—
Značka: makro
Po pravdepodobnom prekonaní dna ekonomickej recesie v roku 2009 očakávame priaznivejšie makroekonomické výsledky v roku 2010. Zlepšenie makroekonomických parametrov však bude zrejme v rozhodujúcej miere dané ich veľmi nepriaznivou úrovňou v predchádzajúcom roku. Oživenie bude mať pravdepodobne veľmi diferencovaný charakter.
Ak aj akceptujeme, aby sa o recesii hovorilo v minulom čase (akceptujeme to veľmi neochotne, lebo sme prekonali pravdepodobné dno recesie, ale nie všetky jej prejavy), nemôžeme akceptovať tvrdenie, že slovenská ekonomika krízu zvládla lepšie ako ostatné krajiny.
Vývoj na trhu práce s oneskorením, ale zato veľmi citeľne reagoval na priebeh ekonomickej recesie. Podobne, ako sa parametre trhu práce s oneskorením (za vývojom produkcie) zhoršili, tak sa budú pravdepodobne aj zlepšovať s oneskorením. Táto skutočnosť má negatívny vplyv na príjmy fondov sociálneho zabezpečenia, vrátane zdravotných poisťovní.
V dvoch predchádzajúcich dieloch (I a II) sme sa venovali doterajšej skúsenosti s makroekonomickou stabilizáciou, predstave vlády o fiškálnej konsolidácii a jej bariéram, aj vnútorným stabilizujúcim silám v ekonomike. V poslednej časti nášho malého seriálu článkov venovaných očakávanej makroekonomickej stabilizácii hodnotíme aktuálne dáta naznačujúce prekonanie dna recesie a navrhujeme niekoľko princípov, ktoré by mala zohľadniť budúca makroekonomická politika.
V predchádzajúcej časti sme sa venovali doterajšej skúsenosti s makroekonomickou stabilizáciou v slovenskej ekonomike, vládnej predstave o budúcej fiškálnej konsolidácii aj bariéram stabilizácie, ktoré si sčasti sama vláda vytvorila. V tejto časti série článkov venovaných makroekonomickej stabilizácii sa venujeme jednému zdanlivo nenápadnému vnútornému stabilizátoru, žiaducej forme stabilizačnej politiky a chybám, ktorými tvorcovia politiky už vopred oslabujú vierohodnosť svojej stabilizačnej politiky.
Makroekonomická stabilizácia sa opäť stáva frekventovanou odbornou aj politickou témou. V tejto súvislosti predkladáme sériu analytických článkov zameraných na stabilizáciu ekonomiky a konsolidáciu verejných financií. Odborné a politické elity v SR by mali mať už bohaté skúsenosti so stabilizačnými programami. Ale každá z doterajších stabilizačných operácií prebiehala za zásadne odlišných okolností.
Porovnanie ekonomickej sily a podielu financovania zdravotníctva z verejných a súkromných zdrojov v krajinách EÚ-8, EÚ-15 a OECD-30.
Fiškálna štúdia maďarského zdravotníctva so sadou odporúčaní od Petra Pažitného, Tomáša Szalayho, Karola Morvayho a Michaely Pechovej. Štúdia je v anglickom jazyku, vo formáte PDF.
Fiškálna štúdia českého zdravotníctva so sadou odporúčaní od Petra Pažitného, Tomáša Szalayho (lieková politika) a Karola Morvayho (makroekonomický vývoj). Štúdia je v anglickom jazyku, vo formáte PDF.
Indikátor spotrebiteľskej dôvery je súhrnná charakteristika, ktorá približuje celkovú očakávanú spotrebiteľskú dôveru obyvateľstva. Tento súhrnný ukazovateľ je vypočítaný ako aritmetický priemer sáld predpokladaného vývoja ekonomiky, nezamestnanosti a predpokladaného vývoja finančnej situácie a úspor vo vlastnej domácnosti, (nezamestnanosť je s opačným znamienkom). Všetky štyri zložky majú rovnakú váhu.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
