—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Dlh zdravotníckych zariadení na neuhradenom poistnom voči Sociálnej poisťovni dosiahol ku koncu februára 55,1 milióna eur. Oproti koncu roka 2012 tak došlo k nárastu pohľadávok o 6,4 milióna eur. Pohľadávky zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva predstavovali ku koncu februára vyše 56,2 percenta z celkového objemu pohľadávok, teda 31 miliónov eur. Oproti januáru sa tak zvýšili o vyše 2,5 milióna eur. Transformované zdravotnícke zariadenia majú voči Sociálnej poisťovni dlh vo výške 24,1 milióna eur. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa pohľadávky voči týmto zdravotníckym zariadeniam zvýšili o takmer 700.000 eur. Nárast pohľadávok je v prípade desiatich transformovaných zdravotníckych zariadení.
Za zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktorý presadila prvá vláda Roberta Fica, zaplatil štát vyše 25 miliónov eur za právne služby a súdne trovy v piatich sporoch. Je to prvýkrát, čo štát takýto účet predložil. Denník Hospodárske Noviny sa k nemu dostal na základe žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám. Právny servis tak stál daňových poplatníkov o tri milióny eur viac ako napríklad odškodné v jednom zo sporov. Vlastník súkromnej zdravotnej poisťovne Union, holandská spoločnosť Achmea, za zákaz zisku v arbitráži vysúdil 22 miliónov eur. Konečný účet môže byť ešte vyšší.
Príprava monopolnej štátnej poisťovne mešká. Premiér Robert Fico pripustil, že jedna poisťovňa nemusí byť v januári 2014, ako vláda plánovala, no vláda robí všetko preto, aby tu bola jedna poisťovňa. Už v máji mal platiť transformačný zákon, ktorý spájanie poisťovní upraví. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) ho však ešte nemá hotový. Schvaľovanie zákona trvá zhruba tri až štyri mesiace. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská sľubuje, že túto lehotu nebude skracovať. MZ mešká aj s výberom poradcu, ktorý by mal stanoviť hodnotu dvoch súkromných zdravotných poisťovní. Ministerstvo ho malo vyberať od decembra 2012 do apríla tohto roku. Súťaž na poradcu sa však ešte ani nezačala.
Slovenskí lekári podľa ministerstva zdravotníctva ani zďaleka nepracujú toľko ako ich zahraniční kolegovia. Podľa informácií ministerstva zdravotníctva lekári v univerzitných a fakultných nemocniciach na Slovensku v priemere týždenne odpracujú 42 hodín. Tento počet hodín zahŕňa normálny pracovný čas, ústavné pohotovostné služby a prácu nadčas. Naproti tomu vraj nemocniční lekári v Nemecku odpracujú vrátane nadčasov a služieb 60 hodín týždenne. Podľa šéfa úradu Rakúskej lekárskej komory Lukasa Stärkera však lekár môže denne odpracovať maximálne 13 hodín a jeho priemerný týždenný pracovný čas za referenčné obdobie 17 týždňov nesmie presiahnuť 48 hodín v žiadnom týždni počas tohto obdobia.
Vláda SR sa zatiaľ nevzdáva myšlienky na vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Minister financií SR Peter Kažimír uviedol, že otázka termínu, či to bude od 1. januára 2014 alebo v druhej polovici roku 2014, nie je kľúčová, ale kľúčovým je zámer unitarizácie jednej zdravotnej poisťovne a tej sa vzdať neplánuje. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská tvrdí, že plánovaný termín vzniku jednej poisťovne je reálny. Plán projektu počítal s tým, že od mája bude platiť nový transformačný zákon a do konca tohto mesiaca sa skončí verejné obstarávanie na poradcu k projektu. Ministerstvo zatiaľ výberové konanie nevyhlásilo a návrh zákona nepredložilo.
Slovenskí pacienti zaplatili vlani podľa analýzy ministerstva zdravotníctva na doplatkoch za lieky 149 miliónov eur, čo je o 26 miliónov menej ako rok predtým. Vlani sa vydalo celkovo 108 miliónov balení liekov, čo je o päť percent menej ako v roku 2011. Šéf sekcie farmácie a liekovej politiky ministerstva Adam Hlôška uviedol, že sa podarilo znížiť aj priemernú cenu za jedno balenie lieku z 10,71 eur na 10,60 eur. Zmeny v liekovej politike sa mali pozitívne dotknúť aj zdravotných poisťovní. Kým v roku 2011 sa úhrady zdravotných poisťovní za lieky pohybovali vo výške viac ako 1,052 miliardy eur, vlani tieto výdavky dosiahli 1,004 miliardy eur.
Od apríla klesnú v porovnaní s januárom na základe novej kategorizácie liekov doplatky u 835 liekov, v prípade 562 dôjde k zvýšeniu doplatku a 3630 zostane bez zmeny. Ako vyplýva z údajov ministerstva zdravotníctva, celkovo bude na trhu 5131 liekov. Podľa Adama Hlôšku z ministerstva naďalej platí, že na každé chronické ochorenie bude liek bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura. Priblížil, že doplatky stúpnu pri niektorých originálnych liekoch, ale aj u generických, ktorým prišla na trh konkurencia. V aprílovej kategorizácii sa prejaví nový spôsob tzv. klastrovania liekov. Klastrov je po novom viacej, čo by malo viesť k zníženiu doplatkov pri niektorých liekoch, ktoré vlani výrazne stúpli.
Krajským nemocniciam v Topoľčanoch a Leviciach sa podarilo ukončiť hospodárenie v roku 2012 s prebytkom. Obe zariadenia spravuje nezisková organizácia Nemocnice s poliklinikami (NsP n. o.), ktorú zriadil Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Podľa slov riaditeľky organizácie Marty Eckhardtovej pokračuje pozitívny vývoj aj v tomto roku. Ako uviedla, celkový predbežný prebytok hospodárenia NsP n. o. za minulý rok bol vykázaný v hodnote 527.652 eur. Ako zdôraznila, za kladnými hospodárskymi výsledkami sú predovšetkým rozsiahle rokovania so zdravotnými poisťovňami a racionalizačné opatrenia. Kladné hospodárenie zdravotníckych zariadení nemusí byť trvalé vzhľadom na povinnosť opätovne navýšiť platy všetkých zamestnancov, či novelu Obchodného zákonníka.
Od januára musia firmy, ktoré chcú vyviezť lacné slovenské lieky do zahraničia, hlásiť tento fakt Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠUKL). V prípade, že ten do tridsiatich dní vývoz lieku nezakáže, môže firma daný liek predať na lukratívnejšom trhu. Podľa informácií z ŠUKL-u, za tri mesiace podali distribútori 1 300 žiadostí o vývoz niektorého lieku. K zákazu vývozu žiadneho lieku doteraz nedošlo, aj keď Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou reexportu. Konkrétnejšie informácie o tom, ktoré lieky sa vyviezli, do akých krajín a v akom množstve, zatiaľ k dispozícii od ŠÚKL nie sú.
Zmeny v cenotvorbe liekov, ktoré platia od nového roku, prinesú podľa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR úsporu vyše 76 miliónov eur ročne. Dôvodom má byť nový spôsob výpočtu ceny liekov, ktoré sa po novom určujú ako priemer troch, a nie dvoch, najnižších cien v Európskej únii (EÚ). Podľa riaditeľa sekcie liekovej politiky a farmácie ministerstva Adama Hlôšku dôjde vďaka tomu k zníženiu ceny u vyše 1200 liekov. V priemere majú ceny poklesnúť o deväť percent. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská uviedla, že tieto zmeny sa neodzrkadlia ani na doplatkoch pacientov, ani na úhradách zdravotných poisťovní tak, ako poukazovala opozícia.
Nekontrolované užívanie liekov, ktoré sa dajú kúpiť v lekárni bez receptu, môže poškodiť zdravie. Poukazuje na to prípad z Bánoviec nad Bebravou, kde v nemocnici zachránili lekári život 33-ročnej žene. Tá sa neúmyselne predávkovala paracetamolom, ktorý tlmí bolesť a horúčku. Matke štyroch detí diagnostikovali akútne zlyhanie pečene. Pri vyšetrení sme zistili zväčšenie pečene a výraznú žltačku, v krvných odberoch bolo zistené takmer 650-násobné zvýšenie pečeňových testov, čo poukazovalo na závažný rozpad pečene. Zlyhanie pečene zapríčinilo užívanie veľkého množstva paracetamolu. Žena podľa vzala spolu počas dvoch dní vyše 20 tabliet s paracetamolom a päť vrecúšok rozpustných nápojov tiež s účinnou látkou paracetamol.
Ešte minulý rok štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) ohlásila, že prehodnotí, ktoré lôžka či oddelenia v nemocniciach by bolo vhodné nezazmluvniť. Optimalizácia lôžok mala pomôcť zefektívniť slovenské zdravotníctvo. V novembri poisťovňa predstavila prvé, skôr symbolické, úpravy v Nitrianskom kraji. Vedenie poisťovne vtedy uviedlo, že v ďalších krajoch vidí priestor na výraznejšie redukcie. Konkrétne výsledky však štátna poisťovňa ani po mesiacoch analýz v rukách nemá a ani teda k žiadnym zmenám nedošlo. Prínosom optimalizácie by malo byť aj zreálnenie pomeru akútnych a chronických lôžok v daných regiónoch. Dokedy bude analýza prebiehať Všeobecná zdravotná poisťovňa neinformovala.
Otázka nadčasov lekárov v slovenských nemocniciach, ktorej riešenie žiadajú lekárski odborári, ostáva nedoriešená aj po dnešnom stretnutí na ministerstve zdravotníctva. Odborári žiadajú komplexné riešenie tejto problematiky. Návrh, ktorý ponúkajú, však podľa ministerky Zuzany Zvolenskej nič nerieši. K dohode tak nedošlo, pacienti by to však pocítiť nemali. Obe strany napriek tomu, že nenašli o nadčasoch spoločnú reč potvrdili, že služby lekárov sú nateraz zabezpečené. Lekárske odborové združenie (LOZ) svoju požiadavku riešiť problematiku nadčasov odôvodňuje snahou zaviesť do služieb poriadok. Odbory žiadali, aby sa stanovilo, koľko nadčasov môže lekár maximálne za mesiac odslúžiť.
Kontrolóri Nitrianskeho samosprávneho kraja odhalili viacero porušení zákona o verejnom obstarávaní v topoľčianskej a levickej nemocnici. Kontrola sa zamerala na obdobie rokov 2010 a 2011. Podľa hlavného kontrolóra NSK Ignáca Púchovského malo dôjsť k najmarkantnejším pochybeniam v roku 2010, keď obe nemocnice prevzala krajská nezisková organizácia Nemocnice s poliklinikami. Najčastejšie sa vyskytujúcim porušovaním zákona o verejnom obstarávaní bolo, že sa verejné obstarávanie nevykonávalo vôbec. Išlo o zákazky s nízkou hodnotou a o podprahové zákazky. Najviac porušení zákona sa vyskytlo pri nadlimitných zákazkách, obstarávanie ktorých je zákonom najprísnejšie vymedzené. Viacerí poslanci NSK označili pochybenia pri verejnom obstarávaní za vážne a žiadajú označenie konkrétnych vinníkov.
S novou prístrojovou technikou približne za 34.000 eur začal pracovať v týchto dňoch zdravotnícky personál Neurologickej ambulancie a Neurologického oddelenia humenskej Nemocnice A. Leňa. Zuzana Gajdošiková, hovorkyňa spoločnosti Svet zdravia, ktorá prevádzkuje humenskú nemocnicu, TASR informovala, že nový digitálny elektroencefalogram (EEG) a elektromyograf (EMG) uľahčujú prácu lekárov pri diagnostike mozgových nádorov či závažných neurologických ochorení, akými sú napríklad epilepsia, poškodenie zrakovej a sluchovej dráhy, ale aj ochorení periférnych nervov a svalov. Dodala, že EEG prístroj vymenila nemocnica po 22 a EMG prístroj po 12 rokoch. Prístroj neslúži len pre hospitalizovaných, ale aj pre ambulantných pacientov z okresov Humenné, Snina i Medzilaborce.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
