—
Lekárske odborové združenie (LOZ) sa v Memorande o úprave pomerov v zdravotníctve zaviazalo pripraviť protikorupčné opatrenia v zdravotníctve. Koncom februára LOZ predložilo ministerstvu zdravotníctva 10 opatrení, ktoré by mali znížiť mieru korupcie v zdravotníctve.
Ešte v roku 2007 označil vtedajší minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič ako „reálne“ zvýšenie plátov lekárov do roku 2010 na trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a u zdravotných sestier na 1,5 násobok . Tieto isté násobky sa objavili už skôr (spomínali sa napr. počas nátlakových akcií lekárov v apríli 2006) v rovine požiadaviek odborových organizácií . Vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia si tieto násobky osvojila zrejme v záujme získania zdravotníkov medzi svojich spojencov. Dnes je však jasné, že sľuby ohľadne výšky miezd splnené nebudú.
Svetová hospodárska kríza môže pripraviť slovenské zdravotníctvo až o vyše 10 miliárd korún (345 mil. euro). Analytici HPI na to upozorňujú v publikácii Slovenské zdravotníctvo 2009: Dopady krízy. Navrhujú konkrétne opatrenia, aby minimalizovali negatívne dôsledky krízy na fungovanie sektora.
Autori publikácie upozorňujú na dopady, ktoré bude mať svetová hospodárska kríza na slovenské zdravotníctvo. Navrhujú konkrétne opatrenia, ktoré umožnia minimalizovať negatívne dôsledky krízy na fungovanie sektora. (zhrnutie)
Autori: T. Szalay, K. Morvay, P. Pažitný, A. Szalayová, I. Morvayová
vydal Health Policy Institute, marec 2009, 94 strán
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZ) sa na prvom stretnutí pred sprostredkovateľom nedohodol s Asociáciou fakultných nemocníc (AFN) na zvýšení miezd. Zástupcovia zdravotníckych zariadení totiž argumentovali, že zatiaľ nevedia, koľko zdrojov získajú od zdravotných poisťovní. "Fakultné nemocnice však majú záujem riešiť problém finančného ohodnotenia svojich pracovníkov a prisľúbili nám, že ak príde k nárastu financií zo strany poisťovní, 50 % pôjde na mzdy," uviedol šéf SOZ Anton Szalay.
Finančnú krízu si začínajú uvedomovať aj zdravotnícki odborári. Kým prednedávnom trvali na zvýšení miezd o 10 %, v súčasnosti už pripúšťajú obmedzenie svojich požiadaviek. "Všetko bude závisieť od rokovaní so zástupcami nemocníc," povedal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Anton Szalay. Zároveň však upozornil, že v žiadnom prípade nepripustia prepad miezd. "Určite by mali kopírovať aspoň infláciu," vyhlásil Szalay.
Odborári a zamestnávatelia počas pondelkového rokovania Hospodárskej a sociálnej rady neodporučili prijať navrhované znenie nariadenia vlády o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. "Navrhovaná verejná minimálna sieť, najmä čo sa týka poskytovateľov koncovej siete, je definovaná len na poskytovateľov štátu a je pomerne dosť značne predimenzovaná," povedal Peter Ottinger z Asociácie nemocníc Slovenska.
Vedenie FNsP Bratislava sa nakoniec dohodlo s odborovými organizáciami o dodatku ku kolektívnej zmluve za rok 2007. Od 1. februára sa tak zvyšujú tarifné platy pre zamestnancov o 10 percent, pričom priestor pre zvýšenie vytvoril podpis zmlúv medzi FNsP Bratislava, Všeobecnou zdravotnou poisťovňou a Spoločnou zdravotnou poisťovňou, ktorým sa zvýšili disponibilné zdroje pre rok 2008 reálne o 25 percent.
Zdravotnícki pracovníci vstupujú od pondelka 21. mája do štrajkovej pohotovosti. Ako pre agentúru SITA povedal predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb Andrej Kučinský, reagujú tak na stav kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľskými organizáciami. Kučinský zdôraznil, že štrajková pohotovosť nebude mať žiaden dopad na pacientov.
Asociácia nemocníc Slovenska a Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb sa ani na štvrtkovom rokovaní nedohodli na zvýšení miezd zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Zástupcovia oboch strán sa zhodli na tom, že neudržateľnú situáciu v odmeňovaní zamestnancov nie je možné vyriešiť ďalšími rokovaniami a tiež na tom, že je to priamym dôsledkom porušenia programového vyhlásenia vlády, ktoré jednoznačne garantovalo odvody štátu za ekonomicky neaktívnych občanov vo výške 5 % priemernej mesačnej mzdy počas celého roka.