárnejšie než dlhodobé.

Vláda nielenže zvolila nesprávnu stratégiu komunikácie, ale dala najavo aj nebezpečnú neistotu v oblasti opatrení týkajúcich sa zdravotnej starostlivosti: myšlienka pozmenenia, čiastočného zastavenia reformy prišla už nasledujúci deň po referende. v nasledujúcich dňoch vláda zverejnila mnohé, veľakrát protirečivé vyjadrenia na adresu zákona o zdravotných poisťovniach. Mohol vzniknúť dojem, že medzi politikmi a expertmi z politických strán nepanuje zhoda o tom, ako a do akej miery má reforma ovplyvniť procesy premeny systému zdravotnej starostlivosti, čo každým dňom vážne poškodzovalo makroekonomické očakávania a vyhliadky.

Podľa prvých marcových reakcií globálnych finančných hráčov, banky JP Morgan a agentúry Standard & Poor’s, je jasné, že následky vládnej neistoty budú hlbšie než sa očakávalo: z hodnotenia londýnskych expertov na analýzu novovznikajúcich trhov, ktoré sa zaoberá vládnymi krokmi a vznikom nestabilnej situácie okolo reforiem, vyplýva, že pozastavenie reforiem zdravotného systému by bolo pre ekonomiku ťažkým úderom, pretože by malo výrazný vplyv na transformáciu ostatných sektorov. Výroky vládnych predstaviteľov o možnosti vzniku trhu s viacerými poistnými fondmi, ktoré by ostali vo vlastníctve štátu (prinajmenšom na určitý čas), odradili väčšinu potenciálnych investorov.

Na prehĺbení ťažkostí vlády a zvýšení vnútorného (politického) rizika sa podieľali nielen narastajúce problémy s reformami zdravotníctva a makroekonomické vyhliadky, ale aj očividné napätie v koalícii.

Médiá čoraz častejšie prinášali správy o tvrdých diskusiách týkajúcich sa kľúčových otázok a faktorov reformy medzi koaličnými partnermi: to však nebolo veľmi prekvapivé, ak zoberieme do úvahy skutočnosť, že jednou z najdôležitejších častí volebného programu menšej z koaličných strán – Zväzu slobodných demokratov (SZDSZ) – bola úplná transformácia maďarského systému zdravotnej starostlivosti spolu s hlavnou koncepciou zapojenia obchodného sektora do nového systému zdravotných poisťovní. Čoraz závažnejšie nezhody v koalícii sa v druhej polovici marca stali hlavnou témou správ. Politickí analytici, experti, ekonómovia a „nemenované vládne zdroje“ stále častejšie hovorili o vážnej vládnej kríze.

Zdá sa, že poslednou kvapkou, ktorá donútila lídrov Zväzu slobodných demokratov prijať definitívne rozhodnutie odstúpiť z koalície a prejsť na stranu opozície, bolo prekvapujúce rozhodnutie premiéra o odvolaní ministerky zdravotníctva Ágnes Horváth. Rozhodnutie o zmene ministerky nebolo prerokované so Zväzom slobodných demokratov. Krátko po vyhlásení premiéra Zväz slobodných demokratov oznámil, že ruší koaličnú dohodu. Do 30. apríla odstúpili z funkcie všetci ministri a štátni tajomníci Slobodných demokratov. Menšinová vláda premiéra Ferenca Gyurcsányho začala pracovať 1. mája.

V posledných týždňoch sa v celej vládnej štruktúre udiali rôzne väčšie zmeny. My sa zameriame na sektor zdravotníctva a na vyhlásenia nového ministra Tamása Székelyho, ktorý predchádzajúcich sedem mesiacov pôsobil ako výkonný riaditeľ Národného fondu zdravotného poistenia.

Úplné zrušenie zákona o zdravotných poisťovniach, ktoré je právnym predpokladom reformy zdravotníctva, bolo po 10. marci hlavným bodom komunikácie Maďarskej socialistickej strany: oficiálne vyhlásenie nového ministra zdravotníctva z 8. mája, v ktorom informoval o iniciatíve na zrušenie tohto zákona, nebolo prekvapujúce. Podľa ministra sa posilní funkcia poistenia a nový plán, ktorý je v štádiu príprav, bude zohľadňovať faktory geografickej kompenzácie a verejného zdravotníctva. Okrem toho sa tu bude uplatňovať aj sloboda a zodpovednosť za nákup služieb. Minister často zdôrazňoval dôležitosť právnej istoty, pričom ako príklad uvádzal vládny dekrét, ktorý bol upravený štyrikrát v priebehu jedného roka: potrebné sú jasné a spoľahlivé predpisy, a na ich implementáciu sa musí vyčleniť dostatočný čas. Zaujímavý je aj názor ministra na financovanie systému: rozpočet Fondu zdravotného poistenia sa nezvýši, ale zachovajú sa stanovené hranice. Pozornosť by sa mala venovať aj limitu výkonov (TVK), ktorý je medzi inštitúciami nepopulárny: prehodnotí sa aj systém, ktorý má slúžiť ako strážca návštev u lekára.

Stanovisko menšinovej vlády k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu zákona o zdravotných poisťovniach sa menilo zo dňa na deň. Ak chceme pochopiť riziko spočívajúce v definitívnom rozhodnutí, musíme si uvedomiť, že tento zákon riadi mnohé oblasti maďarského zdravotného systému, nielen zriaďovanie zdravotných poisťovní. Jeho úplné zrušenie by preto malo široké a komplexné následky.

Zákon riadi predovšetkým slobodné uzatváranie zmlúv zo strany zdravotných poisťovní, to znamená, že môžu zrušiť zmluvu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktorí nespĺňajú požiadavky na kvalitu. Dotýka sa aj práv pacientov: určuje, kde a ako môžu pacienti podať sťažnosť na poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a vymedzuje povinnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou týkajúce sa vyšetrovania sťažností.

Niektoré časti zákona okrem toho ovplyvňujú všeobecných lekárov a lekárnikov: zákon znižuje administratívne zaťaženie všeobecných lekárov a lekárňam garantuje kompenzáciu zisku v prípadoch, keď pacientovi odporučia lacnejší generický liek.

Zákon tiež zakazuje poskytovateľom zdravotného poistenia žiadať od pacientov akýkoľvek typ náhrady, ktorá nie je špecifikovaná v zákonných predpisoch. To by malo zabrániť novým inštitúciám v sektore zdravotníctva, aby získavali od pacientov neoprávnene peniaze, avšak zákon nestanovuje žiadne sankcie. [Vláda sa pokúsila vyriešiť tento problém ďalším spôsobom: vyhlásením o zavedení poplatkov za návštevu lekára (spoluplatby), ktorých hlavným cieľom malo byť zvýšenie zodpovednosti pacientov, zníženie počtu pacientov navštevujúcich lekára (stretnutia pacienta s lekárom), finančné ciele a radikálna redukcia korupcie v systéme.]

A napokon, zákon ukladá nemocniciam povinnosť zverejňovať na internete (štatistické) údaje a indikátory kvality o počte špecialistov, operácií, prípadov zanedbania lekárskej starostlivosti, úmrtí atď. Dôležitou skutočnosťou je to, že zákon obsahuje časť povoľujúcu zavedenie nového, elektronického systému kariet poistencov. Zmena súčasných papierových kariet zdravotného poistenia na moderné plastové kartičky by určite zrýchlila registráciu (vyšetrenie) pacienta v systéme zdravotnej starostlivosti a znížila by administratívne zaťaženie lekárov.

Búrlivý vývoj maďarského zdravotníctva v uplynulých dvoch mesiacoch priniesol mnohé udalosti: zdá sa, že najväčšie mračná sa rozplynuli, ale vládna „predpoveď počasia“ stále pripomína vysielanie na komerčnom televíznom kanáli: sľubuje oveľa krajšie počasie než vidíme z okna, preto by sme nemali zabudnúť na dáždnik, hoci usmievavý moderátor rozpráva o slnečnom počasí.