—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Medzi dvadsiatku najpredávanejších balení voľnopredajných liekov na Slovensku sa za minulý rok dostalo deväť zástupcov liekov proti bolesti či horúčke. Rebríček najpredávanejších liekov ukazuje, že za minulý rok si len v rámci najpredávanejších značiek liekov ľudia kúpili 6,1 milióna balení analgetík a antireumatík za približne 10 miliónov eur. Vyplýva to z údajov o predaji liekov zverejnených Národným centrom zdravotníckych informácií. Spolu obsahovali balenia liekov proti bolesti bezmála 117 miliónov jednotlivých tabliet. Na jedného človeka staršieho ako 15 rokov tak pripadlo viac ako 25 nakúpených tabliet. Najpopulárnejšími značkami boli Ibalgin a Paralen, ktorých rôzne balenia obsadili prvé tri priečky rebríčka.
Slovenská lekárska komora (SLK) chce riešiť právnu zodpovednosť lekárov. Jej šéf Marian Kollár dnes v tejto súvislosti poukázal na nedávne prípady, keď za pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti uložili úrady či súdy vysoké finančné tresty či väzenie. Trend sprísňovania postihov lekárov podľa jeho slov komora vníma negatívne, keďže to vraj môže viesť k odmietaniu vykonávaniu niektorých lekárskych špecializácií. Prezident SLK upozornil, že súčasná legislatíva je nejasná v otázke zodpovednosti lekára pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by určoval, ktoré výkony má lekár pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti minimálne vykonať.
Staré nemocničné areály odpredáva ministerstvo vnútra, aby mohlo postaviť celkom novú nemocnicu pre policajtov v centre Bratislavy. Do súkromných rúk by sa tak mali dostať viaceré budovy, podľa informácií HN aj Vojenská nemocnica v lukratívnej časti Bratislavy Železná studienka. Ide o rekreačnú oblasť, kam Bratislavčania chodia za oddychom. Hovorkyňa rezortu uviedla, že zhruba v roku 2015, po dostavbe novej nemocnice sa celý areál plánuje odpredať a finančné prostriedky budú vrátané do štátneho rozpočtu. Za akú cenu ju chcú dať do rúk súkromníka, je podľa nej nateraz predčasné hovoriť.
Zdravotnícki záchranári ubezpečujú ľudí, že v súvislosti s transformáciou niektorých ambulancií rýchlej lekárskej pomoci (RLP) na ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) nebude zhoršená dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Predseda Sekcie zdravotníckych záchranárov Asociácie záchrannej zdravotnej služby Marián Hudák uviedol, že každý zdravotnícky záchranár absolvoval potrebné odborné vzdelanie, kde nadobudol vedomosti a praktické zručnosti v oblasti diagnostiky a liečby akútnych stavov. Zdravotnícki záchranári upozorňujú, že každý z nich absolvoval vzdelanie v dĺžke od dvoch do ôsmich rokov a kontinuálne v ňom musia pokračovať.
Díleri farmaceutických firiem navštevujú lekárov často v ordinačných hodinách, keď je čakáreň plná pacientov. Tí to považujú za nespravodlivosť, pretože na vyšetrenie musia čakať dlhšie. Rezort zdravotníctva v zákone o reklame síce zakázal návštevy farmaceutických reprezentantov počas ordinačných hodín, zákaz sa však týka iba prípadov, ak zástupca firmy prichádza za lekárom s informáciami o liekoch. Na doplnky výživy, dietetické potraviny alebo zdravotnícke pomôcky sa už predpis nevzťahuje. Pacient, ktorý čaká v ambulancii lekára, nemá šancu rozlíšiť, či zástupca firmy prišiel za lekárom kvôli liekom alebo napríklad vitamínom. V praxi je to nemožné aj skontrolovať. Rozhodnutie ostáva na samotnom lekárovi.
Dlh zdravotníckych zariadení na neuhradenom poistnom voči Sociálnej poisťovni dosiahol ku koncu februára 55,1 milióna eur. Oproti koncu roka 2012 tak došlo k nárastu pohľadávok o 6,4 milióna eur. Vyplýva to z informácie Sociálnej poisťovne pre vládny kabinet. Pohľadávky zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva predstavovali ku koncu februára vyše 56,2 percenta z celkového objemu pohľadávok, teda 31 miliónov eur. Oproti januáru sa tak zvýšili o vyše 2,5 milióna eur. Nárast pohľadávok z titulu neplatenia mesačných odvodov sa v súčasnosti eviduje pri troch zariadeniach. Transformované zdravotnícke zariadenia majú voči Sociálnej poisťovni dlh vo výške 24,1 milióna eur.
Druhá najväčšia farmaceutická firma v Británii AstraZeneca (AZN) oznámila, že v najbližších mesiacoch zruší ďalšie tisíce pracovných miest. V snahe o oživenie svojho biznisu, keď sa platnosť patentov na jej najpredávanejšie lieky končí, zúži zameranie svojho výskumu. Spoločnosť sa bude koncentrovať na respiračné ochorenia, zápaly, autoimunitné choroby, kardiovaskulárne a metabolické choroby a rakovinu. V posledných dňoch informovala o zámere prepustiť 1 600 ľudí z oblasti výskumu a ďalších 2 300 z úseku administratívy a predaja. S hromadným rušením pracovných miest začalo ešte predchádzajúce vedenie. Spolu tak pôjde už o viac ako jedenásťtisícový plánovaný pokles počtu zamestnancov za posledných trinásť mesiacov.
Prvú úspešnú transplantáciu srdca vykonali na Slovensku pred 15 rokmi. V noci z 20. na 21. marca 1998 chirurgický tím transplantoval srdce vtedy 58-ročnému príjemcovi. Pacient Štefan Petrík žil po operácii 9,5 roka, pričom nezomrel na srdcové ochorenie. Odvtedy do konca minulého roka v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) zrealizovali 202 transplantácií, informovala hovorkyňa ústavu Dobroslava Krajačičová. Systematický program transplantácie srdca na Slovensku založil profesor Juraj Fabián v roku 1998 v Bratislave, kedy pod jeho vedením vznikla pracovná skupina Transplantácia srdca. NÚSCH je jediné pracovisko na Slovensku, kde sa vykonávajú transplantácie srdca.
Na Slovensku sa nebude vyrábať vakcína pre prípad pandémie chrípky. Dôvodom má byť ekonomická kríza. Ministerstvo zdravotníctva navrhlo zrušiť úlohu, v ktorej ho vláda zaviazala predložiť jej návrh nového projektu na zabezpečenie SR na pandémiu chrípky výrobou vakcíny. Pôvodne malo ministerstvo návrh predstaviť do konca januára. Nový projekt by zabezpečoval výrobu pandemickej vakcíny na území SR, ktorá by bola, pokiaľ ide o výstavbu, prevádzkovanie aj samotnú výrobu pandemickej vakcíny v čase pandémie, plne hradená zo štátnej kasy. Celkové náklady na zabezpečenia výroby pandemickej vakcíny by podľa ministerstva predstavovali približne 21 miliónov eur.
Záchranky budú od apríla dostávať opäť viac peňazí. Rezort zdravotníctva Zuzany Zvolenskej robí tento krok, aby pomohol štátnym záchrankám, ktoré majú stratu. Tie sú však len dve. Zvyšných 26 prevádzkovateľov záchrannej služby je v súkromných rukách a o ich hospodárení rezort nič nevie. Pred minuloročným znižovaním platieb mali 5 až 15-percentné zisky. Viac peňazí od štátu napriek tomu smeruje aj k nim. Argumenty pre zvýšenie platieb za kilometer jazdy podkladá rezort takmer päťstostranovou analýzou. O hospodárení súkromných prevádzkovateľov záchrannej služby sa v nej nič nepíše. Štátny tajomník ministerstva absenciu údajov vysvetľuje tým, že súkromné spoločnosti nie sú povinné ich poskytnúť a aj keby, neboli by relevantné.
Ministerstvo zdravotníctva zatiaľ nepredložilo návrh transformačného zákona a nevypísalo verejné obstarávanie na poradcu k projektu vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne. Ministerka Zuzana Zvolenská uviedla, že zákon pripravili a finalizujú ho v niektorých častiach s ministerstvom financií. Zároveň uviedla, že podstatné je, aby bol zákon v poriadku vo všetkých oblastiach. Ministerka podľa vlastných slov považuje za dôležité, aby sa doriešil návrh k spokojnosti a je dôležitejšie ako dodržanie priebežného harmonogramu. Podľa nej nie je ohrozené plnenie základných odkazov. Ministerka poznamenala, že konečné termíny platia, ale ani tie nemajú znamenať, že by sa nasilu skracovali niektoré procesy, ako napríklad legislatívny.
Od apríla tohto roka sa 26 ambulancií rýchlej lekárskej pomoci (RLP) zmení na ambulancie rýchlej zdravotnej pomoci (RZP). Reálne tak za pacientom bude chodiť menej záchraniek s lekárom na palube. Počet ambulancií pritom zostane rovnaký ako doteraz, spolu ich bude 280. Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Viliam Čislák uviedol, že od apríla do decembra tohto roka by transformácia ambulancií záchrannej zdravotnej služby mala priniesť 2,76 milióna eur, v budúcnosti 3,68 milióna eur každý rok. Transformácia záchraniek prebehne na základe analýzy, ktorú urobilo Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby. Zároveň sa od apríla zvyšujú platby pre záchranky.
Od apríla stúpnu doplatky za lieky na liečbu vysokého tlaku, cukrovky či vysokého cholesterolu. Pôjde hlavne o moderné a originálne lieky. Zmeny zavádza rezort zdravotníctva. Farmaceutické firmy upozorňujú, že po novom ušetria len zdravotné poisťovne a nie peňaženka pacienta. Ministerstvo zdravotníctva oponuje, že na každé chronické ochorenie bude liek bez doplatku alebo s doplatkom do jedného eura. Ministerstvo zdravotníctva vo vyhláške rozdelilo 144 liekov s podobným účinkom do skupín, tzv. klastrov, v ktorých sa určuje cena. Výsledkom toho sú nové doplatky pre pacientov. Ide hlavne o antireumatiká, protizápalové lieky, analgetiká, psycholeptiká a vakcíny.
Dohody o nadčasoch lekárov zrejme stále nie sú uzavreté. Podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského je v súčasnosti problém zabezpečenia služieb nedoriešený takmer vo všetkých fakultných nemocniciach, a aj tam kde je, ide len o zdanlivé riešenie. Visolajský uviedol, že slúžiacim lekárom sa v nemocniciach míňajú zákonom stanovené limity na služby a čo bude nasledovať potom, nevedia. Ako pokračoval, posledný prísľub rezortu zdravotníctva na riešenie nadčasov bol podmienený potrebou 14 pracovných dní, ktoré v utorok uplynuli, avšak ministerstvo zdravotníctva ich do týchto chvíľ o žiadnom návrhu neinformovalo. Rezort odkázal, že o nadčasoch budú so zástupcami LOZ komunikovať.
Košická Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) v spolupráci s maďarskými nemocnicami realizuje projekt vytvorenia telerádiologického a telekonzultačného systému v oblasti Košíc a Miškolca. Projekt je súčasťou operačného programu cezhraničnej spolupráce SR a Maďarska, celkový rozpočet je 387.730 eur, z toho pre UNLP je určených 133.084 eur. Najdrahšou položkou projektu bolo obstaranie vysokorýchlostného systému PACS. Ide o digitálny elektronický systém pre správu, archiváciu a komunikáciu obrazovej informácie v zdravotníctve. Prenos záznamov medzi poskytovateľmi zdravotníckej starostlivosti je chránený šifrovaním, takže údaje pacientov sú chránené voči zneužitiu alebo pozmeňovaniu neautorizovanou osobou. Telemedicína na oboch stranách hranice pomáha vytvárať spoločnú oblasť poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
