—
Značka: monitoring
V tejto sekcii nájdete odkazy na spravodajsky zaujímavé články o zdravotníctve.
Úrad ročne rieši tisícku sťažností od pacientov na zle poskytnutú starostlivosť. Uzná však len zlomok z nich. Minulý rok z 1 005 podnetov potvrdil 228. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti uhradili pokuty v roku 2012 v celkovej výške 177 046 eur. Minulý rok sa najviac ľudia sťažovali na štátne nemocnice. V prvej päťke sa ocitli zdravotnícke zariadenia v Bratislave, Košiciach, Trnave, Nitre a Prešove. S ohľadom na podiel počtu hospitalizovaných pacientov a podaných sťažností minulý rok najviac chybila NsP Kráľovský Chlmec. S najväčšou bratislavskou nemocnicou nebolo spokojných 143 ľudí. V 20 prípadoch úrad uznal, že oprávnene.
Jedna poisťovňa má začať fungovať od roku 2014. Ministerstvo zdravotníctva malo od decembra minulého roka vyberať poradcu. Zatiaľ s tým ani nezačala. Vybratý má byť na budúci mesiac. Vyplýva to z harmonogramu, ktorý schválila vláda ešte v októbri minulého roka. Tender pritom trvá zhruba tri až päť mesiacov. Rovnako nepredložila ministerka Zuzana Zvolenská ani zákon o jednej poisťovni, ktorý by mal podľa harmonogramu platiť od mája. Prijať zákon pritom štandardne trvá zhruba tri mesiace. Predloženie zákona a vyhlásenie verejného obstarávania na poradcu ministerstvo očakáva v najbližších dňoch. Kedy presne ho chcú predložiť MZ neuviedlo.
Pacienti či poisťovne nevedia z informácií, ktoré štát žiada, povedať, či sú ambulancie, či nemocnice kvalitné. A to aj napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva na vláde presadilo rozšírenie hodnotiacich kritérií. Pribudli tri, ktoré sa týkajú jednotky intenzívnej starostlivosti. Spolu ich je 43. Rozšírila sa aj škála hodnotenia, namiesto troch má byť päť stupňov. Poisťovne, ktoré vyhodnocujú spĺňanie kritérií, ich rozšírenie vítajú. Nevie sa však podľa nich určiť, či je nemocnica, či ambulancia kvalitná, upozorňuje Dôvera. Poisťovňa si preto robí vlastný rebríček. Ministerstvo oponuje, kritériá sú podľa nich reprezentatívne.
Ministerstvo zdravotníctva očakáva podstatný nárast počtu pacientov, ktorí sa budú liečiť v zahraničí. Ten vyplynie z legislatívnych úprav, ktoré pre pacientov z EÚ, a teda aj zo Slovenska, zlepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti v iných krajinách. V roku 2011 využilo cezhraničnú zdravotnú starostlivosť 801 ľudí a slovenské poisťovne to stálo 3,83 milióna eur. Táto suma predstavuje 0,11 percenta z celkových výdavkov na poskytnutú starostlivosť, kým priemerne v EÚ je to desaťnásobne viac. Už tento rok ale podľa odhadov ministerstva náklady na cezhraničnú starostlivosť výrazne porastú, a to po prijatí zákona, ktorý je aktuálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zosúladí našu legislatívu so smernicou Európskej únie.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) sa dnes dohodla s malými a strednými nemocnicami združenými v Asociácii nemocníc Slovenska (ANS) na dodatkoch k zmluvám, ktoré upravia ceny za výkony od apríla. Do zmlúv sa tak má premietnuť nová filozofia financovania nákupu ústavnej zdravotnej starostlivosti. Nové zmluvné podmienky sú dohodnuté do konca roku. Podstatou je zvýšenie cien za ukončené hospitalizácie príplatkom 100 eur za každého operovaného pacienta, s tým, že tieto operácie bude VšZP uhrádzať nad dohodnutý zmluvný objem. Najväčšia poisťovňa zvýši aj ceny za artroskopické výkony a balíčkové ceny za operácie bedrových kĺbov. Oproti minulému roku ide o 200 až 400 eur navyše.
Po kontrole dodržiavania liečebného režimu Sociálnou poisťovňou ukončili ošetrujúci lekári v roku 2012 viac ako 6200 prípadov dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorých bolo podozrenie z porušenia liečebného režimu poistencom. Zároveň samotní ošetrujúci lekári vlani na podnet Sociálnej poisťovne ukončili ďalších takmer 57.000 dočasných pracovných neschopností. Ako povedali dnes na stretnutí s novinármi predstavitelia Sociálnej poisťovne, je to výsledok jej intenzívnej kontrolnej činnosti v uplynulom roku, ktorým reagovala na nárast dočasnej pracovnej neschopnosti. Sociálna poisťovňa vykonáva dva typy kontrol, a to či poistenec dodržiava liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom a či je samotná pracovná neschopnosť (PN) potvrdená lekárom, resp. dĺžka PN opodstatnená.
Lekárski odborári, ako aj lekári sú vraj vystavovaní stále vyššiemu tlaku zo strany riaditeľov jednotlivých nemocníc ohľadne dohody o slúžení pohotovostných služieb. Lekárske odborové združenie (LOZ) tvrdí, že sú nútení do podpisov "bianco" dohôd. Odmieta, že by si lekári kládli nové podmienky pri ich podpise, pričom poukazuje, že chcú iba poriadok v nadčasoch a zahrnutie tretej etapy zvyšovania platov do zmlúv vzhľadom na dohodu s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Zvolenskou. Odborári v tejto súvislosti upozornili na "šikanovanie" svojho predsedu Petra Visolajského. Odborári sa chcú kvôli situácii stretnúť so šéfkou rezortu.
Pacienti na Slovensku stále čakajú aj dva roky, kým sa dostanú na operáciu. Skrátenie týchto lehôt mala zabezpečiť vyhláška ministerstva zdravotníctva, ktorá pred viac ako rokom spresnila pravidlá na vytváranie zoznamov. K poklesu čakajúcich pacientov však doteraz neprišlo. V roku 2011 bolo na čakacích listinách takmer jedenásťtisíc pacientov, ku koncu roka 2012 sa ich počet príliš nezmenil. Najdlhšie sa stále čaká na operáciu bedrového a kolenného kĺbu, ako aj na operácie očí. Lehoty sa pohybujú v rozmedzí od troch mesiacov do dvoch rokov v závislosti od nemocnice.
Právna kancelária, ktorá zastupovala Slovensko v prehratom arbitrážnom spore s majiteľom zdravotnej poisťovne Union, dostane ďalšiu odmenu. Ministerstvo financií podpísalo s Rowan Legal dodatok k zmluve, podľa ktorého nás bude obhajovať aj pri napadnutí rozsudku arbitrážneho tribunálu. Cena za právne služby advokátskej kancelárii takmer 850-tisíc eur sa tak zvýši o 171-tisíc bez DPH. Táto suma môže byť ešte vyššia, v prípade, ak sa vyskytne nevyhnutná potreba ďalších služieb súvisiacich so zrušením rozsudku alebo obranou voči výkonu rozsudku zo strany žalobcu. Podľa ministerstva financií Petra Kažimíra bola odmena pre Rowan Legal stanovená podľa odhadu vývoja a rozsahu ďalšieho zastupovania v konaniach.
Nezdravotnícky personál Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach dnes na poludnie pred budovou nemocnice hlasnou formou pokračoval v proteste. Približne 75 pracovníkov svoje požiadavky vyjadrilo kričaním, trúbením, rapkáčmi a pískaním. Nezdravotnícki pracovníci žiadajú od vedenia nemocnice, aby prehodnotilo svoj postoj ohľadom vyjednávania kolektívnej zmluvy pred rozhodcom. V rámci vyjednávania o kolektívnej zmluve požadujú 15-percentné zvýšenie tarifných miezd pre pracovníkov, ktorým sa nezvyšovali tarifné mzdy v roku 2012. Základná odborová organizácia pri Nemocnici s poliklinikou v Bojniciach podala ešte v októbri 2012 žiadosť k návrhu dodatku ku kolektívnej zmluve.
Ministerstvo zdravotníctva SR dnes predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh legislatívnej garancie ďalšej etapy zvyšovania platov lekárov. Návrh novely zákona o zdravotnom poistení, ktorá okrem iného upraví aj platy, vychádza z dohody medzi ministerkou Zuzanou Zvolenskou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Platy lekárov by sa tak mali zvyšovať na dvakrát a nie od začiatku tohto roka, ako pôvodne vyplývalo z memoranda. Po prvý raz k januáru 2014, kedy by sa mzdy neatestovaných lekárov navýšili na 1,25-násobku priemernej mzdy a mzdy atestovaných na 2,1-násobku. Od ďalšieho roku by došlo ešte k zvýšeniu základných platov atestovaných lekárov, a to na úroveň 2,3-násobku priemernej mzdy.
Ženy a muži na Slovensku žijú od narodenia niečo vyše 52 rokov zdravo. Je to najmenej rokov spomedzi krajín Európskej únie. Vyplýva to zo štatistiky európskeho štatistického úradu Eurostat. Údaje sú z roku 2011. Eurostat rebríček zverejnil dnes. Eurostat robil rebríček podľa údajov o úmrtnosti a dotazníku, kde sa ľudí pýtal na očakávania, ako dlho budú žiť bez toho, aby ich choroba nejako obmedzovala. Ministerstvo zdravotníctva si zlú situáciu uvedomuje. Zlepšiť našu pozíciu by podľa ministerstva malo zavedenie jednej poisťovne. Čo konkrétne by mala jedna poisťovňa zlepšiť, hovorkyňa MZ Čižmáriková nepovedala.
Arbitráž, v ktorej rakúska spoločnosť Euram Bank, bývalý akcionár zdravotnej poisťovne Apollo, žaluje Slovensko za zákaz zisku zdravotných poisťovní o 131 miliónov eur, je už pre SR čiastočne vyhratá. Arbitrážny súd totiž rozhodol, že vo väčšine bodov žaloby nemá právomoc rozhodnúť. Hovorca ministerstva financií Radko Kuruc uviedol, že v tomto rozhodnutí súd dospel k záveru, že nemá jurisdikciu na rozhodnutie o väčšine vznesených nárokov Euram Bank, pričom prvotne požadovaná istina nebola doposiaľ v konaní špecifikovaná. Euram si nárokoval škody, ktoré vraj utrpel po tom, čo prostredníctvom svojej slovenskej dcérskej spoločnosti E.I.C. v roku 2007 nadobudol 51 % akcií v zdravotnej poisťovni Apollo.
Slovenská vláda odráža útoky majiteľa súkromnej zdravotnej poisťovne Union – Achmey. Tá jej začiatkom roka zaslala oznámenie o začatí arbitrážneho sporu kvôli plánovanému vyvlastňovaniu. Napriek tomu, že už mala Achmea všetko na medzinárodný súd prichystané, teraz musí hľadať nového arbitra. Arbiter vymenovaný protistranou Jan Albert van den Berg sa vzdal postu arbitra po tom, ako Slovenská republika podala námietku nestrannosti z dôvodu rozhodovania v predchádzajúcom spore. Berga si Achmea zvolila aj v spore týkajúceho sa zákazu zisku, ktorý po niekoľkých rokoch nakoniec aj vyhrala. Achmea má mesiac na výber náhradníka. Svojho zástupcu zatiaľ však nemá ani Slovensko. Rezort tvrdí, že stále majú čas.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa si posvieti na to, ako nemocnice vedú čakacie listiny na operácie. Ak zistí, že niektoré zariadenia uprednostňujú pacientov alebo majú v evidencii neporiadok, bude pokutovať. Sľubuje si od toho skrátenie lehoty čakania na výkon. Dnes je to priemerne tri a viac mesiacov. Šéfka zdravotného a revízneho odboru Všeobecnej zdravotnej Beáta Havelková uviedla, že ak bude uprednostňovaný pacient, dostane nemocnica pokutu hneď vo výške 25 percent z ceny výkonu. Ak ho zabudne vyradiť z evidencie, najskôr poskytovateľa upozornia. Po opakovanom upozornení mu výkon nemusí byť preplatený, alebo dostane zaplatené len časť z neho.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
