—
Analýzy a komentáre
Ešte v roku 2007 označil vtedajší minister zdravotníctva SR Ivan Valentovič ako „reálne“ zvýšenie plátov lekárov do roku 2010 na trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve a u zdravotných sestier na 1,5 násobok . Tieto isté násobky sa objavili už skôr (spomínali sa napr. počas nátlakových akcií lekárov v apríli 2006) v rovine požiadaviek odborových organizácií . Vtedajšia opozícia a dnešná vládna koalícia si tieto násobky osvojila zrejme v záujme získania zdravotníkov medzi svojich spojencov. Dnes je však jasné, že sľuby ohľadne výšky miezd splnené nebudú.
Európsky súdny dvor vydal 19. marca 2009 rozsudky v kauzách, týkajúcich sa vlastníctva lekární nefarmaceutami v Nemecku a v Taliansku. Tieto rozsudky boli v slovenských médiách nesprávne interpretované ako "zákaz vlastníctva lekární nefarmaceutami", ktorý má údajne viesť až ku zrušeniu tretiny lekární na Slovensku. V skutočnosti ESD konštatoval niečo iné.
Zdravotné poisťovne v Slovenskej republike sú podnikateľmi a zdravotné poistenie vykonávajú ako podnikateľskú činnosť. Autor svoju argumentáciu opiera o výklad jednotlivých noriem Ústavy SR, slovenských zákonov, smerníc Európskeho spoločenstva a rozhodnutí Európskeho súdneho dvora.
Jedna z najlepšie hodnotených záverečných prác programu Manažér na Health Management Academy v akademickom roku 2007/2008.
Kým nezadefinujeme, aký je cieľ a zmysel lekárskej služby prvej pomoci (LSPP), pri výbere správnych nástrojov regulácie, organizácie, financovania či platobných mechanizmov sme odkázaní na nekončiacu improvizáciu.
O neziskových organizáciách podľa dnešných právnych predpisov rozhodujú ich správne rady. Zakladatelia neziskových organizácií po vymenovaní prvej správnej rady nemajú na ich ďalší chod nijaký vplyv – a to ani v prípade, ak (spolu)zakladateľom organizácie je štát. Túto skutočnosť považovala pred rokom slovenská vláda za problém.
Keď bol po voľbách Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou de facto zbavený svojej nezávislosti, bolo len otázkou času, kým začne okato „plniť politické zadanie“. Minulý týždeň to pocítila zdravotná poisťovňa Dôvera.
Článok bol publikovaný v časopise .týždeň č. 15/2009.
Svetová hospodárska kríza môže pripraviť slovenské zdravotníctvo až o vyše 10 miliárd korún (345 mil. euro). Analytici HPI na to upozorňujú v publikácii Slovenské zdravotníctvo 2009: Dopady krízy. Navrhujú konkrétne opatrenia, aby minimalizovali negatívne dôsledky krízy na fungovanie sektora.
Prvého apríla 2009 nadobúda účinnosť novela zákona o rozsahu hradenej starostlivosti (č. 577/2004 Z.z.). Prináša dve zmeny, na ktoré chceme poukázať:
- Rozsah hradenej starostlivosti sa novelou zákona rozširuje o plošnú kolonoskopiu
- Ruší sa referencovanie cien liekov, ktoré sú na trhu v menej ako 6 krajinách EÚ
Ako jedno z protikrízových opatrení Health Policy Institute navrhuje nerušiť degresívnu obchodnú prirážku v nemocniciach. V čase krízy, keď budú zdravotným poisťovniam chýbať zdroje na navyšovanie platieb nemocniciam, by táto zmena mohla mať pre niektoré nemocnice likvidačné dôsledky. Nemocnice zaplatia distribútorom za tie isté lieky o cca 6 až 9 miliónov eur ročne viac.
Ľuďom bývajúcim, pracujúcim a študujúcim v bratislavskom kraji sa znížila istota, že budú mať dostupnú zdravotnú starostlivosť hradenú zo zdravotného poistenia. Môže za to nová minimálna sieť poskytovateľov, ktorú tesne pred Vianocami schválila vláda. Podľa doterajšej normy, prijatej ešte Dzurindovým kabinetom, malo v ambulanciách bratislavského kraja pôsobiť najmenej 1 671 lekárov. Od januára tohto roku stačí Bratislavčanom podľa vlády len 1 024 lekárov. To je pokles o takmer 40 %.
Štvrťročník o liekovej politike
Sprievodca pôrodnicami
