Značka: IB-05/2007

Vláda zaviazala ministra zdravotníctva predložiť hodnotiaci projekt vytvorenia jednej verejnoprávnej zdravotnej poisťovne zlúčením Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) a Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Z dnes dostupných informácií o fungovaní oboch štátnych poisťovní sa však javí ich zlúčenie ako dobrý a racionálny krok, a to z viacerých dôvodov.

Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová sa rozhodla pripojiť k deklarácii „Zveľaďovanie sociálnej Európy“ a vláda tento krok odobrila. Cieľom deklarácie je prikláňanie sa k európskemu sociálnemu modelu a k nutnosti, aby všetky členské štáty spoločne čelili takým novým javom ako globalizácia a starnutie obyvateľstva. Ide o vágnu deklaráciu, pripomínajúcu súbor pekných prianí. Európsky sociálny model nie je homogénna, jasná vec, ako to ministerka (ale aj vláda) prezentujú.

Štatistický úrad zverejnil svoj rýchly odhad HDP za prvý štvrťrok. Vyplýva z neho medziročný reálny rast ekonomiky o 8,9 %. Tento veľmi priaznivý výsledok súvisel hlavne s rastom pridanej hodnoty v priemyselnej výrobe, najmä vo výrobe strojov, elektrických zariadení a dopravných prostriedkov. To vôbec neprekvapuje. Prekvapuje skôr pesimistická reakcia komentátorov v niektorých médiách, ktorí tento výsledok vnímali ako mierne sklamanie.

V Spotrebiteľskom barometri (apríl 2007) sa pri hodnotení doterajšieho vývoja hospodárskej situácie na Slovensku pozitívne vyjadroval doteraz najvyšší podiel opýtaných (47 %). Posudzovanie doterajšieho vývoja ekonomiky je indikátorom, pri ktorom bol medziročný posun najvýraznejší. Aj budúcnosť ekonomiky v SR videli respondenti pozitívnejšie než pred mesiacom. Zúžil sa okruh pesimistov na doterajšie minimum 13 %.

• Bežný účet platobnej bilancie po dlhšom čase v prebytku
• Celková zamestnanosť vzrástla o 2,1 %

Na konci predchádzajúceho roka bola miera inflácie vnímaná ako parameter, s ktorým bude mať Slovensko problém pri plnení tzv. konvergenčných kritérií. Teraz už táto hrozba významne ustúpila.

Mzdy v slovenskom zdravotníctve zaostavajú za priemernými mzdami v národnom hospodárstve cca o 10 %. Z detailnejšieho rozboru miezd v sektore vyplýva, že medzi jednotlivými kategóriami pracovníkov existujú nezanedbateľné rozdiely.

Komentár k publikácii Štencl – Šagát – Labaš – Krištúfek – Kováč: Slovenské zdravotníctvo. Súčasný stav, problémy a návrhy riešení

Zo stretnutia prezidenta Slovenskej lekárskej komory (SLK) Milana Dragulu s premiérom Robertom Ficom vyplynula požiadavka komory, aby sa podiel finančných prostriedkov vynaložených na zdravotníctvo postupne zvyšoval zo súčasných 6,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) až na 7,5 % HDP v roku 2010.

Termín „prerozdelenie“, ktorý je udomácnený v  slovenskej legislatíve, pozná odborná literatúra pod názvom kompenzácia rizikovej štruktúry poistencov. Existujúci systém prerozdelenia síce pokrýva demografické prediktory, avšak nedokáže pokryť dva dôležité prejavy neurčitosti: individuálne katastrofické náklady a špecifické skupiny chorôb.