—
Nástroje oceňovania rizika boli vytvorené ako nástroje kompenzačného systému. Pomocou nich sa nastavuje prerozdeľovací mechanizmus. Nástroje oceňovania rizika sa navzájom líšia, avšak všetky sú založené na kombinácií demografických charakteristík a charakteristík zdravotného stavu. Kvalita prognózy nákladov závisí od predikčnej sily týchto nástrojov.
Prehľad 1: Prediktory používané na predpovedanie budúcich nákladov
Zdroj: Health Policy Institute, 2008
Najčastejšie používaný nástroj prerozdelenia – demografické údaje (vek, pohlavie, rodinný stav, bydlisko) – má veľmi nízku predikčnú schopnosť. V priemere síce platí, že výška nákladov na zdravotnú starostlivosť rastie s vekom, alebo sa viaže na konkrétnu lokalitu, vysvetľuje však nie viac ako 2% variability nákladov na zdravotnú starostlivosť. Na druhej strane, tento nástroj je jednoducho administrovateľný, rezistentný voči manipulácií a neposkytuje žiadne motivácie pre nepotrebnú zdravotnú starostlivosť.
Modely založené na diagnóze (viď Diagnostic Cost Group, DCG) v presnosti prognózy výrazne prevyšujú model vek/pohlavie. Ich nevýhodou však bolo, že si vyžadovali extenzívne dátové sety a množstvo analýz pred vykonaním akejkoľvek operácie. Finančné transfery založené na ambulantnej diagnóze sú veľmi citlivé na kvalitu údajov, ktoré však bývajú často neúplné a nepresné. Na doplnenie DCG modelu sa v Spojených štátoch používa model Hierarchical Coexisting Condition (HCC), ktorý zohľadňuje súčasne viacero koexistujúcich diagnóz.
Prehľad 2: Výhody a nevýhody modelov predikovania budúcich nákladov
Zdroj: Dunn et al.: Comparative Analysis of Methods of Health Risk Assessment