—
Zákaz krížového vlastníctva zďaleka nie je „lex Haščák“. Je to i lex Chrenek, lex Schneider či lex Jurik. Napísaný je tak, že sa dotkne stoviek slovenských podnikateľov v zdravotníctve. Neprešiel verejnou diskusiou, neobsahuje analýzu dopadov a jeho potenciálna protiústavnosť hrozí drahou súdnou dohrou. Je to presne taký druh zákona, aký jeho predkladatelia kritizujú, keď s ním vyrukuje niekto iný. Takto sa totiž legislatíva tvoriť nemá.
Ešte začiatkom roku 2018 bola cena záchraniek na úrovni zo Zajacových čias.
Nepýtajte sa politikov na stratifikáciu. Ich názor nie je veľmi dôležitý.
Väčšina zdravotnej starostlivosti nie je akútna. Nie je medicínsky potrebné ju poskytnúť ihneď a okamžite, dá sa naplánovať. Čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť je súčasťou asi každého zdravotného systému.
„Jedným slovom katastrofa, náš onkologický program má asi 80 strán, ten fungujúci český má dve strany.“Výrok doktora Visolajského redakcia Zdravotníckych novín radšej skrátila, pretože v origináli pokračuje slovami: „V takýchto chvíľach ma napadne len slovo defenestrácia...“
Porovnanie európskych zdravotných systémov EHCI od švédskej organizácie Health Consumer Powerhouse má za sebou ďalší ročník. Kým na jeho čele nie je žiadne prekvapenie (Holandsko obhájilo svoj primát), postavenie Slovenska mnohých zaskočilo.
Elektronizácia zdravotníctva sa neodohráva zapnutím vypínača, nepríde to zo dňa na deň. Akýkoľvek takýto veľký, plošný projekt potrebuje svoju nábehovú fázu. Ďalšia anketa časopisu Lekárnik na tému eZdravie.
Kde sú tie časy, keď univerzálnym riešením na problémy v zdravotníctve bolo zakázať zisk zdravotným poisťovniam? Možno by sa pri tom bolo podarilo zakázať aj stratu, a vedenie rezortu by nemalo teraz hlavu v smútku.