—
Ďalšie zrýchlenie rastu HDP až na 6,7 %, rekordne silný rast zamestnanosti a pokles miery nezamestnanosti na sedemročné minimum - to sú makroekonomické dáta druhého štvrťroka 2006 (= posledného štvrťroka odchádzajúcej vládnej garnitúry). Hoci komentáre v médiách vyzdvihovali vysoké tempo rastu, niekoľkým zaujímavým charakteristikám pozornosť predsa len nevenovali. K tým sa chceme vyjadriť my.
Keďže tu nejde o spravodajský článok, nechceme predkladať výpočet cieľov či opatrení, ktoré sú obsiahnuté v Programovom vyhlásení vlády (ďalej PVV). Namiesto toho sa sústredíme na princípy
Voľby priniesli diskontinuitu. V tejto chvíli ešte neexistuje Programové vyhlásenie vlády (ktoré sa však asi šije horúcou ihlou), preto sa v úvahe o možných zmenách hospodárskej politiky musíme uspokojiť s ekonomickými časťami volebných programov koaličných strán, s vyhláseniami členov vlády a iných autorít, personálnym obsadením vrcholných funkcií a pod. Bez ambície na úplnosť sa tu pokúsime zhrnúť niekoľko indícií a faktov, ktoré by mali determinovať budúcu hospodársku politiku.
Popri správe o vysokom hospodárskom raste v médiách akoby unikol iný, menej nápadný, zato však ešte povzbudivejší údaj: v prvom štvrťroku medziročne vzrástol počet pracujúcich o 3,7%, t. j. o 80,1 tisíc osôb. Tento údaj je vzhľadom na obvyklé čísla o trhu práce v SR ešte „mimoriadnejší“ ako je údaj o 6,3%-nom raste HDP.
V úverovom portfóliu bánk nastane v roku 2006 zrejme zvláštna konštelácia, keď stav úverov poskytnutých domácnostiam presiahne stav úverov poskytnutých podnikom. Banky sa stále významnejšie orientujú na úverovanie domácností a na získavanie príjmov z poplatkov namiesto podpory podnikateľských projektov firiem.