—
Po pravdepodobnom prekonaní dna ekonomickej recesie v roku 2009 očakávame priaznivejšie makroekonomické výsledky v roku 2010. Zlepšenie makroekonomických parametrov však bude zrejme v rozhodujúcej miere dané ich veľmi nepriaznivou úrovňou v predchádzajúcom roku. Oživenie bude mať pravdepodobne veľmi diferencovaný charakter.
Ak aj akceptujeme, aby sa o recesii hovorilo v minulom čase (akceptujeme to veľmi neochotne, lebo sme prekonali pravdepodobné dno recesie, ale nie všetky jej prejavy), nemôžeme akceptovať tvrdenie, že slovenská ekonomika krízu zvládla lepšie ako ostatné krajiny.
Čísla o priamych platbách v zdravotníctve sú ťažko interpretovateľné a vzájomne veľmi odlišné.
Vývoj na trhu práce s oneskorením, ale zato veľmi citeľne reagoval na priebeh ekonomickej recesie. Podobne, ako sa parametre trhu práce s oneskorením (za vývojom produkcie) zhoršili, tak sa budú pravdepodobne aj zlepšovať s oneskorením. Táto skutočnosť má negatívny vplyv na príjmy fondov sociálneho zabezpečenia, vrátane zdravotných poisťovní.
V dvoch predchádzajúcich dieloch (I a II) sme sa venovali doterajšej skúsenosti s makroekonomickou stabilizáciou, predstave vlády o fiškálnej konsolidácii a jej bariéram, aj vnútorným stabilizujúcim silám v ekonomike. V poslednej časti nášho malého seriálu článkov venovaných očakávanej makroekonomickej stabilizácii hodnotíme aktuálne dáta naznačujúce prekonanie dna recesie a navrhujeme niekoľko princípov, ktoré by mala zohľadniť budúca makroekonomická politika.
V predchádzajúcej časti sme sa venovali doterajšej skúsenosti s makroekonomickou stabilizáciou v slovenskej ekonomike, vládnej predstave o budúcej fiškálnej konsolidácii aj bariéram stabilizácie, ktoré si sčasti sama vláda vytvorila. V tejto časti série článkov venovaných makroekonomickej stabilizácii sa venujeme jednému zdanlivo nenápadnému vnútornému stabilizátoru, žiaducej forme stabilizačnej politiky a chybám, ktorými tvorcovia politiky už vopred oslabujú vierohodnosť svojej stabilizačnej politiky.
Makroekonomická stabilizácia sa opäť stáva frekventovanou odbornou aj politickou témou. V tejto súvislosti predkladáme sériu analytických článkov zameraných na stabilizáciu ekonomiky a konsolidáciu verejných financií. Odborné a politické elity v SR by mali mať už bohaté skúsenosti so stabilizačnými programami. Ale každá z doterajších stabilizačných operácií prebiehala za zásadne odlišných okolností.
Kvôli relatívne rýchlemu rastu miezd v odvetví zdravotníctva a sociálnej pomoci (a v rámci toho aj miezd lekárov) v období 2007-2008 sa zlepšila relatívna cena práce lekára pri porovnaní v rámci ekonomiky SR. a navyše, aj kvôli kurzovému vplyvu, narástla relatívna cena práce lekára aj v medzinárodnom porovnaní. Lekár v SR prestáva byť „chudobným kolegom“ lekára v Maďarsku alebo Česku. Dokonca pre maďarského lekára už začína byť lukratívne pracovať v SR.
Ešte v roku 2007 označil vtedajší minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič ako „reálne“ zvýšenie plátov lekárov do roku 2010 na trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a u zdravotných sestier na 1,5 násobok . Tieto isté násobky sa objavili už skôr (spomínali sa napr. počas nátlakových akcií lekárov v apríli 2006) v rovine požiadaviek odborových organizácií . Vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia si tieto násobky osvojila zrejme v záujme získania zdravotníkov medzi svojich spojencov. Dnes je však jasné, že sľuby ohľadne výšky miezd splnené nebudú.
Štatistický úrad ponúkol údaje o trhu práce za tretí štvrťrok 2008. Ide o veľmi priaznivé hodnoty. Pravdepodobne však ide o posledné optimistické údaje pred plným prejavením sa ekonomickej recesie (tá sa prvýkrát odzrkadlí v údajoch za štvrtý kvartál, ešte výraznejšie potom v údajoch za rok 2009).