—
Jedným z najväčších problémov slovenského systému zdravotníctva pred prijatím reformných zákonov v roku 2004 bola nevyváženosť motivácií. Reforma zdravotníctva ich vyrovnala a prispela tak k stabilizácii verejných financií. Avšak jedine pokračovanie reformy garantuje ich stabilitu aj do budúcnosti.
V originálnom dokumente z roku 1977 Martin Feldstein navrhol koncept „major risk insurance“ s cieľom „umožniť, aby sa takmer všetky rodiny, stali nákladovo citlivé na každé dodatočné výdavky na zdravotníctvo, pričom maximálne hotovostné výdavky domácností na zdravotníctvo by boli naďalej limitované na najviac 10 % percent z príjmu“ a tým bol položený teoretický a koncepčný základ pre medicínske sporiace účty (Medical Saving Accounts – MSA).
Spor lekárskej komory so štátnymi poisťovňami sa skončil podľa predpovede. Komora utrpela ďalšie fiasko pri presadzovaní svojich cieľov (1. lepšie spoločenské postavenie a 2. lepšie finančné ohodnotenie). Odhodlajú sa už lekári zmeniť prostriedky na ich dosiahnutie, alebo dopustia, aby vedenie komory prehlbovalo úpadok lekárskeho stavu každým ďalším krokom?
Ak sa zdravotníci chcú dočkať spravodlivejšieho hodnotenia a pacienti kvalitnejšieho zdravotníctva, mali by byť oponentami neobmedzene bezplatného zdravotníctva. Pri bezplatnom zdravotníctve sú lekári odkázaní len na verejné zdroje. A tých ani pri najlepšom vyškrabávaní zo štátneho rozpočtu nebude nikdy spravodlivý objem, píše vo svojom blogu Tomáš Szalay.
Súčasný minister zdravotníctva ČR v nedeľnej televíznej diskusii dňa 22. 1. 2006 na ČT1 povedal, že jeho cieľom je v priebehu 4 rokov zvýšiť zdroje v zdravotníctve zo 7 % na 9 % z HDP. Podľa kalkulácie Health Policy Institute takýto cieľ spôsobí zvýšenie odvodov z 13,5 na 19,4 %.
Vyplýva to z posledného vyjadrenie Roberta Fica pre týždenník Extra plus, v ktorom konštatuje, že „do zdravotníctva nemôže prúdiť menej peňazí ako sedem percent z hrubého domáceho produktu.“
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou schválil ozdravný plán Spoločnej zdravotnej poisťovne, oznámil predseda úradu Ján Gajdoš. Podľa tohto plánu Spoločná zdravotná poisťovňa zvýši do konca januára 2006 svoje základné imanie o 450 miliónov korún.
Zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva mali k 30. septembru dlh vo výške 1,6 miliardy korún. Uvádza sa to v informácii o stave dlhu v týchto zariadeniach, ktorú vzala vláda na svojom rokovaní na vedomie.
Za prvé tri štvrťroky 2005 sa na zdravotných odvodoch vybralo 54,8 mld Sk. Uvádza sa to v Analýze dynamiky výberu odvodov do zdravotných poisťovní za prvé tri štvrťroky roka 2005 a návrhu opatrení na zvýšenie výberu odvodov do zdravotných poisťovní, ktorú vláda vzala na svojom rokovaní na vedomie.
Vládny kabinet schválil 16. novembra výstavbu budovy Detského kardiocentra SR v Bratislave. Predpokladané náklady na budovu, ktorá má stáť v areáli Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na Kramároch, sú 1,171 miliardy Sk.