Analýzy a komentáre

Zmyslom regulačného nástroja zvaného minimálna sieť je zabezpečiť fyzickú dostupnosť zdravotných služieb. Dostupnosť je jedným z čiastkových cieľov zdravotnej politiky (Hsiao, 2004), ktorým prispieva k rovnosti zdravotného systému. Ak je regulácia zvolená nesprávne, jej výsledkom môže byť i pravý opak zamýšľaného cieľa. Hoci s pôvodne dobrým úmyslom môže takýto zásah poškodiť práve tých, ktorých má ochraňovať.

Autor prináša analýzu regulácie fyzickej dostupnosti v Slovenskej republike a mapuje nástroje na reguláciu dostupnosti v prípade jednotlivých foriem poskytovania zdravotnej starostlivosti. Pri každej forme poskytovania zdravotnej starostlivosti práca poukazuje na základné nedostatky a problémy, ktoré robia reguláciu dostupnosti nejasnou, nepresnou, komplikovaniu, duplicitnou alebo zbytočnou.

Dávame na lieky na Slovensku veľa alebo málo? Na túto otázku neexistuje jednoduchá odpoveď. Pri porovnaní, koľko peňazí na obyvateľa dáva Slovensko na lieky, patríme „na chvost“ v EÚ25... Tento argument radi uvádzajú všetci, ktorých zisky závisia od predaja liekov (farmaceutické firmy, distribútori a lekárnici) alebo niekedy aj tí, ktorí by mali liekovú politiku strážiť a regulovať a priveľmi sa im to nedarí. Keď sa však pozrieme, kto je v tomto rebríčku pred nami a okolo nás, situácia nevyzerá až tak dramaticky.

Článok bol publikovaný v týždenníku .týždeň č. 25/2008.

Lekární pribúda. Liekov pribúda. Pacientov pribúda. Ale peňazí je akosi menej. Posledným konštatovaním som myslela najmä zisk z predaja liekov pripadajúci na jednu lekáreň. To je hlavným dôvodom, prečo v posledných rokoch majitelia lekární hľadajú spôsob ako získať viac zákazníkov. Aké sú možnosti?

Nový minister Richard Raši zdedí po Ivanovi Valentovičovi „prehriate“ zdravotníctvo. Mzdy zdravotníkov rastú o 17 % – najrýchlejšie v hospodárstve. Zrušenie poplatkov spôsobilo návrat v návštevnosti do doby pred „Zajaca“, čo sa prejavuje na dvojcifernom raste liekov. Problémy má aj VšZP a v kuloároch sa už dlhšiu dobu šepká, že VšZP neplní zákonom stanovenú mieru solventnosti. Dlh štátnych nemocníc medziročne narástol o 1,4 mld. Sk.

Článok bol publikovaný v Hospodárskych novinách 11. 6. 2008.

V odbornej verejnosti sa už dlhšiu dobu objavujú obavy z toho, že slovenská ekonomika stratí výhodu nízkych nákladov práce. Túto výhodu ekonomika postupne určite stratí (preto musia štruktúrne politiky podporiť iné faktory konkurencieschopnosti). Strata faktora konkurencieschopnosti v podobe nízkych nákladov práce však zatiaľ nie je realitou a ekonomika si zatiaľ podržala výhodu svojho „mzdového vankúša“.

• Rýchly odhad HDP za prvý štvrťrok 2007 prináša optimizmus
• Klesanie miery nezamestnanosti trvá, hoci sa spomalilo

V časopise JAMA (Journal of American Medical Association) bol uverejnený článok o placebo efekte ceny lieku. 82 dobrovoľníkov bolo rozdelených do dvoch skupín, kde obe dostali tú istú tabletku s rôznou informáciou o cene. Jedna skupina bola inštruovaná, že tabletka stala 2,5 dolára a druhá, že tabletka má výpredajovú cenu 0,10 dolára. Následne boli vystavení bolestivým podnetom. Pri týchto podnetoch pacienti hodnotili stupeň bolesti. Skupina s vyššou cenou lieku bola schopná tolerovať oveľa vyššiu bolesť po podaní tej istej tabletky ako skupina so zlacnenou tabletkou.

Systém viacerých zdravotných poisťovní so sebou nutne prináša potrebu ich porovnávania. Je to dokonca podmienkou existencie viacerých poisťovní. Ak by sa totiž zdravotné poisťovne od seba neodlišovali, nebol by tu ani priestor pre ich fungovanie. Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky z roku 2007 sú viac ako dve tretiny Slovákov za zachovanie plurality zdravotného poistenia. Na rozhodovanie ako sa orientovať v ponuke zdravotných poisťovní však potrebujú informácie.

Článok bol publikovaný v Zdravotníckych novinách č. 25/2008 ako reakcia na článok E. Andrejčákovej: „Má rating v povinnom poistení opodstatnenie?“