Karol Morvay

Hoci v prvom polroku sa zlepšil (oproti minulému roku) vývoj príjmov domácností, v ich výdavkoch na zdravie sa to neodrazilo. Skôr naopak, rast ich výdavkov na túto oblasť sa výrazne spomalil. Je to možno zvláštne: pri poklese príjmov vlani výdavky na zdravie expandovali, pri raste príjmov v tomto roku výdavky na zdravie spomaľovali. Vysvetliť sa to dá psychologickým faktorom: negatívne očakávania nútia domácnosti k tvorbe úspor, spotrebné výdavky sa odkladajú.

Jedným z mála priaznivých momentov v makroekonomickom vývoji v doterajšom priebehu roka 2011 je relatívne silný rast zamestnanosti. Nebol očakávaný. Veď nie je obvyklé, aby pri spomalenom raste ekonomiky a zhoršujúcej sa ekonomickej klíme vzrastala zamestnanosť. Ak sa tak predsa stalo, zaslúži si to trochu pozornosti.

V čase, keď vo svetovej ekonomike narastá nervozita, je treba zrevidovať prognózy. Aj v minulosti sme hovorili o „druhom dne recesie“, teda o vývoji v tvare dvojitého V (ďalej „W“). V súčasnosti sa jasne črtá nástup druhého dna, nečrtá sa však jeho hĺbka. Makroekonomika však poskytla zdravotníctvu nečakanú pomocnú barličku.

Správa o viac ako dvojpercentnom raste počtu pracujúcich je zrejme tou najpozitívnejšou a najvýznamnejšou správou o makroekonomickom vývoji v prvom štvrťroku 2011. Vôbec to však neznamená jednoznačný a hladký obrat vo vývoji na trhu práce. Informácie o vývoji nezamestnanosti sú protichodné, rovnako aj informácie o mzdách a príjmoch. Trh práce je momentálne plný protirečení. Venujeme tu pozornosť dvom nápadným protirečeniam.

Médiá v posledných mesiacoch pravidelne pripomínajú negatívne rekordy v makroekonomickom vývoji Slovenska. Týkať sa majú inflácie a nezamestnanosti. Stretávame sa napr. s titulkami, že Rast cien na Slovensku trhá rekordy, či Rekordná nezamestnanosť za posledných šesť rokov alebo Nezamestnanosť zotrváva na šesťročnom maxime. Tieto rekordy síce nie sú celkom spochybniteľné, ale majú svoje chyby krásy.

Odvetvia, ktoré v minulosti v slovenskej ekonomike expandovali, mali často podobnú nevýhodu: ich produkcia mala nízku mieru pridanej hodnoty a tak nesporný prínos týchto odvetví k ekonomickému rastu bol spojený s „otáčaním“ obrovskej masy tovaru. Zdravotníctvo má iný charakter: má neobyčajne vysokú mieru pridanej hodnoty a jeho potenciálna expanzia by významne prispela ku kvalitnejšiemu ekonomickému rastu.

Krátkodobá predikcia makroekonomického vývoja a príjmov zdravotných poisťovní

Známky konca recesie a začiatku oživenia ekonomiky sú prítomné už od začiatku roka 2010. Až v závere roka sa však objavili prvé aspoň trochu pozitívne signály z trhu práce. Podstatná časť príjmov systému zdravotníctva je závislá od vývoja na trhu práce. Tak by sme mohli očakávať lepšie časy zdravotných poisťovní. Ale brzdou sú platby štátu.