Zdravotná politika 3/2016

Žiadna krajina nedokáže mať naraz anglosaské dane, škandinávske výdavky a balkánsku korupciu. Týmito slovami sa začína Najlepší z možných svetov, manifest troch štátnych úradníkov, Martina Filka, Štefana Kišša a Ľudovíta Ódora.

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker uvažuje o zdravotnom pripoistení. V ktoromsi rozhovore dokonca spomenul priamo koncept nominálneho poistného, ktorý najlepšie funguje v Holandsku.

Vláda schválila národný program reforiem ako aj program stability na roky 2016-2019. Čo z toho vyplýva pre zdravotníctvo?

Tomáš Drucker a ani nový šéf Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslav Kočan nielenže nie sú lekári, ale nepôsobili dosiaľ v žiadnej štátnej ani súkromnej firme z oblasti zdravotníctva. A to môže byť dôležité. Mať minulosť v zdravotníctve na Slovensku neraz znamená mať väzby, ktoré sú v dôležitej riadiacej funkcii viac na škodu ako na osoh. 

Návrh štátneho rozpočtu prekvapí asi len toho, kto od neho naozaj úprimne čakal navýšenie zdrojov pre zdravotníctvo. Odkaz ministerstva financií z viacerých programových dokumentov je totiž dlhodobo jasný a zrozumiteľný: viac peňazí nebude, urobte si poriadok s neefektivitou v rezorte.

Poplatky v slovenskom zdravotníctve sú kontroverznou témou. Neformálne platby sú dlhodobo súčasťou zdravotníckej kultúry. Na druhej strane, zdravotníctvo máme vraj bezplatné. Ľudia tejto nepravdivej ilúzii radi veria, aj keď ich každodenná skúsenosť je s ňou v príkrom rozpore.

Rozmýšľanie v logike platby za výkon sa premietlo do každej diskusie o novom zozname výkonov. Po dvadsiatich rokoch, keď sa už poisťovne aj poskytovatelia nejako zžili s „bodovníkom“, je to pochopiteľné. Ale nesmieme ustrnúť v 90-tych rokoch.

Na to, koľko peňazí sa v slovenskom zdravotníctve točí, toho vieme o ich použití dosť málo. Niektoré čísla – napríklad o hospodárení štátnych (!) nemocníc – sú neverejné, ďalšie sú čisté hausnumerá. Presné súčty nepresných čísel, chýbajúcich, skreslených či vymyslených hlásení.

Ministerstvo financií sa  pustilo do revízie výdavkov v rezorte zdravotníctva. V záverečnej správe analytici vyčísľujú, že v budúcom roku sa dá ušetriť 170 miliónov eur. Alebo aj viac.

Kde sú tie časy, keď univerzálnym riešením na problémy v zdravotníctve bolo zakázať zisk zdravotným poisťovniam? Možno by sa pri tom bolo podarilo zakázať aj stratu, a vedenie rezortu by nemalo teraz hlavu v smútku.