Tomáš Szalay

Kde sú tie časy, keď univerzálnym riešením na problémy v zdravotníctve bolo zakázať zisk zdravotným poisťovniam? Možno by sa pri tom bolo podarilo zakázať aj stratu, a vedenie rezortu by nemalo teraz hlavu v smútku.

Ministerstvo financií sa  pustilo do revízie výdavkov v rezorte zdravotníctva. V záverečnej správe analytici vyčísľujú, že v budúcom roku sa dá ušetriť 170 miliónov eur. Alebo aj viac.

Na to, koľko peňazí sa v slovenskom zdravotníctve točí, toho vieme o ich použití dosť málo. Niektoré čísla – napríklad o hospodárení štátnych (!) nemocníc – sú neverejné, ďalšie sú čisté hausnumerá. Presné súčty nepresných čísel, chýbajúcich, skreslených či vymyslených hlásení.

Štát zrejme doleje koncom tohto roka peniaze do zdravotníctva, ktorému pustila žilou odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú.

Návrh štátneho rozpočtu prekvapí asi len toho, kto od neho naozaj úprimne čakal navýšenie zdrojov pre zdravotníctvo. Odkaz ministerstva financií z viacerých programových dokumentov je totiž dlhodobo jasný a zrozumiteľný: viac peňazí nebude, urobte si poriadok s neefektivitou v rezorte.

Rozmýšľanie v logike platby za výkon sa premietlo do každej diskusie o novom zozname výkonov. Po dvadsiatich rokoch, keď sa už poisťovne aj poskytovatelia nejako zžili s „bodovníkom“, je to pochopiteľné. Ale nesmieme ustrnúť v 90-tych rokoch.

Poplatky v slovenskom zdravotníctve sú kontroverznou témou. Neformálne platby sú dlhodobo súčasťou zdravotníckej kultúry. Na druhej strane, zdravotníctvo máme vraj bezplatné. Ľudia tejto nepravdivej ilúzii radi veria, aj keď ich každodenná skúsenosť je s ňou v príkrom rozpore.

Vláda schválila národný program reforiem ako aj program stability na roky 2016-2019. Čo z toho vyplýva pre zdravotníctvo?

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker uvažuje o zdravotnom pripoistení. V ktoromsi rozhovore dokonca spomenul priamo koncept nominálneho poistného, ktorý najlepšie funguje v Holandsku.

Žiadna krajina nedokáže mať naraz anglosaské dane, škandinávske výdavky a balkánsku korupciu. Týmito slovami sa začína Najlepší z možných svetov, manifest troch štátnych úradníkov, Martina Filka, Štefana Kišša a Ľudovíta Ódora.