—
Posledné dni rezonuje spor medzi Slovenskou lekárskou komorou a Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Tento spor nie je spôsobený reformou zdravotníctva. Dokonca v ňom vôbec nejde o finančné ohodnotenie lekárov. To sú len zástupné dôvody, na ktoré naleteli politici, lekári i pacienti. A žiaľ, ako neraz, i novinári.
Ak sa zdravotníci chcú dočkať spravodlivejšieho hodnotenia a pacienti kvalitnejšieho zdravotníctva, mali by byť oponentami neobmedzene bezplatného zdravotníctva. Pri bezplatnom zdravotníctve sú lekári odkázaní len na verejné zdroje. A tých ani pri najlepšom vyškrabávaní zo štátneho rozpočtu nebude nikdy spravodlivý objem, píše vo svojom blogu Tomáš Szalay.
Výrok predsedníčky Slobodného Fóra, že v budúcnosti bude presadzovať zrušenie poplatkov v zdravotníctve je síce politicky legitímny, ale ekonomicky nesprávny a môžeme ho zaradiť ku kategórií výrokov tzv. starej školy ekonómov zdravotníctva, ktorí v celej Európe bránili zavedeniu finančnej spoluúčasti výrokom: „Sme proti vyššej spoluúčasti, pretože tento nástroj pravdepodobne nezníži dopyt po zdravotnej starostlivosti. Ale v prípade, že by sa tento dopyt efektívne znížil prostredníctvom vyššej spoluúčasti, sme tiež proti tomuto nástroju, pretože dopyt sa efektívne znižuje.“
Minister zdravotníctva zaujal rovnaký postoj k poplatkom za výber ošetrujúceho lekára ako Health Policy Institute. Ako uvádza denník SME (12. 11. 2005), podľa Rudolf Zajaca ak nemocnice vyberajú poplatok za výber pôrodníka alebo chirurga, neporušujú zákon. Podmienkou je, že sa tak deje na základe zmluvy a pacientovho písomného súhlasu.
Pod titulkom Bývalí Zajacovi reformátori pomáhajú ODS uverejnil denník SME 2. apríla 2005 informatívny článok o Health Policy Institute.