Slovenské zdravotníctvo 2009: Dopady krízy

Autori počítali s viacerými scenármi v závislosti od hĺbky dopadov krízy. Príjmy zdravotných poisťovní sa podľa nich budú v roku 2009 pohybovať od 3 291 do 3 508 mil. eur. Oproti prognóze HPI z novembra minulého roka (3 636 mil. eur) je to výpadok vo výške 128 až 345 mil. eur. Za hlavné faktory, ktoré spôsobili zníženie prognózy príjmov poisťovní označil analytik Karol Morvay klesajúcu zamestnanosť, pomalší rast miezd a rastúcu insolventnosť podnikov.

Zdroje budú podľa HPI najviac chýbať Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Zmena systému prerozdelenia síce krátkodobo zlepší jej finančnú situáciu, avšak dopady krízy z hľadiska zvýšeného počtu poistencov štátu a nižšej solventnosti podnikov budú vytvárať veľký tlak na cash flow poisťovne. VšZP si v predchádzajúcich rokoch nevytvorila dostatočné finančné rezervy a nezmenila zastaraný spôsob nákupu zdravotnej starostlivosti. V časoch krízy má tak obmedzené možnosti pružnej reakcie na vzniknutú situáciu.

Slovenské zdravotníctvo 2009 – Dopady krízy

Podľa predpokladu analytikov budú spomedzi poskytovateľov krízou najviac postihnuté nemocnice. Nemajú vybudované finančné rezervy a najväčšie z nich aj pred krízou dosahovali záporné hospodárske výsledky. Dodatočné zdroje z posledných dvoch rokov nemocnice nevyužili na zmeny, znižovanie dlhu a lepšiu kapitálovú vybavenosť. Sľubované oddlženie nemusí nastať z dôvodu nedostatku zdrojov. Menší objem zdrojov nedáva priestor na ďalšie zvýhodňovanie fakultných nemocníc pred všeobecnými nemocnicami. „Navrhujeme nerušiť degresívnu obchodnú prirážku na lieky v nemocniach, inak prídu nemocnice o 6 až 9 miliónov eur ročne,“ upozornila spoluautorka publikácie Angelika Szalayová.

Kríza zvyšuje riziko sťaženého prístupu k zdravotným službám pre slabšie sociálne skupiny. Ochranu pacientov považujú preto autori za prioritu protikrízových opatrení v záujme zachovania solidárneho charakteru zdravotníckeho systému. Navrhujú zavedenie ochranného finančného limitu na spoluúčasť, reguláciu čakacích zoznamov či generickú preskripciu liekov.

Medzi ďalšie navrhované krátkodobé stabilizačné opatrenia zaradili analytici limity na predpisované lieky, znovuzavedenie poplatkov, sprísnenie kategorizácie liečiv, zmrazenie miezd v nemocniciach, novelizáciu Zákonníka práce či odklad účinnosti takých opatrení, ktoré významne zvyšujú náklady zdravotného systému.

Na cash flow zdravotných poisťovní by mala pozitívny vplyv úprava mechanizmu, ktorým štát platí poistné za poistencov štátu. Financovanie zdravotníctva by sa podľa riaditeľa HPI Petra Pažitného mohlo zlepšiť zavedením odvodovej neutrality a sporivých zdravotných účtov. „Krízu považujeme za príležitosť na zavedenie ďalších systémových zmien, ako je napr. transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, zúženie rozsahu bezplatnej starostlivosti alebo zavedenie diagnostických a liečebných protokolov,“ povedal Pažitný.

Analytici sa domnievajú, že efektívne čeliť dopadom hospodárskej krízy na slovenské zdravotníctvo sa dá len spoločnými silami. Považujú preto za žiaduce vytvoriť platformu pre budovanie širšieho odborného i politického konsenzu. Ako podklad pre takúto diskusiu môže podľa nich slúžiť práve publikácia Slovenské zdravotníctvo 2009 – Dopady krízy, napríklad na pôde analytikmi navrhovanej Zdravotníckej republikovej antikrízovej komisie (ZRAK).

„Nevieme, ako dlho potrvá súčasná hospodárska kríza a kde je jej dno. Vieme však, že jej dopady v zdravotníctve neobídu nikoho. Kríza zasiahne všetkých: poisťovne, poskytovateľov i pacientov. Prijímanie nepopulárnych, bolestivých alebo zložitých opatrení už nie je možnosťou voľby, ale nevyhnutnosťou,“ povedal jeden z autorov publikácie Tomáš Szalay.

Ako by vyzeral bezkrízový scenár? Porovnajte si aktuálnu prognózu HPI s predkrízovou.
Slovenské zdravotníctvo 2009 – Dopady krízy (marec 2009)	Základné rámce zdravotnej politiky pre roky 2008 – 2011 (apríl 2008)