Kde sú tie časy, keď univerzálnym riešením na problémy v zdravotníctve bolo zakázať zisk zdravotným poisťovniam? Možno by sa pri tom bolo podarilo zakázať aj stratu, a vedenie rezortu by nemalo teraz hlavu v smútku.

Ministerstvo financií sa  pustilo do revízie výdavkov v rezorte zdravotníctva. V záverečnej správe analytici vyčísľujú, že v budúcom roku sa dá ušetriť 170 miliónov eur. Alebo aj viac.

Na to, koľko peňazí sa v slovenskom zdravotníctve točí, toho vieme o ich použití dosť málo. Niektoré čísla – napríklad o hospodárení štátnych (!) nemocníc – sú neverejné, ďalšie sú čisté hausnumerá. Presné súčty nepresných čísel, chýbajúcich, skreslených či vymyslených hlásení.

Štát zrejme doleje koncom tohto roka peniaze do zdravotníctva, ktorému pustila žilou odvodová odpočítateľná položka. Ľudia s nízkymi príjmami síce platia nižšie odvody, ale bez kompenzácie tieto peniaze zdravotníctvu chýbajú.

Návrh štátneho rozpočtu prekvapí asi len toho, kto od neho naozaj úprimne čakal navýšenie zdrojov pre zdravotníctvo. Odkaz ministerstva financií z viacerých programových dokumentov je totiž dlhodobo jasný a zrozumiteľný: viac peňazí nebude, urobte si poriadok s neefektivitou v rezorte.

Rozmýšľanie v logike platby za výkon sa premietlo do každej diskusie o novom zozname výkonov. Po dvadsiatich rokoch, keď sa už poisťovne aj poskytovatelia nejako zžili s „bodovníkom“, je to pochopiteľné. Ale nesmieme ustrnúť v 90-tych rokoch.

Poplatky v slovenskom zdravotníctve sú kontroverznou témou. Neformálne platby sú dlhodobo súčasťou zdravotníckej kultúry. Na druhej strane, zdravotníctvo máme vraj bezplatné. Ľudia tejto nepravdivej ilúzii radi veria, aj keď ich každodenná skúsenosť je s ňou v príkrom rozpore.

Tomáš Drucker a ani nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan nielenže nie sú lekári, ale nepôsobili dosiaľ v žiadnej štátnej ani súkromnej firme z oblasti zdravotníctva. A to môže byť dôležité. Mať minulosť v zdravotníctve na Slovensku neraz znamená mať väzby, ktoré sú v dôležitej riadiacej funkcii viac na škodu ako na osoh. 

Vláda schválila národný program reforiem ako aj program stability na roky 2016-2019. Čo z toho vyplýva pre zdravotníctvo?

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker uvažuje o zdravotnom pripoistení. V ktoromsi rozhovore dokonca spomenul priamo koncept nominálneho poistného, ktorý najlepšie funguje v Holandsku.

Niežeby zdravotníctvo nemalo dosť svojich problémov. Sociálne balíčky vlády Fico II. rezortu ešte priťažili.

Programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica, apríl 2016.

Programové vyhlásenie vlády mohlo byť odvážnejšie. Ale v rámci obmedzení, ktoré táto vláda má, je jej programové vyhlásenie celkom príjemným prekvapením.

Žiadna krajina nedokáže mať naraz anglosaské dane, škandinávske výdavky a balkánsku korupciu. Týmito slovami sa začína Najlepší z možných svetov, manifest troch štátnych úradníkov, Martina Filka, Štefana Kišša a Ľudovíta Ódora.

Akákoľvek vláda, ktorá vzíde z novozvoleného parlamentu, bude zlepencom. Teda spojením strán s rôznorodým, priam protichodným svetonázorom.

Ďalšia vláda nebude zrejme dlho ani poriadne fungovať. Zdravotníci sú odkázaní sami na seba.

Návrh, ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo, sme sformulovali v našom HPI Policy Paperi s dátumom apríl 2010. Po takmer šiestich rokoch a o troch ministrov zdravotníctva neskôr je náš paper možné zverejniť v takmer nezmenenej podobe. Čo rozhodne nie je dobrá správa.

Väčšina (60 %) sľubov zostalo nesplnených. To je stručný záver porovnania zdravotníckych zámerov uvedených v programovom vyhlásení vlády (2012) s realitou (2016).